Najnovšie články

Uhorková vojna volov.

Peter Bulik, Mgr. | 18.7.2019 11:05
populivox: čo si o tom myslím

Lži, polopravdy a hrubá manipulácia.

Peter Bulik, Mgr. | 18.7.2019 11:00
populivox: čo si o tom myslím

SIS nás vracia do éry habsburskej monarchie

Peter Bulik, Mgr. | 18.7.2019 10:49
populivox: čo píšu iní

Západ? Čaputová? U blbejch...

Peter Bulik, Mgr. | 18.7.2019 10:26
populivox: rozhovor

Aké sú vlastne hodnoty euro-americkej civilizácie

Peter Bulik, Mgr. | 18.7.2019 10:02
populivox: čo píšu iní

Archív

Spriatelené weby

Najhlúpejšia generácia Mládež na slepej koľaji?

čo si o tom myslím

Kniha Marka Bauerleina Najhlúpejšia generácia - ako digitálna éra ohlupuje mladých Američanov a ohrozuje našu budúcnosť alebo Never nikomu pod 30 - vyvolala v roku 2008 celý rad kritík a polemík v novinách a vo vysielaní rozhlasových a televíznych staníc.

Na náš knižný trh prichádza táto kniha zásluhou Vydavateľstva Spolku slovenských spisovateľov práve v čase, keď sa na Slovensku hovorí o nízkej čitateľskej gramotnosti detí, o nízkej schopnosti pätnásťročných správne interpretovať text, zasadiť prečítané do širšieho kontextu, kriticky ho zhodnotiť a využiť ako informačný zdroj.

 

Lekcie, ktoré Bauerlein uštedril americkej spoločnosti digitálneho veku, by mali byť varovaním aj pre nás, pre našu slovenskú internetovú a informačnú monokultúru, pre bezbrehý liberalizmus implementovaný do vedomia mládeže médiami, v ktorom pochybné vzorce správania novodobých celebrít stoja nad tradičnými morálnymi hodnotami. Podľa Bauerleinových výskumov sú znalosti amerických tínedžerov z histórie a občianskej náuky blízke nule, zato majú široký prehľad o živote celebrít, textoch populárnej hudby, o módnych výstrelkoch a digitálnych hračkách. Čítanie kníh v tejto vekovej skupine vyvoláva posmech, lebo je pre nich nudné, bifľošské a kontraproduktívne. Jednotlivci v skupine sa posudzujú navzájom podľa toho, ako sa obliekajú, recitujú rapové texty a flirtujú.

 

Náhrada za vedomosti

Doslov Blanky Šulavíkovej k slovenskému vydaniu Najhlúpejšej generácie je pohotovou odbornou esejou, v ktorej sa zamýšľa nad výsledkami našich výskumov ako závislosť od počítačov, televízie, mobilných telefónov a populárnych digitálnych praktík ovplyvňuje voľný čas, myslenie i životný štýl slovenskej mládeže. Podľa nej sú „tínedžeri a adolescenti u nás prostredníctvom technológií vťahovaní do virtuálneho sveta, ktorý akoby sa stával ich vlastnou a tou najdôležitejšou realitou, ktorá má tak málo spoločného so svetom dospelých". A čo vlastne ponúkajú všadeprítomné médiá našim deťom? Nízku intelektuálnu úroveň televíznych programov, lacnú, eticky oslabenú zábavu a agresivitu. Stráca sa kultúrna kontinuita, potláčajú sa tradície, toleruje sa nestriedmosť i chamtivosť.

 

Podľa francúzskeho mysliteľa Gillesa Lipovetského, autora knihy Éra prázdnoty, sme v súčasnosti svedkami narcistického individualizmu: „Prestali sme uznávať povinnosť žiť pre niečo iné ako sami pre seba." V tomto dobovom kontexte egoistického sebapresadzovania sa záujem našich 13- až 15-ročných detí i 20-ročných dospelých väčšinou realizuje v skupinovej privátnej sfére, bez aktívneho vzťahu k svetu mimo tejto sféry. Médiá a obchodný marketing podporujú segregáciu mladej generácie, vyprázdňovanie jej vedomostí o svete a ako náhradu za tradičné vedomosti a čítanie kníh ponúkajú hlúpe a obmedzené vzory prežívania voľného času, vzory obliekania, vzory poklesnutej subkultúry. Prirodzene, na shakespearovských romantických hrdinoch sa zarobiť nedá, zato na vojne hip-hopových gangov a štýle ich obliekania áno.

 

Šokovať za každú cenu

Po prečítaní Bauerleinovej knihy si človek spomenie na ďalšie prímery a ďalšie súvislosti pri preberaní amerických subkultúrnych vzorov do povedomia našej mladej generácie, pri ktorých zohrávajú úlohu prostredníka digitálne nosiče. Našu najmladšiu scénu popovej hudby od konca deväťdesiatych rokov výrazne ovplyvnila hip-hopová hudba so všetkými sprievodnými znakmi tejto kultúry od rapovania, cez tanec po módu. Tento pôvodne hudobný štýl vznikol v černošských getách Bronxu v New Yorku a dal by sa stručne charakterizovať ako expresívne recitovanie improvizovaných veršov do rytmickej hip-hopovej či popovej hudby. V amerických pouličných gangoch sa ujal hip-hop v 80. rokoch spolu s tancom break dance, vyznačujúcim sa robotickými a akrobatickými tanečnými prvkami. K nám prišiel hip-hop značne oneskorene a od pôvodného obsahu amerického hip-hopu sa líšil najmä v textoch. Kým obsahom produkcie černošského rapera je tvrdá spoločenská kritika, sociálny protest, problém diskriminácie či kriminality, u nás väčšina hip-hopových skupín samoúčelne napodobňuje iba vonkajšie prejavy tohto štýlu okoreneného vulgarizmami najhrubšieho zrna. Po vypočutí niektorých skladieb má človek pocit, ako keby osem hodín kydal hnoj.

 

Nesmierne vulgárne hip-hopové pesničky v podaní najpredávanejšieho rapera u nás aj v susednom Česku Patrika Vrbovského s umeleckým prídomkom Rytmus, ktorý o sebe tvrdí, že je najlepším slovenským hudobníkom, si spievajú už aj deti na spôsob karaoke. Na YouTube nedávno „frčalo" šokujúce video rozkošného deväťročného dievčatka, ktoré rapovalo Rytmusovu skladbu Zlatokopky vrátane tých najhnusnejších nadávok. Mimochodom, len ťažko možno stráviť obsah tejto drsnej odrhovačky s vedomím, že jej autor a interpret je známy luxusným životným štýlom v Piešťanoch, kam sa vozí na vyše stotisícovom bavoráku. Raper je momentálne aj porotcom v SuperStar, kam ho za vysoký honorár nominovala Markíza - pravdepodobne pre jeho kontroverzné správanie a zhadzovanie talentovaných spevákov a speváčok, ktoré spievajú lepšie ako on. Nečudujme sa. Účelom tohto programu nie je iba objavovať talenty, ale aj šokovať účinkujúcich a divákov pri obrazovkách. Alebo šokovať predovšetkým, lebo čo nie je šokujúce, už dnes nie je zaujímavé.

 

Eh, eh, eh!

SuperStar je celosvetová licencia televíznej zábavy. Ak sa u nás zatiaľ u účinkujúcich prejavuje zväčša kultivovaný výber pesničiek, inde sú „o kus ďalej", deti iných krajín napodobňujú nielen hip-hopový štýl, ale aj globálnu popovú ikonu Lady Gaga. V brazílskej SuperStar ohromila porotu polonahá osemročná Laura, ktorá za povzbudzovania svojich rodičov a veľkého potlesku divákov predviedla kreáciu škandalóznej americkej speváčky. Líčenie a sporé oblečenie tohto dievčatka bolo vernou kópiou frivolného videoklipu Lady Gaga. Pre diváka nezvyknutého na zábavu novej šokovej kultúry to musel byť hrozný pohľad najmä preto, lebo deti ako Laura sú vo svete šoubiznisu nevinne.

 

Obchodný marketing sa neštíti ničoho. „Obliekaj sa ako Lady Gaga! Buď vyzývavá! Užívaj si to! Daj sa tetovať ako Lady Gaga!" - lákajú 13- až 15-ročné klubové ctiteľky výstrednej speváčky reklamné slogany na slovenských internetových portáloch. Fenomén Gaga ohuruje celú západnú kultúrnu hemisféru svojím imidžom. Vlastne by ani nemusela spievať, lebo imidž je všetko. V politike i šoubiznise. Dvadsaťpäťročná americká speváčka počas svojho hviezdneho života vystriedala množstvo najbizarnejších podôb od chlapského „alter ego" po lesbickú šou či podobu šialenej schizofreničky. Fotografie a klipy Lady Gaga odetej do „šiat" z bravčového mäsa obleteli planétu. Pozornosť publika nepúta len svojimi zvrátenými kostýmami, ale najmä provokujúcimi vystúpeniami. Na MTV Music Awards sa na pódiu počas koncertu kúpala v tekutine podobnej krvi, aby napokon len v úzkom korzete a nohavičkách odletela do zákulisia. V štýle novej kultúry, ako ju prezentuje divoká performerka Gaga, je možné všetko a všetko je sexy. Aj texty jej pesničiek sú sexy. „Nemôžem zabudnúť na moje pery/Nechala som ich na tvojom zadku/Mám ťa veľmi rada/ Všetko, čo chceme, je rozpáliť to" - spieva v pesničke Hra lásky. „Pijem veľa whisky a hulím trávu keď píšem skladby," priznáva sa pred novinármi popová megahviezda. Napokon, aj bez tohto priznania o jej inšpirácii svedčia niektoré prostoduché texty z albumu The Fame: „Eh, eh čerešnička, čerešnička, bum bum! Eh, eh, eh! Oh, áno! Všetko čo môžem povedať, je eh, eh." Alebo texty z Love Game, v ktorých sa opakuje do osprostenia: „Bejby, sprav mi to! Znova a znova! Znova, znova, znova, znova, nikdy neprestaň, znova, znova. Znova, znova, znova, znova, nikdy neprestaň, oh!"

 

Aby nevznikol omyl - nie som zaujatý voči tejto mladej speváčke, ktorá je typickým produktom súčasnej západnej kultúry šoku a uctievania celebrít a ktorej pesničky lezú do ucha pubertálnej mládeže. Napokon, ak si odmyslíme texty, niektoré jej skladby sa dajú celkom dobre počúvať. Fenomén Lady Gaga spomínam iba v kontexte nekritického ohlupovania najmladšej generácie v digitálnej ére, ktorá okrem nesporných výhod implantuje do krehkej psychiky detí a mladistvých nesporne aj emocionálne poruchy, skreslené hodnoty a neschopnosť vnímania reálneho sveta.

 

Kto je na vine

O 19. storočí sa hovorí ako o storočí vynálezov, o 20. storočí ako o storočí úzkosti. A 21. storočie bude podľa psychológov storočím depresie. Detská psychiatrička Anna Kováčová na tému našej digitálnej doby hovorí: „Úzkosť narastá aj v prebytku informácií a v zameraní na patologické prejavy človečenstva. Zahltenosť informáciami vytvára tzv. „metapatológiu" - charakterizuje ju únava, odcudzenie, nuda, apatia, strata viery vo vyššie hodnoty. Aj narušenie osobnej komunikácie (napríklad aj v dôsledku narastajúceho používania internetu) vytvára začarovaný kruh: vyvoláva úzkosť, ktorá plodí následné vyhľadávanie zábavy. Zvýšená úzkosť opäť vedie k potrebe získavať nové informácie. Výsledkom je, že človek sa definuje ako „pustovník v mase, osamotenec v dave"...

 

Z tohto hľadiska možno s autorom knihy Najhlúpejšia generácia do istej miery polemizovať. Mladý človek neprichádza do nášho nedokonalého racionálneho sveta hlúpy. Ocitá sa v ňom iracionálny a vykoľajený našou vinou. Ponúkame mu moderné technológie, ktorých sa zmocňuje s bravúrou, ale okrem pocitu slobody mu nedávame takmer nič. Vyspelá digitálna komunikácia, komercia, zbožňovanie trhu a zisku, bulvárna šoková terapia a voľnočasová prázdnota či iné pseudohodnoty, ktoré propagujeme v médiách ako prejavy modernej západnej kultúry, sú cestou do trasoviska po slepej koľaji. Pravdaže, na vine nie je hip-hop ani fenomén Lady Gaga. Na vine je výhybkár.

 

Lenže kto zastaví ten vlak?

Zatiaľ najnovší produkt Rytmusovej tvorby nesie značne nepoetický názov Jebe, v ktorom raper sám seba označil prívlastkom „King of pop" (kráľ popu). V už tradične plytkom texte bez hlbšej myšlienky napína svaly, zhadzuje iných predstaviteľov šoubiznisu a ponúka vulgarizmy najhrubšieho zrna. Napriek tomu (alebo práve preto) ho mládež „žerie". Videoklip k tejto skladbe si na YouTube za prvé štyri týždne pozrelo viac ako dva milióny ľudí.

 

Lady Gaga je typickým produktom dnešnej popkultúry, ktorý umelo vytvorili bossovia zglobalizovaného šoubiznisu. Keďže hudobne speváčka neprináša nič nové ani výnimočné, šokuje najmä svojím zovňajškom. V „šatách" z bravčového mäsa sa objavila na odovzdávaní hudobných cien MTV Music Awards.

 

 

Ľudovít Števko

nexpl

 

Článok vložil: Peter Bulik, Mgr.
Pridané: 8.5.2011 20:45



Pridať diskusný príspevok


Diskusia k článku (1)

je smutné 9.5.2011 13:45
že za takúto hlúpu mládež môžu najmä jej rodičia

Autor: ... Reagovat

peterbulik blog