Najnovšie články

Uhorková vojna volov.

Peter Bulik, Mgr. | 18.7.2019 11:05
populivox: čo si o tom myslím

Lži, polopravdy a hrubá manipulácia.

Peter Bulik, Mgr. | 18.7.2019 11:00
populivox: čo si o tom myslím

SIS nás vracia do éry habsburskej monarchie

Peter Bulik, Mgr. | 18.7.2019 10:49
populivox: čo píšu iní

Západ? Čaputová? U blbejch...

Peter Bulik, Mgr. | 18.7.2019 10:26
populivox: rozhovor

Aké sú vlastne hodnoty euro-americkej civilizácie

Peter Bulik, Mgr. | 18.7.2019 10:02
populivox: čo píšu iní

Archív

Spriatelené weby

Nebojte sa brániť svoj majetok

čo píšu iní

Je zákon na strane slušných občanov, alebo zločincov? Máme právo brániť svoj život?

Verejnosťou občas preletia správy o tom, akým sú zločinci chráneným

artiklom, že je na nich štátna moc krátka, poctiví ľudia sú vydaní na

milosť a nemilosť kriminálnikom a nesmú ani len ruku zdvihnúť na svoju

obranu. Je pravdou, že takzvané ľudské práva sa v nemalej miere týkajú

aj neprispôsobivého „odpadu“ spoločnosti a s právnou ochranou týchto

jedincov to v tej našej demokracii občas riadne preháňame. Humanizácia

väzenstva nám doslova kole oči a rozčuľuje nás, keď často vyhrávajú

práve tí nepoctiví. Avšak niekedy si za príkorie, ktoré sa nám stane,

môžeme sami. Akosi automaticky očakávame, že preventívne a represívne

zložky štátnej moci nás ochránia pred každým nebezpečenstvom. Ak sa tak

nedeje a navyše nám niekto povie, že si na uliciach či dokonca v našich

domovoch nesmieme brániť vlastný život alebo životy našich blízkych,

lebo by sme porušili zákon, nebudeme sa o takomto systéme vyjadrovať

príliš priaznivo. Podobné fámy sa roznesú rýchlo a málokto si dá námahu

zistiť, ako to vlastne je s nutnou aa neprimeranou obranou...

 

 

Arpád a Judita žili v dlhoročnom manželstve. Ich vzťah sa

trošku naštrbil, keď Arpi začal podozrievať ženu, že ho už nemá rada.

Neustále jej vyčítal, vraj keby zomrel, hneď by si našla iného. Judita

síce obvinenia popierala, ale muž jej neveril. Rozhodol sa podrobiť ju

skúške. Keď odišla na nákup, vyrobil si podľa vzoru z filmových štúdií

postroj, opásal ním telo a zavesil sa na hák lustra. Žena pri pohľade

na obeseného muža padla v mdlobách na zem. Zvedavá suseda odnaproti

neodolala neobvyklým zvukom a vykukla spoza dverí. Uvidela ležať

bezduchú ženu a obesenca. Rozhodla sa využiť situáciu a „vybieliť“ byt

„mŕtveho“ páru. Ibaže majiteľ nebol ochotný vzdať sa svojich statkov.

Zrúknuť na votrelkyňu nechcel, veď ktovie, čo by to s ňou spravilo. A

tak sa rozhojdal a kopol ju do zadku. Suseda nebola zvyknutá na útok

nebožtíka a zosypala sa na zem mŕtva. Srdce ju zradilo. Nedôverčivý

manžel sa vymanil zo závesného zariadenia, prebral svoju polovičku a

zavolali políciu. Nasledovalo vyšetrovanie a prípad skončil na

Najvyššom súde. Až ten rozhodol o zastavení stíhania voči „obesencovi“

vzhľadom na fakt, že konal v rámci nutnej obrany svojho majetku. Hoci

sa tento príbeh stal pred 30 rokmi v Budapešti, je aktuálnou – aj keď

kurióznou – ukážkou, že „to svoje“ si môžeme ubrániť všelijako. A

napriek tomu je zákon na našej strane...

 

 

 

Kameňom na násilníka...

„Je veľkou chybou, že

ľudia nevedia o možnosti brániť seba aj iných,“ tvrdia doc. JUDr.

Jaroslav Ivor, CSc., a pplk. JUDr. Dušan Korgo, PhD., z Katedry

trestného práva bratislavskej Akadémie policajného zboru. „Trestný

zákon vlastne hovorí, že útočník musí znášať riziká vlastného konania.

Ak pácha trestný čin, musí rátať s tým, že obeť ho môže pripraviť aj o

život. Občan má na svoju obranu zákonné právo.“ Hoci v Trestnom zákone

je nutná obrana definovaná len na štyroch riadkoch, výklad by mal byť

jasný. „Občan môže proti útočníkovi použiť všetky prostriedky. Zbraň,

palicu či zviera,“ spresňuje D. Korgo. „Pritom nemusí brániť len seba.

Má právo hájiť záujmy kohokoľvek. Zákon dokonca neprikazuje, ako sa to

bežne vykladá, že musíme na útok čakať. Naopak, môžeme ho odvrátiť už

keď bezprostredne hrozí.“ V minulosti to bolo trošku problematickejšie.

Pred rokom 1993 sa viac-menej zdôrazňovala určitá primeranosť obrany

proti útoku. Až natoľko, že obeť si musela dávať pozor, aby náhodou

neprekročila jeho intenzitu. Navyše niektoré súdy často argumentovali

teoretickou možnosťou úteku... Nuž, posudzovať prípad v bezpečí, pri

kávičke a cigaretke, a zažiť kritickú situáciu v časovej tiesni, keď

svoju úlohu zohrávajú stres, strach, neskúsenosť, nervozita, šok, sú

dve rozdielne veci. Uvedomili si to i kompetentní. „Po novelizácii

Trestného zákona by obrana bola neakceptovaná len v prípade jej ,celkom

zjavnej‘ neprimeranosti hroziacemu útoku,“ dodáva J. Ivor. „Ak vám

napríklad niekto kradne bicykel, nemôžete ho pri úteku zastreliť. Na

druhej strane má znásilňovaná žena plné právo schytiť najbližší kameň a

udrieť ním útočníka po hlave. Hoci by mu privodila smrť, nebude

potrestaná, ak si dokázateľne bránila život či zdravie.“ Po dokonanom

skutku ale nemôže vybrať z kabelky revolver a streliť páchateľa do

chrbta. Išlo by totiž už o pomstu či odplatu, ktorá je v rukách štátu.

Takisto je nemysliteľné, aby si vystrašená dáma v tmavom parku

vyfantazírovala, že oprotiidúci muž siahajúci do saka napríklad po

cigarety jej chce ublížiť, a použila proti nemu zbraň.

 

 

 

Primeraná obrana

Možností chrániť si vlastnú kožu

i majetok je viacero. Ako pokračujú obaja experti, boli zaznamenané

prípady, keď páchateľ v banke mieril pištoľou na pokladníčku a žiadal

peniaze. Ona sa nezľakla, vytiahla vlastnú zbraň a lúpežníka

zastrelila. Aj keď kriminalisti zistili, že páchateľ hrozil len

maketou, konanie ženy za pultom bolo kvalifikované ako nutná obrana.

Takisto môžeme pokojne hasiť, čo nás nepáli. V policajných archívoch

nachádzame udalosť, keď istý športovec uvidel, ako skinheadi napadli

chodca. Prišiel mu na pomoc a v zápale boja jeden z útočníkov skončil

„zapichnutý“ nožom. Vyšetrovanie sa ťahalo vyše roka, ale nakoniec

preukázalo športovcovu nevinu. „Vôbec nezáleží na použitom prostriedku

obrany,“ spresňuje JUDr. Korgo. „Aj obrana pištoľou ťažkého kalibru je

adekvátna napríklad proti útoku nožom. Niekedy možno použiť zbraň tiež

v prípade, keď je útočník neozbrojený. Ako inak sa má ubrániť napríklad

60-kilogramová žena proti stokilovému násilníkovi? Alebo bežný občan

proti osobe ovládajúcej bojové umenie?“ Zaujímavé je, že v prípade

nutnosti nie je vylúčené ani použitie nelegálne držanej zbrane. Ak

útočníka zabijeme a náš čin bude kvalifikovaný ako nutná obrana, zákon

nás postihne len za nedovolené ozbrojovanie. Podobná situácia je, keď

náš pes nemá náhubok a agresora, ktorý chce vraždiť, zastaví

prehryznutím jeho krčnej tepny. V tejto chvíli nie je protizákonný ani

povel „Trhaj!“ či dokonca „Zabi!“ Nanajvýš zaplatíme pokutu mestu, čo v

rámci všeobecne záväzného nariadenia ukladá majiteľovi povinnosť vodiť

psa s náhubkom. Samozrejme, v prvom rade by sme mali očakávať pomoc od

štátnych orgánov, pretože práve štát nám garantuje bezpečnosť

prostredníctvom zložiek, ktoré sú na to predurčené. Druhou možnosťou je

útek. Keď musíme vziať obranu a spravodlivosť do vlastných rúk, mali by

sme vedieť, že na to máme právo a naše konanie je legálne. „Existujú

len dve podmienky: musí byť zrejmé, že útok bezprostredne hrozí, a

obrana nesmie byť ,celkom zjavne‘ neprimeraná,“ upozorňuje JUDr. Ivor.

 

 

Polichno

 

Mnohí z nás si pri rozprávaní o sebaobrane spomenú na niekoľko rokov

starý prípad z Lučenského okresu. J. Ivor je azda najpovolanejší

hovoriť o tejto veci, lebo ju sám vyšetroval. Istý mladý muž navštívil

v rodnej obci pohostinské zariadenie. Na toalete došlo medzi ním a

neznámym Rómom k slovnému konfliktu, ktorý sa skončil zauchom. Mladík

pokladal problém za vyriešený a odišiel do domu svojich rodičov. Nie

tak Róm. Keď prišiel k svojim, práve mali veľkú oslavu. Posťažoval sa a

oni, riadne podgurážení alkoholom, sa rozhodli pomstiť. Prišli pred

oplotený rodinný dom a začali na mladíka pokrikovať, aby si to s nimi

rozdal. Keď odmietol, štyria zo skupinky vyrazili do útoku. Preliezli

ohradu a chceli vtrhnúť do domu. Mládenec videl, že je zle. Keďže bol

poľovník a mal v dome dvojhlavňovú zbraň, rozhodol sa použiť ju. Musel

ratovať život svoj i rodičov. Prvého, ktorý sa chystal napadnúť ho,

zastrelil zo zhruba metrovej vzdialenosti. Ani ostatní nedali pokoj, a

tak obranca strieľal ďalej. Útočníci na dvore podľahli strelám, piatemu

kôli ťažkému zraneniu museli amputovať ruku. Mladíka obvinili a vzali

do vyšetrovacej väzby. Na dva roky. Problémom bol totiž posledný, ťažko

zranený násilník, ktorý stál mimo pozemku. Mladého muža však nakoniec

predsa súd zbavil obvinenia. V prípade prvého mŕtveho totiž podľa

sudcov konal v medziach nutnej obrany. Vo vzťahu k ďalším bol jeho čin

posúdený ako konanie v nepríčetnosti. Psychológovia konštatovali, že

nemohol ovládnuť svoje konanie. Za iných okolností by mu hrozil

výnimočný trest.

 

 

 

Záhradka pod prúdom

Mnoho sme sa napočúvali, ako v

USA stačí vstúpiť na cudzí pozemok a jeho majiteľ má právo vás

„odbachnúť“. Na druhej strane k nám chodia zvesti o úplne absurdných

procesoch. „Nedávno som zachytil jednu z perličiek amerického práva,“

hovorí D. Korgo. „Vlamač zažaloval majiteľa bytu za to, že sa uňho

pošmykol na čerstvo nalakovanej podlahe a zlomil si nohu. Keďže pri

podlahe nebolo varovanie o klzkosti povrchu, súd priznal zlodejovi

finančné odškodnenie...“ Ale vráťme sa k ochrane majetku na Slovensku.

V okrese Žiar nad Hronom mal vlastník jednej zo záhradiek nepríjemné

skúsenosti s miestnymi zlodejmi. Tí mu chodili na pravidelný zber

úrody. Keď ho to už „dožralo“, urobil za ohradou, teda na svojom území,

dookola záhradky elektrické vedenie. Zástrčku mal pri posteli, a keď

išiel spať, jednoducho prúd zapol. Na najbližšiu návštevu nemusel dlho

čakať. V čase dozrievania plodov k nemu opäť zavítala dvojica rómskych

spoluobčanov. Nabrali si plné košele zeleniny. Pri návrate sa však

jeden z nich dotkol vedenia a namieste zomrel. „V tomto prípade bol

majiteľ záhradky potrestaný,“ hovorí J. Ivor. „Nie však preto, že na

ochranu svojho majetku použil elektrické vedenie a to spôsobilo smrť

zlodeja, ale preto, lebo v blízkosti vedenia chýbalo zákonom a normou

stanovené upozornenie na hrozbu životunebezpečného napätia. Verdikt

súdu znel: vinný z ublíženia na zdraví s následkom smrti z

nedbanlivosti.“ Z predchádzajúceho prípadu je jasné, že na ochranu

majetku máme isté možnosti. Napríklad na dvore voľne pustené,

nebezpečné zviera. Oplotenie domu však musí byť schopné zabrániť

náhodnému vstupu a nemalo by chýbať označenie upozorňujúce, že objekt

je chránený napríklad strážnym psom. „Ak v takto zabezpečenom priestore

zviera zlodeja napadne a roztrhá ho, je to zvyčajne kvalifikované ako

nutná obrana,“ tvrdí JUDr. Korgo. „Od vlamača dáva zákon ruky preč. On

sám ide s kožou na bubon!“

 

 

Zákon nepozná nešťastnú náhodu

 

Vlastník psa si musí uvedomiť, že do domu by počas jeho neprítomnosti

mohli vniknúť aj nevinné osoby. Požiarnici či iné zložky záchranného

systému vedia, v prípade dostatočnej výstrahy, takéto situácie riešiť.

Nie však hrajúce sa deti, ktorým preletí do záhrady lopta. Ak preskočia

plot, môže sa stať nešťastie. V takom prípade by bolo predmetom

skúmania, či je smrť alebo zranenie z viny „narušiteľa“, alebo

majiteľa. „Trestný zákon totiž nepozná termín nešťastná náhoda,“

uzatvára náš rozhovor J. Ivor. „Majiteľ musí počítať s rizikom, že

zariadenie alebo zviera zasiahne úplne nevinného človeka.“ Každý prípad

je osobitý a na kriminalistoch a právnikoch, ako ho posúdia. Dôležité

je však vedieť, že, aspoň v prípadoch nutnej obrany, stojí zákon

predovšetkým na strane slušného občana.

 

 

Nutná obrana

 

Čin ináč trestný, ktorým niekto odvracia priamo hroziaci alebo trvajúci

útok na záujem chránený týmto zákonom, nie je trestný činom. Nejde o

nutnú obranu, ak obrana bola celkom zjavne neprimeraná útoku. § 13,

Zák. č.140/ 1961 Zb.

 

 

 

Zopakujme si:

 

- Občan má zákonné právo brániť sa proti agresii všetkými prostriedkami.

 

- Ak má dôvod predpokladať, že násilník usiluje o jeho život, môže spôsobiť aj smrť útočníka.

 

- Pri obrane je možné využiť tiež nelegálne držanú zbraň.

 

- Ak váš pes na vašom dvore roztrhá zlodeja, je to len a len problém vlamača!

 

linkuj.cz vybrali.sme.sk

.: poslal korzar

 

Článok vložil: Peter Bulik, Mgr.
Pridané: 25.10.2011 22:17



Pridať diskusný príspevok


Zatiaľ k článku nebol pridaný žiaden diskusný príspevok

peterbulik blog