Najnovšie články

Mrzačenie planéty ...

Peter Bulik, Mgr. | 15.11.2018 12:58
populivox: rozhovor

Zubožené zbytky lesů žalují

Peter Bulik, Mgr. | 15.11.2018 12:53
blog: Zaujalo ma

Na podnet udavačov YouTube zablokoval Harabina

Peter Bulik, Mgr. | 15.11.2018 12:43
populivox: politika

Znervózňujú ma dohody ako Istanbulská , Marakéšska

Peter Bulik, Mgr. | 15.11.2018 12:32
populivox: čo píšu iní

Za slušné Slovensko funguje ako mafia.

Peter Bulik, Mgr. | 15.11.2018 12:27
blog: Zaujalo ma

Archív

Spriatelené weby

Riadená demolácia starého sveta

čo si o tom myslím

Kým islamský biely kôň sa rozsievačom demokracie vymkol z oťaží, čo rozplakalo aj Mohameda a hnedý vládny teror na Ukrajine verbuje ďalšie ročníky, v Grécku sa na uliciach tancuje.

Európa mobilizuje do vojny proti zdravému rozumu

Nedávny výberový masaker vo Francúzsku vyústil do rozširovania kompetencií a zvyšovania rozpočtov pre spravodajské služby, políciu a ministerstva vojny v európskych štátoch a pripravil pôdu pre cenzúru internetu. Pri obrane slobody slova pre jeden humoristický týždenník sa chystá útok na slobodné šírenie informácií z iných zdrojov, než z akých žije mainstream. Blokovanie "nevhodného" spravodajstva, ktoré "demokrati" na Ukrajine zaviedli s predstihom, nás (zvyšok Európy) nepostihne snáď hneď zajtra, ale už dnes sa sociálne siete internetu premieňajú na siete výlovné. Šťuky zubajdy to neobmedzí, to len závadné rybky majú živoriť v režime karantény, aby nemohli bacily šíriť ďalej. Právo zhromažďovania však samozrejme bude zachované! Iba sa znovelizuje na povinnosť manifestovať jednotný súhlas s novým rybárskym poriadkom. Nedávny masaker vo Francúzsku postavil Európu do laty, a keby sa nestal, museli by si ho vrchní rybári sami vymyslieť.


Všetko odpustené! Prijímame vaše požiadavky

Pohľad na čierno odetý zhluk európskych (i niekoľkých neeurópskych) politikov v kaňone parížskej ulice pôsobil ako scéna zo shakespearovskej drámy. Miliónový dav plebejcov, natesnených inde, predstavoval len kulisu. Miesto scénického označenia LES síce dav držal sériové ceduľky Ja som Charlie, však výsledný dojem bol rovnaký, skrátka rozvlnené krovie. Avšak aj prestrihy na preskupovanie politických prominentov a ich hromadný pomalý pohyb vpred, vzbudzovali u televíznych divákov pocit, že sledujú výstup komparzistov. V divadelnom žargóne sa takým kostýmovým nemým hráčom hovorí frakmani. Frakmanom môže byť aj frau, pokiaľ to nie je príbeh o láske. Toto predstavenie o láske nebolo. Bolo o strachu a pokorení pred vyššou mocou, ktorá má (rovnako ako všemohúci boh) svoj ?? herný plán, ale pretože ho tají, nikto z nasadených hráčov nevie, či na neho zostane rola aj v nasledujúcej epizóde a koľko nás (radových občanov) bude snaha frakmanov o zotrvávanie na placi stáť.

Európa ako rukojemník

Výkupné, ktoré sa po ustrašenej Európe žiada právom silnejšieho, jej ale prežitie nezaisti. Čím poslušnejšie bude posielať vojakov a výzbroj do cudzích vojen, čím ochotnejšie podpíše vazalské zmluvy, tým rýchlejšie sa jej osud naplní. Ani diktovaný nepriateľský postoj k Rusku, ktorý je zo spoločnej Európy vyháňaním za plot rezervácie a znovu označovaný za ríšu zla, pre oklieštenú Európu nie je a nemôže byť bezpečnostnou poistkou. História naopak zaznamenala poučné príbehy o tom, že to bývalo práve Rusko, ten nebezpečný kolos s podivnými zvykmi, ktoré zachraňovalo európsku civilizáciu aj od barbarov rýdzo európskeho pôvodu.

Starý svet, ako je Európa nazývaná, však bohužiaľ má, rovnako ako starý človek, s pamäťou ťažkosti. Zážitky z detstva a mladosti si Starý svet vybavuje presne, vie, ako to bolo pri Termopylách, živo si spomína na Magnu Chartu, keď zaznie Marseillaise, zrýchli sa mu tep, ale udalosti nedávne už má Starý svet zahalený hmlou. U starých ľudí je bežné, že si pletú mená pravnúčat, v Starom svete je ale strata "krátkodobej" pamäti závažnejším nedostatkom. Ak si už nevedel spomenúť, ktorých vojakov včera vďačne vítal orgovánom a ktorý predvčerom heilovaním, potom ho ani dnešné fakľové sprievody náckov v Kyjeve nerozhorčí a dokonca "gerojom" podpisuje šeky.

Starého človeka, postihnutého stratou pamäti, chráni pred nátlakom vydieračov (väčšinou) legislatíva, napísanie poslednej vôle má svoje pravidlá. Starý svet (zastupovaný frakmanmi) si však svoje posledné obstaranie dáva diktovať potajomky, za zatvorenými dverami. Nepotrebuje svedkov svojho dementného správania. Nepotrebuje vraj ani lekára. Felčiarom sa však nebráni, keď mu púšťajú žilou a prikladajú sklenené banky. Dementný Starý svet uveril v zázraky. A tak sa mu dejú. Ani tie kolená, otlačené od dlhého zotrvávania v pokľaku, už ho netrápia. Skutočne! Veď zase tancuje v rytme bubienka: Kto neskáče je Rus!

Nečakaný zvrat

Rusko pozoruje európskych poskokov (už od počiatku Majdanu) s neskrývaným znechutením. Ale pretože samo dejinnú pamäť nestratilo, pokúša sa predísť katastrofe nielen varovnými slovami ale súbežne aj skutkami. Pripojenie Krymu (na základe krymského referenda) bol defenzívny čin a nie svojvoľná agresia. Sevastopoľ, kde už malo NATO vyhliadnuté a od kyjevských "gerojov" prisľúbené ubikácie, tak záboru unikol a občania Krymu unikli vojne. Nekrvavý, rýchly a svojím spôsobom aj elegantný štýl tohto neočakávaného zvratu spôsobil v Pentagone určite väčší šok ako prebúranie jeho múrov 11. septembra 2001 lietadlom riadeným tými mohamedánmi.


Jastraby tiahnu

Či malo byť "ukončenie letu" civilného malajzijského lietadla náhradným plánom B, keď krymsky variant nevyšiel, sa možno nepodarí nikdy vyšetriť. Aj satelity majú svoje slabé chvíľky. Ale pozostalým len ťažko zmierni bolesť skutočnosť, že ich mŕtvi sú "pomstení" sankciami proti Rusku, ktoré bolo označené za vinníka skôr, než prederavené trosky kokpitu boli nájdené.

Nápad so sankciami spočíval na princípe rozdeľuj a panuj. Tá stará metóda, ktorú Nový svet už kedysi dávno odkukal od Starého sveta a inovoval, však v tomto prípade zlyháva. V urazenom Rusku sa pod vplyvom sankcií primkli k prezidentovi aj jeho nedávni odporcovia, zatiaľ čo únijnú Európu, vychovanú ku kolektívnej poslušnosti, obchádzajú strašidlá vzbury.

Nápad so sankciami zrejme neprešiel pripomienkami psychológov a sociológov, ktorí o ľuďoch a ľudských spoločenstvách vedia viac, než jastrabovité mozgy. Rusko vplyvom nespravodlivých sankcií dozrelo, odmietlo kľačať na hrachu a odklonilo svoje poklady, ktorých má v obrovskom priestore celú Mendelejevovu tabuľku, na iné trhy, čím zjednotilo ku spoločnej budúcnosti polovicu ľudstva. Starý svet, ktorému spätný vplyv sankcií priškrtil obehový systém, tak platí pokutu za nariadené klamstvo svojich politikov. Lenže tú zmenku za ich zbabelosť a zradu uhradíme my všetci. Nielen tí, ktorí sa dali zmanipulovať, ale aj popierači lži. Ľudia, ktorí už dlho a bez odozvy verejnoprávnych médií protestujú proti skresľovaniu faktov, organizujú prednášky, píšu články, organizujú demonštrácie, zbierajú podpisy pod petície a skrátka konajú, ako občan konať má, ak si zachoval kritický rozum a pocit zodpovednosti za dobu a za republiku v ktorej žije. Naprieč Európou sa cesty týchto aktívnych ľudí prepájajú, ale to všetko donedávna nestačilo. Ani varovania všeobecne známych nemeckých intelektuálov, ktorí signovali výzvu "Nie v našom mene!" Neprinútilo frau a jej frakmanov k precitnutiu. Ti už vnímajú svet len
?? darovanými okuliarmi na nočné videnie.

Out off my face!

Je desivé, že Starý svet má za konateľa ľudí, ktorí vnímajú politiku len ako nástroj svojho prospechu a rozhodujú proti záujmom národov, ktoré zastupujú. Je desivé, že svoje lži pritom balia do katechizmu o ľudských právach, keď tolerujú vraždenie civilistov ukrajinskou armádou a svorkami žoldnierov, ktorí nevyronia slzu nad obhorenými pozostatkami ľudí v Odese, keď nazývajú obrancov napadnutých oblastí a miest teroristami, keď posielajú vrahom výzbroj a výstroj a tým všetkým prispievajú k tomu, aby sa z východnej Európy stalo vojenské nástupište pre svetový konflikt. Video z Mariupolu zachytávajúce "ukrajinských" vojakov, ktorí na kameramana kričia rozhorčenou materčinou: Out off my face! (Neberte do záberu moju tvár!) ale dokazuje, ako je tá lož, zvlášť keď si predlžuje nohy chodúľmi, vratká.

Uholný kameň

Je historicky spravodlivé a všeobecne povzbudivé, že práve Grécko, ktoré mávalo na demokraciu slávny copyright, odmietlo ako prvé hrať úlohu trestaného otroka. Víťazstvo hnutia Syriza vo voľbách otriaslo sebaistotou konateľov Starého sveta.

Nová vláda v Grécku však vraj preberá krajinu ako pacienta v stave klinickej smrti. Aspoň tak sa o tom posmešne referuje v nadnárodných posudkoch. Ale ľudia volili Syrizu preto, že to chce skúsiť zmeniť! Väčšinoví voliči v Grécku svojím hlasovaním odmietli po zvyšok života bezmocne ležať na lopatkách a odkázať svojim deťom len rastúce splátky za tento spôsob vegetácie. Chcú vyrvať hadičky upírov, vstať a odísť po svojich z tej umrlčej izby. Ich túžbu po živote vo vlastnom režime zdieľajú aj pacienti susedných izieb. Španielsko, ktoré už dlho morzeovkou vyťukáva na spoločnú stenu ústavu správu, že je k úteku pripravené taktiež, možno nevydržia čakať až do jesenných volieb.

Plytké hroby a hlboká nenávisť

Kým na juhu Európy sa vzbura ešte len rozblikáva, na východnom fronte horí občianska vojna. Pre džinov, vypustených z Molotovových fliaš na Majdane, už nie je cesta späť. Na to je na Ukrajine príliš veľa mŕtvych. Ich hroby, pokryté snehom, splývajú s krajinou, kadiaľ opakovane prešiel front. Mala to byť krátka trestná výprava proti spurným občanom, ktorí sa odmietli podriadiť nadvláde sprisahancov a odhlasovali v referende samostatnú budúcnosť. Dodnes svoje zákonné rozhodnutie statočne obhajujú sa zbraňou v ruke, pretože o hranice sa nevyjednáva, ale strieľa. Ani o rodný jazyk sa nevyjednáva, ten sa dedí a odovzdáva, tak ako studňa na dvore, alebo pole za humnami.

Snehom pokrytá krajina, z ktorej sa front posunul o pár kilometrov ďalej, pôsobí nehybne a nezúčastnene. Zasnežené ryhy v poliach, vyhĺbené od pásov tankov a samohybných diel, vyzerajú z diaľky len ako stopy po jesennej orbe. Nad spiacimi stromami krúžia vrany. Z ich perspektívy je krajina zmenená, mesto, kam každoročne tiahli pred mrazom, už nie je bezpečným útočiskom. Ani pre ľudí. Krajina obviazaná snehom však prečká zimu ako zakaždým. A ako zakaždým pôsobí vo svojom čakaní ľúbezne. Vytvára tak zdanlivý dojem, že svet náš každodenný je stvorený pre mier a nie pre večnú vojnu.



Lenka Procházková, česká prozaička,

signatárka Charty 77, aktivistka „Stop cirkevným reštitúciám“

Národný Inštitút Francois Marie Voltaire

Článok vložil: Peter Bulik, Mgr.
Pridané: 5.4.2015 15:41



Pridať diskusný príspevok


Zatiaľ k článku nebol pridaný žiaden diskusný príspevok

peterbulik blog