Najnovšie články

Za všetky rodiny... Skutočne?

Peter Bulik, Mgr. | 3.8.2019 19:48
populivox: čo si o tom myslím

Zhromažďovacie právo a demonštrácie v Rusku.

Peter Bulik, Mgr. | 3.8.2019 19:41
populivox: čo píšu iní

Mäkká sila.

Peter Bulik, Mgr. | 3.8.2019 19:35
populivox: čo si o tom myslím

Jiří Weigl: Katastrofa

Peter Bulik, Mgr. | 3.8.2019 19:18
populivox: čo si o tom myslím

Petr Hampl: prednáška ktorá nesmela...

Peter Bulik, Mgr. | 3.8.2019 18:20
populivox: čo píšu iní

Archív

Spriatelené weby

Žijeme v 1984?

čo si o tom myslím

Nejestvuje ani jeden prípad odhalenia teroristického útoku pomocou „zostrených“ bezpečnostných prehliadok na letiskách zavedených po roku 2001.

Vo Veľkej Británii, kde je nainštalovaných najviac bezpečnostných kamier na obyvateľa na svete, sa neznížila kriminalita a záznamy ani nijako výrazne neposlúžili pri stíhaní zločinov už spáchaných. No napriek tomu sa počet kamier, aj na Slovensku, ustavične zvyšuje a na letiskách sa podrobujeme, viac či menej, ponižujúcim praktikám.

Nečudo, že sa čoraz častejšie vynárajú porovnania so známym distopickým románom Georgea Orwella 1984. Minimálne v jednej kľúčovej veci je to porovnanie až mrazivo presné. Svet Veľkého brata bol globalizovaný. A nikde nie je globalizácia taká jednoznačná ako v prípade internetu. Internet nie je slovenský ani americký. Sledovací systém americkej vlády PRISM, ktorý nedávno odhalil mladý technik Edward Snowden, sa nás teda priamo týka, najmä ak uvážime, že jeho primárnym cieľom mali byť údajne cudzinci.

Americkí kongresmani Snowdena už označili za vlastizradcu. Anonymný autor petície na jeho podporu zasa tvrdí: „Je to národný hrdina a mal by okamžite dostať úplnú a absolútnu milosť." Zdá sa, že americká verejnosť momentálne súhlasí viac s prvou verziou. Aj názor na Bradleyho Manninga, ktorý priznal, že odovzdal tajné diplomatické depeše serveru Wikileaks, sa však časom mení. Zo zabudnutia trojmetrovej samotky sa dostal na titulné stránky novín a hnutie na jeho podporu sa rozrastá.

Zásluhu na tom má aj fakt, že sa nepotvrdili katastrofické scenáre Pentagonu. Dodnes nebol doložený ani jeden prípad obetí na životoch spôsobených únikom Wikileaks. NSA, americká bezpečnostná agentúra prevádzkujúca PRISM, však rovnakú taktiku skúša aj v Snowdenovom prípade a hovorí o ohrození bezpečnosti a možných obetiach na životoch Američanov.

Nech je to však akokoľvek, dve veci sú nepopierateľné. Odvaha Snowdena, ktorý mohol predať tajné informácie, ku ktorým mal prístup, ruskej či čínskej rozviedke a zarobiť milióny. Rozhodol sa ich však zverejniť a dokonca sa k svojmu činu priznať. A po druhé, koniec jeho bezstarostného, pohodlného života v peknom dome na Havaji. Na tom sa zhodnú jeho podporovatelia i kritici. „Nemôžete čakať na niekoho iného, aby konal," povedal a držal sa toho. Asi nie som jediný, kto v tom vidí jasný odkaz na Bradleyho Manninga a Wikileaks.

Samozrejme nemôžeme si namýšľať, že bezpečnostná politika veľmocí bude mať medzi svojimi prioritami ochranu nášho súkromia. Rovnako vlády a armády štátov, i tých demokratických a slobodných, budú mať vždy tajomstvá a svoje ľudské práva si pred nimi budeme musieť vždy strážiť, ale jestvuje i opačná naivita.

Naivná viera, že moje e-maily či obsah Facebooku nie je nič, čo by ma mohlo ohroziť, a flegmatické akceptovanie plošného odpočúvania. Ani rodine Anny Frankovej asi neprekážalo, keď ich v Holandsku zapísali do centrálneho registra obyvateľstva ako židovskú. Motiváciou bolo koniec koncov rešpektovať náboženské presvedčenie občanov a na základe toho poskytnúť cirkevný pohreb. Tento zoznam však po okupácii hitlerovským Nemeckom mimoriadne efektívne poslúžil aj pri realizácií transportov do koncentračných táborov.

Odpočuté a zaznamenané informácie sa totiž dajú použiť nielen v súčasnosti a v súčasnom kontexte. Sám Snowden povedal, že agentúra, pre ktorú pracoval, otočila prezumpciu neviny naopak. Niekoho si vytypovali a potom spätne hľadali indície použiteľné proti takejto osobe. Dnes sa však štáty nemusia ani na nič pýtať, na internete vymieňame právo na zábavu za súkromie a slobodu.

Článok vložil: Peter Bulik, Mgr.
Pridané: 25.6.2013 19:04



Pridať diskusný príspevok


Zatiaľ k článku nebol pridaný žiaden diskusný príspevok

peterbulik blog