Najnovšie články

Za všetky rodiny... Skutočne?

Peter Bulik, Mgr. | 3.8.2019 19:48
populivox: čo si o tom myslím

Zhromažďovacie právo a demonštrácie v Rusku.

Peter Bulik, Mgr. | 3.8.2019 19:41
populivox: čo píšu iní

Mäkká sila.

Peter Bulik, Mgr. | 3.8.2019 19:35
populivox: čo si o tom myslím

Jiří Weigl: Katastrofa

Peter Bulik, Mgr. | 3.8.2019 19:18
populivox: čo si o tom myslím

Petr Hampl: prednáška ktorá nesmela...

Peter Bulik, Mgr. | 3.8.2019 18:20
populivox: čo píšu iní

Archív

Spriatelené weby

Pred 80. rokmi vrátili USA tisícku židov...

čo píšu iní

Pred 80. rokmi vrátili USA tisícku židov späť do Európy.Po Krištáľovej noci z novembra 1938, kedy nacisti pritvrdili v prenasledovaní a vraždení židov, sa mnoho z nich rozhodlo odísť do zahraničia. Jednou z nádejí predstavovala loď Saint Louis, ktorá plavila z Hamburgu do USA. Cesta cez Atlantik ale pre väčšinu z 937 prevažne židovských utečencov neskončila šťastne. USA lodi 4. júna 1939 nedovolili pristáť.

"Osud týchto utečencov predstavuje mikrokozmos holokaustu," povedal historik Scott Miller z amerického Múzea holokaustu, ktorý spolu s kolegyňou Sarah Ogilvieovou napísal o tejto kauze knihu. O tragickej púti bol v roku 1976 tiež natočený britský film Púť zatratených, v ktorom hrali Faye Dunawayová, Max von Sydow či Orson Welles.

V roku 1939 boli židia v nacistami ovládaných krajinách v neistej situácii. Ťažké bolo tiež získať vízum napríklad do USA, kde boli v účinnosti kvóty pre prisťahovalcov. Doma museli nechať väčšinou celý svoj majetok.

Na 175 metrov dlhú, čiernobielu loď St. Louis s ôsmimi palubami nastúpilo v sobotu 13. mája 1939 v osem hodín večer v Hamburgu 937 utečencov (len jeden z nich nebol žid). Za lístok zaplatili 500 dolárov a v rukách mali víza, ktoré tiež zaplatili. Cieľom bola kubánska Havana.

Po dvojtýždňovej plavbe, počas ktorej zomrel jeden utečenec, ale 27. mája kubánska vláda, ktorá zmenila predchádzajúce dohody o vstupe do krajiny, dovolila vystúpiť len 29. utečencom. Ostatní museli pokračovať v plavbe smerom k USA s nádejou, že ich tam príjmu. Loď pod vedením kapitána Gustava Schrödera sa blížila k Miami a už bolo vidieť svetlá mesta. Urgentná žiadosť o povolenie pristáť odišla americkej vláde, dva osobné telegramy dostal aj prezident Franklin Roosevelt. Nikdy na nich neodpovedal. Namiesto toho musela loď 4. júna 1939 (prijať ich vtedy odmietla i Kanada) obrátiť kurz a vrátiť sa do Európy.

Loď sa nevrátila do Nemecka, ale 17. júna pristála v belgických Antverpách. Po horúčkovitom rokovaní niekoľkých židovských organizácií bolo 288 utečencov prevezených do Británie, 224 Francúzsko prijalo, 181 do Holandska a 214 zostalo v Belgicku. 

Ich osud (s výnimkou tých v Británii, ktorí všetci vojnu prežili) sa ale dramaticky zmenil po máji 1940, kedy nacisti prepadli západnú Európu. Z 619 utečencov z Belgicka, Holandska a Francúzska ich 254 zomrelo počas holokaustu - väčšina zahynula v Osvienčime, Sobibore a ďalších vyhladzovacích táboroch. Vojnu prežilo 365 z nich. 

Kapitán Schröder dostal neskôr za svoju úlohu pri záchrane izraelskú medailu Spravodlivý medzi národmi sveta, loď, ktorej velil, slúžila až do roku 1946 ako hotel, zo služby bola vyradená v roku 1952.

Udalosti okolo lode a neprijatie židovských utečencov na Kube, v USA a Kanade využili nacisti obratne k propagande proti židom. Predvojnová imigračná politika USA bola podľa dokumentárnej relácie televízie PBS z roku 1994 diskriminačná voči prisťahovalcom z Európy a nemenila sa ani pri rastúcom počte židov snažiacich sa uniknúť z Európy cez americké konzuláty. 

Udeľovanie amerických víz židom sa neustále odkladalo

Tento prístup, ktorý sa najviac prejavoval na ministerstve zahraničia, sa postupom času a s príchodom vojny zhoršoval a výstižne ho charakterizovalo tajné memorandum námestníka ministra zahraničia Breckenridgeho Longa konzulom v Európe, aby udeľovanie víz židom ďalšími byrokratickými prekážkami "odkladali a odkladali a odkladali".


Podľa programu, ktorý niektorí historici kritizovali ako "jednostranný", tiež ministerstvo dlho prijímalo informácie o holokauste s nedôverou, odmietaním a utajovaním. Spojené štáty prijali v rokoch 1933 až 1938 na 40 000 židov, zlomok tých, ktorí o to usilovali. 

Až na zákrok ministra financií Henryho Morgenthaua sa podarilo vytvoriť v roku 1944 osobitný výbor pre vojnových utečencov, ktorý zachránil životy desaťtisícom židov. V roku 2012 sa formálne ospravedlnili USA, vlani Kanada.

 

ČTK

Národný Inštitút Francois Marie Voltaire

Článok vložil: Peter Bulik, Mgr.
Pridané: 6.6.2019 12:16



Pridať diskusný príspevok


Zatiaľ k článku nebol pridaný žiaden diskusný príspevok

peterbulik blog