Najnovšie články

Jakl: Babiš a Milion chvilek?

Peter Bulik, Mgr. | 17.6.2019 14:12
blog: Zaujalo ma

Chmelár: Kedy si prestaneme klamať...

Peter Bulik, Mgr. | 17.6.2019 13:59
blog: Zaujalo ma

“Ak on nie je agent CIA, tak potom nikto.

Peter Bulik, Mgr. | 17.6.2019 13:52
populivox: čo píšu iní

Výměna evropského obyvatelstva...

Peter Bulik, Mgr. | 17.6.2019 13:23
populivox: čo píšu iní

Ještě ke Dni D po 75 letech

Peter Bulik, Mgr. | 17.6.2019 13:19
populivox: čo si o tom myslím

Archív

Spriatelené weby

Devastácia slovenského vysokoškolského vzdelávania

čo si o tom myslím

Devastácia slovenského vysokoškolského vzdelávania prostredníctvom Bolonskej deklarácie.

Nasledujúci text je jedným z pripomienok k návrhu na verejnú diskusiu „Učiace sa Slovensko"

Diagnóza celého dnešného slovenského školstva znie - celé školstvo je v stave krízy. Úpadok vzdelania je však celoeurópsky i celosvetový problém. Školstvo je nástrojom súčasnej globalizovanej politickej moci a tá s podporou molocha sociálneho inžinierstva (anticivilizačne dementne deviantného produktu humanitných disciplín) je aj zdrojom globálnej krízy ľudstva. V odhaľovaní jej príčin a hľadaní terapie má vedúcu a nezastupiteľnú úlohu univerzita. Kríza celého školstva u nás má zvláštnu povahu - rozsypala sa istá štruktúra s nástupom liberalizácie a decentralizácie. Liberalizácia priniesla veľa negatívnych javov, napríklad do školstva sa schovalo veľa nekvalifikovaných ľudí, ktorí sa inde neuplatnili. A pritom máme vyše 200-ročné skúsenosti s organizovaným školstvom štátneho typu, počnúc ratio studiorum v r. 1635 - jezuitskou reformou pre lýceá a gymnáziá v celej Európe, pokračujúc reformou ratio educationis od čias Jozefa II. (Kučera 2016), následne pokračujúc kvalitným a kvalitu zabezpečujúcim humboldtovským vzdelávaním od 19. storočia vrátane reforiem v prvej polovici 20.storočia.

„Bolonská deklarácia je základom budovania Európskeho priestoru vysokoškolského vzdelávania. Podpísali ju ministri školstva 29 európskych štátov vrátane Slovenska 19. júna 1999 v Boloni".

Univerzitné vzdelanie znamenalo, že študenti najprv absolvovali základný úvod do tradície, problematiky a povahy do novodobého poňatia vedy, vedeckoteoretické, vedeckohistorické a vedeckofilozofické zameranie. Až potom absolvovali špecializáciu v niektorom odbore. Najdôležitejšou charakteristikou univerzity je neohumanistická, Humboldtom formulovaná jednota výskumu a učenia, ktorou sa univerzita odlišuje od iných výskumných a vzdelávacích miest.

Bolonská reforma znamená rozchod s ideou univerzity. V roku 1999 nastala podstatná zmena v oblasti univerzitného vzdelávania v kontinentálnej Európe prijatím Bolonskej deklarácie, v ktorej európske štáty súhlasili s vytvorením spoločného modelu univerzitného vzdelávania do roku 2010. Bolonský proces bol iniciovaný spoločným sorbonským prehlásením ministrov školstva Francúzska, Nemecka, Veľkej Británie a Talianska v máji 1998. V ňom navrhli jednotný rámec európskeho vysokého školstva, aby sa uľahčilo uznávanie štúdia v iných štátoch, zvýšila porovnateľnosť a tým mobilita vedcov a študentov. So zámerom, že budú existovať dva cykly: štúdium a postgraduálne štúdium (Liessmann 2010, s. 73). Sorbonské prehlásenie bolo prehlásenie o úmysle. No bolonský proces, ku ktorému sa prihlásil rad štátov usilujúcich o členstvo v EÚ, sa začal chápať bez veľkej diskusie ako záväzný nový poriadok európskeho vysokého školstva a ktorý sa rovnal zrieknutiu sa národných kompetencií v oblasti vzdelávania. Jeho podstatným cieľom bolo vytvorenie európskej siete univerzitného vzdelávania a tým podporovať medzinárodnú súťaživosť, zamestnateľnosť a mobilitu študentov a graduantov (citované podľa (Nienhaus 2008)). Ciele sa mali dosiahnuť dereguláciou riadiacich štruktúr, zavedením modulárnych študijných programov, graduovaním ako aj smernicami na akreditáciu vysokoškolského štúdia (Mitter 2005).

Základné prvky Bolonského procesu sú a) implementácia dvojstupňového systému štúdia (bakalár - magister/ inžinier), ktorý zahrňuje definované moduly s kreditnými bodmi, ktoré reprezentujú úsilie pri dosahovaní stanoveného cieľa; b) zavedenie štandardov a vodidiel na zabezpečenie kvality so zabezpečením národnej a európskej porovnateľnosti modulov a hodností, titulov. Bolonská deklarácia spôsobila extenzívne reformy vysokoškolského štúdia v kontinentálnej Európe. Realizácia tejto dohody vyústila do prevzatia anglosaského trojstupňového vzdelávacieho systému (bakalár - magister respektíve inžinier - a tretí stupeň PhD.) namiesto dvojstupňového systému v stredo - východnej Európe. Nebola to dohoda, ale prevzatie a nahradenie kontinentálneho systému univerzitného vzdelávania anglosaským modelom.

Mantra "budovania Európskeho priestoru vysokoškolského vzdelávania" je podobná mantre „Sovietsky zväz náš vzor", ktorá spôsobila izoláciu vysokých škôl, podriadenie dementnej politizácii s následkom izolácie a obrovského prepadu kvality vzdelávania a vedeckého výskumu. Táto mantra smeruje celé slovenské školstvo na úroveň degradovaného celoeurópske školstva.

Ilustráciou plytkosti zobrazenia VŠ vzdelávania je nereflektovaná anticivilizačná deakademizácia univerzitného vzdelávania Bolonskou reformou-deformou, ktorú pregnantne odzrkadlil napr. filozof prof. Liessmann z Viedenskej univerzity v svojich dvoch knihách (Liesmann 2010, Liessmann 2015). Bolonská reforma je de facto deformou vyskoškolského vzdelávania, lebo spôsobila deakademizáciu univerzít podľa pracovných princípov továrenských prevádzok (Liessmann 2010, Liessmann 2015).


Zákonom č. 131 z r. 2002 bola zavedená možnosť trojročného bakalárskeho štúdia vo všetkých odboroch. Tým dostali univerzity možnosť poskytovať primárne protovedecké profesijné vzdelanie. Zákon nenariaďoval povinnosť tvorby bakalárskych programov. Skutočnosť, že riadiace štruktúry vysokých škôl s výnimkou lekárskych fakúlt a Univerzity veterinárneho lekárstva a farmakológie v Košiciach akceptovali tento degradačný model, navrhuje myšlienku o rurálnej úrovni riadiacej sféry celého školstva. Bakalársky program likviduje zmysel univerzity, ako miesta vedeckej prípravy na povolanie.

Väčšina bakalárskych študijných programov nespĺňa potrebu „ dobre disajnovaných „ bakalárov. Vznikli mechanickým „rozseknutím" predchádzajúceho 5 ročného štúdia na dve časti. Absolvent bakalárskeho štúdia ovláda obmedzene-zostručnene (v porovnaní s ich zvládnutím pri 5 ročnom štúdiu) teoretické základy svojho odboru, ale nechápe ich účel a nevie, v ktorých úlohách sa aplikujú (Hvorecký 2015, s. 56).

Bolonská reforma je obzvlášť kontraproduktívna najmä v oblasti výučby intelektuálne náročných technických i prírodných vied. V oblasti technických vied už koncom 60-tych rokov v Británii bolo ich štúdium veľmi kritizované mnohými učiteľmi na britských polytechnikách. Vzdelávanie v Británii malo reálny problém v nízkom výučbovom štandarde v porovnaní s kontinentálnym štúdiom inžinierstva. Britský výučbový štandard bol na nízkej úrovni v zmysle kompetencie na medzinárodnej priemyselnej scéne. „Kontinentálny inžinier má kvalitnejšie vzdelávanie - má širšie a hlbšie teoretické poznatky vo fyzike, matematike, v inžinierskych metódach analýzy a dizajnu ako aj rozumné poznatky z ekonómie a zvládol dva alebo tri cudzie jazyky" (Robinson 1968).

 

Doc. Ing. Ján Dudáš, DrSc., vysokoškolský pedagóg na Technickej univerzite v Košiciach a biografista

 

Národný Inštitút Francois Marie Voltaire

Článok vložil: Peter Bulik, Mgr.
Pridané: 2.5.2019 13:38



Pridať diskusný príspevok


Zatiaľ k článku nebol pridaný žiaden diskusný príspevok

peterbulik blog