Najnovšie články

Za všetky rodiny... Skutočne?

Peter Bulik, Mgr. | 3.8.2019 19:48
populivox: čo si o tom myslím

Zhromažďovacie právo a demonštrácie v Rusku.

Peter Bulik, Mgr. | 3.8.2019 19:41
populivox: čo píšu iní

Mäkká sila.

Peter Bulik, Mgr. | 3.8.2019 19:35
populivox: čo si o tom myslím

Jiří Weigl: Katastrofa

Peter Bulik, Mgr. | 3.8.2019 19:18
populivox: čo si o tom myslím

Petr Hampl: prednáška ktorá nesmela...

Peter Bulik, Mgr. | 3.8.2019 18:20
populivox: čo píšu iní

Archív

Spriatelené weby

Politológ: Európska únia sa rozpadne.

rozhovor

Keď sa vládcovia boja občanov, vezmú im zbrane. Merkelová vysvetlila, prečo sa nás nepýtala na migráciu. „Vládca, ktorý sa obáva vzbury nespokojných poddaných, urobí to isté, čo vládca, ktorý chce prevziať absolútnu moc: odzbrojí obyvateľstvo,“ komentuje smernicu o zbraniach presadzovanú Európskou komisiou v rozhovore pre Parlamentné listy politológ a mentor českej strany Realisté Petr Robejšek. „Vládcovia Francúzska a Nemecka, teda štátov, ktoré chcú Európu viesť, sú si blízki v tom, s akou prezieravosťou zaobchádzajú so stredo- a východoeurópskymi štátmi. Pozícia na čele veľkej krajiny im akoby poskytovala panovnícke práva a nadprirodzené schopnosti. Tak napríklad kancelárka Angela Merkelová nedávno vyhlásila, že aj keby v roku 2015 svoje rozhodnutie otvoriť hranice so Stredoeurópanmi vopred konzultovala, nesúhlasili by s ňou a migrantov neprijali. Inými slovami povedala: A preto som za nich radšej rozhodla sama. Takto teda vyzerá národná suverenita menšej krajiny v Európskej únii?“ pýta sa.

Vidíte nejakú zmenu v európskej politike s príchodom francúzskeho prezidenta Macrona?

Z realistického pohľadu sa zmeniť ani nemohla. Jednak preto, že je to priskoro. Ale hlavne preto, že sa ani zmeniť nemôže. Pre dnešný politický štýl je typické predovšetkým prázdne rečnenie. Macron je typickým predstaviteľom politikov, ktorí vytvárajú dojem, že problém je odstránený, keď ho opíšeme ako vyriešený; asi podľa vzoru „Yes we can“ Baracka Obamu. Ale všetko je (zdanlivo) možné len vtedy, keď o tom hovoríme. Reálna politika sa však odohráva mimo tlačovej konferencie. A predovšetkým – za proeurópskou rétorikou, nielen Macrona, sa väčšinou skrýva národný záujem. To ukazuje aj správanie vodcov oboch najsilnejších európskych mocností.

To, že sa Macron naozaj dôsledne stará len o svoje národné záujmy, dokazuje, ako úporne pred niekoľkými dňami rokoval s premiérmi Sobotkom a Ficom o údajnom mzdovom dumpingu. Na rozdiel od toho bol však jeho sľub, že Poľsko a Maďarsko budú do troch mesiacov po jeho zvolení poslušné voči EÚ, len prázdnymi slovami. A v prípade Nemecka to isté dokazuje plynovod Nord Stream, ktorý nie je v súlade s európskou energetickou politikou, škodí Ukrajine a Poľsku, ale slúži národným záujmom Nemecka a Ruska.

Štáty V4 spoločne čelili v poslednom čase niektorým nápadom prichádzajúcim z Bruselu, najznámejší je ich odpor proti kvótam na prerozdeľovanie migrantov. Teraz však premiér Fico názorovo otočil kormidlo smerom k tvrdému jadru Únie. Čo na to hovoríte a znamená to nejaký rozkol pre V4?

EÚ hľadá najslabší článok. Tým bol a je český premiér Bohuslav Sobotka. Ten však končí v úrade, a preto sa Komisia zamerala na Fica. Pán Fico patrí k politikom, ktorí sú, diplomaticky povedané, veľmi názorovo ohybní. Ale vzhľadom na to, že Slováci majú voči migrantom rovnako odmietavé postoje ako Česi, som zvedavý, či sa Fico odváži tých plánovaných 1 600 osôb naozaj prijať.

Sledujeme aj roztržku medzi Francúzskom a Poľskom. Macron povedal, že Poľsko je v izolácii a v rozpore s európskymi hodnotami, na čo premiérka Szydlová reagovala tým, že francúzsky prezident je politicky neskúsený. Čo na to poviete?

K pojmu „neskúsený“ pridám ešte prívlastok arogantný. Ten je presnejší. Prezident Macron sa vyjadruje, ako keby vládol Európe. Povedal napríklad: „Keď nie sú práva a hodnoty Európskej únie rešpektované, chcem, aby boli prijaté sankcie.“ To je tón, ktorý by pristal samovládcovi. Macron je taký očarený sám sebou, že zabúda na to, aká je skutočnosť.

Francúzsko trpí zadlženosťou a nezamestnanosťou a on sa pokúša zaistiť bezpečnosť v krajine pomocou výnimočného stavu. V porovnaní s Francúzskom je Poľsko ostrovom prosperity a bezpečnosti a jeho rady nepotrebuje. Macron navyše zabúda, že EÚ je na pokraji rozpadu. V takejto situácii nepomôžu silné slová, ale skôr rešpekt a hľadanie rovnováhy. Inak sa rozpad spolku len urýchli.

Únii sa nepáči poľská reforma súdnictva. Je správne, že Poľsku niekto hovorí, ako má vyzerať jeho súdnictvo? Nie je to ich vec? A kam až to môže zájsť?

Poľská vláda získala väčšinu vo voľbách s programom, ktorého súčasťou bola aj reforma justície. Oprávnenie poľskej vlády rozhodovať je preto oveľa väčšie ako oprávnenie Európskej komisie kritizovať. Komisia je nevolená skupina politbyrokratov a Poľsko má legitímne zvolenú vládu.

Ale to nie je všetko. V politických a ekonomických otázkach neexistuje žiadne pre všetkých platné, správne riešenie. Správnosť rozhodnutia vlád sa dá s konečnou platnosťou určiť až spätne. V okamihu rozhodovania je preto dôležitá najmä oprávnenosť tých, ktorí rozhodujú. A toto oprávnenie rozhodovať za celú krajinu môže dať vláde iba väčšina tých, ktorí budú znášať náklady týchto rozhodnutí.

Áno, úplne výnimočne sa môže stať, že väčšina obyvateľov podporí chybný plán vlády. Ale to neznamená, že sa preto má väčšina vo všetkých otázkach podriaďovať ľubovôli menšiny. Rozhodnutia menšiny sú väčšinou egoistické. História národov navyše nie je cestou k ich blaženosti, napríklad podľa vzoru „viac Európy“, ale evolučným procesom. Vhodné reakcie na vonkajšie výzvy národu prospejú a chybné naopak. A práve preto musí rozhodovať väčšina tých, ktorí nesú náklady rozhodnutia, a nie samozvaná a egoistická elita.

Majú malé krajiny šancu presadiť v súčasnosti svoje názory v rámci Európskej únie?

Áno, ale len za predpokladu, že sa spoja so silnejším hráčom. Ten im však svoju podporu nikdy nedá zadarmo. A hlavne, čím väčšia je skupina tých, ku ktorým sa malá krajina pripojí, tým viac záujmov sa musí zohľadniť a tým menšiu rolu hrajú záujmy tejto malej krajiny. Takže moja odpoveď je negatívna.

To platí o každom spolku, ale je iróniou dejín, že sa EÚ pýšila tým, že v nej sú si všetci rovní a že jej cieľom je mier a solidarita v krajinách na našom kontinente. Tak o tom dnes nemôže byť reč. To však nie je hlavný problém.

Skutočný problém spočíva v tom, že vládcovia Francúzska a Nemecka, teda štátov, ktoré chcú Európu viesť, sú si blízki v tom, s akou prezieravosťou zaobchádzajú so stredo- a východoeurópskymi štátmi. Pozícia na čele veľkej krajiny im akoby poskytovala panovnícke práva a nadprirodzené schopnosti.

Tak napríklad kancelárka Angela Merkelová nedávno vyhlásila, že aj keby v roku 2015 svoje rozhodnutie otvoriť hranice so Stredoeurópanmi vopred konzultovala, nesúhlasili by s ňou a migrantov neprijali. Inými slovami povedala: A preto som za nich radšej rozhodla sama. Takto teda vyzerá národná suverenita menšej krajiny v Európskej únii?

Ako vidíte budúcnosť EÚ? Preváži federalistický smer? Alebo sa Únia rozpadne?

EÚ sa rozpadne, buď de facto, alebo skutočne. Prvá možnosť by znamenala, že postupom času niektoré krajiny zo spolku vystúpia alebo budú vylúčené a niektoré nebudú dodržiavať všetky nariadenia bruselskej centrály. Tak by vznikol spolok tých, ktorí chcú spoluprácu len v určitých otázkach. V ideálnom prípade by zostala zóna voľného obchodu. To by určite vyhovovalo a v skutočnosti aj celkom stačilo väčšine členských krajín.

Neriadený rozpad je tá horšia – pretože s vyostrením konfliktov spojená – alternatíva. Súdiac podľa agresívnej reakcie Bruselu na brexit a podľa arogantného správania väčšiny západoeurópskych vlád voči V4, nekontrolovaný rozpad spolku je pravdepodobnejší.

V Bruseli s takou možnosťou zrejme počítajú. Svedčí o tom napríklad neblahá smernica o zbraniach, ktorá znamená de facto zhabanie veľkej časti legálne držaných zbraní. Prečo sa o to Európska komisia usiluje? Odpoviem si machiavellisticky. Vládca, ktorý sa obáva vzbury nespokojných poddaných, urobí to isté, čo vládca, ktorý chce prevziať absolútnu moc: odzbrojí obyvateľstvo.

 

npl

Článok vložil: Dalimil Kronika
Pridané: 6.9.2017 09:05



Pridať diskusný príspevok


Zatiaľ k článku nebol pridaný žiaden diskusný príspevok

peterbulik blog