Najnovšie články

Jakl: Babiš a Milion chvilek?

Peter Bulik, Mgr. | 17.6.2019 14:12
blog: Zaujalo ma

Chmelár: Kedy si prestaneme klamať...

Peter Bulik, Mgr. | 17.6.2019 13:59
blog: Zaujalo ma

“Ak on nie je agent CIA, tak potom nikto.

Peter Bulik, Mgr. | 17.6.2019 13:52
populivox: čo píšu iní

Výměna evropského obyvatelstva...

Peter Bulik, Mgr. | 17.6.2019 13:23
populivox: čo píšu iní

Ještě ke Dni D po 75 letech

Peter Bulik, Mgr. | 17.6.2019 13:19
populivox: čo si o tom myslím

Archív

Spriatelené weby

Albert Einstein o bohu a náboženstve

čo si o tom myslím

Pri kolíske náboženstva stál strach...

Všetko to, čo pôsobí na naše zmysly ako hmota, tak je vo skutočnosti veľká koncentrácia energie na pomerne nepatrnom priestore. Na hmotu by sme mohli teda pozerať ako na také oblasti v priestore, v ktorých je energetické pole mimoriadne silné. Hmota je vo svojej podstate energia, alebo inak povedané: energia má hmotu. Ak sa pozeráme na celý vesmír ako na uzatvorenú sústavu, potom môžeme prehlásiť, že energia vesmíru je stála. Žiadna jej časť nemôže byť nikdy vytvorená a ani akokoľvek zničená. U kolísky náboženského uvažovania a všetkých religióznych zážitkov sú najrôznejšie city. Všetky religiózne predstavy vyvoláva v prvom rade strach.

Ľudský duch sám nám predstiera, že existujú viac alebo menej analo­gické bytosti, na ktorých vôli a pôsobení závisia zážitky, ktorých sa obávame. A ľudia si myslia, že si môžu tieto bytosti priaznivo nakloniť tým, že budú prevádzať úkony a prinášať obete, aké sú podľa viery, tradované po mnoho pokolení môžu tým bytostiam páčiť a tak že sa im zalichotia do ich priazne.

V tomto zmyslu hovorím o náboženstve strachu či chorobnej hrôzy. Táto vieru síce neprodukuje, ale zato veľmi výrazne ju udržuje pri živote zvláštna kasta , ktorou je celá tá armáda kňazov.

Tá sa vydáva za oprávneného prostredníka medzi obávanou bytosťou a ľuďmi a práve na tom si buduje svoje privilegované postavenie. Túžba po nejakom poznaní, túžba po láske a opore podnecuje aj vznik pojmu boha. Taký boh je bohom prozreteľnosti, bohom ktorý ochraňuje, určuje čo a ako má byť, ktorý odmeňuje a trestá Je to bytosť, ktorá človeka utešuje v jeho nešťastí a v nesplnených túžbach. A ktorá uchováva a stráží i duše zosnulých. Nie, boha ktorý odmeňuje a trestá objekty svojho stvorenia, boha, ktorý má takú , alebo onakú vôľu podobnú tej, akú pociťujeme na sebe, toho si ja predstaviť neviem.

Náboženstvo je viera naivných ľudí

Ani si neviem a tiež ani nechcem si predstavovať jedinca, ktorý by prežil svoju fyzicku smrť. Také myšlienky nech v sebe živia duše slabé, či už zo strachu, z naivnej nevedomosti, alebo z nejakého smiešneho sebectva, z túžby po vybájených výhodách. To je náboženstvo naivných ľudí.

Pre takto naivného je boh bytosť, v ktorej starostlivosť dúfame, či ktorej trestu sa obávame. Jedná sa o akýsi sublimovaný cit podobný vzťahu dieťaťa k otcovi.
Bádateľ pravda verí v príčinnosť všetkého dania.. Jeho religiozita spočíva v uchvacujúcom úžase nad súladom prírodných zákonov, v ktorých sa prejavuje rozum tak zvrchovaný, že všetka zmysluplnosť ľudského uväzovania a ducha je proti tomu iba veľmi ničotným odleskom.

A tento pocit je mu potom aj vodidlom pre celý život a konanie, pokiaľ sa nedokáže zbaviť od zotročenia sebeckými túžbami. Jedinec tuší, jak ničotné sú všetky ľudské túžby a ciele a a­ká vznešenosť a aký zázračný poriadok sa mu prejavuje v prírode aj v myšlienkovom svete.
Vtedy vníma svoju individuálnu existenciu ako väzenie a túží po tom, aby mohol zakúsiť celé svoje bytie ako čosi jednotného a zmysluplného. Náboženskí géniovia všetkých časov sa vyznačujú práve touto vesmírnou reli­giozitou, ktorá nepozná žiadne dogmy. A nezná ani boha, ktorý by bol vnímaný ako bytosť podobnou človeka a vládnuci človeku.
Preto ani nemôže existovať žiadna taká cirkev, ktorej učenie by sa opieralo o vesmírnu religiozitu.

Prečo cirkev odjakživa prenasleduje vedcov?

A tým sa dostávame k otázke, aký je vzťah vedy a náboženstva.
Ten, kto je bezvýhradne oddaný názoru, že všetko dianie je zreťazením príčin, pre toho myšlienka bytosti, ktorá zasahuje do behu života a do ryt­mu a chodu sveta a vesmíru, je celkom smiešna a neprijateľná. Boh, ktorý odmeňuje a trestá je pre neho nemysliteľný už preto, že človek jed­ná podľa vonkajšej a vnútornej nevyhnutnosti.
Z hľadiska božieho nenesie teda ani žiadnu zodpovednosť.
Etické konanie človeka nepotrebuje žiadnu oporu v náboženstve.
Bolo by to s ľudstvom veru veľmi smutné, keby sa malo krotiť len strachom z trestu a nádejou na posmrtnú odmenu.
Je teda pochopiteľné, že cirkvi odjakživa potierali vedu a prenasledovali jej prívržencov.

Zdroj: Albert Einstein, profesor fyziky, nositeľ Nobelovej ceny za fyziku
Národný Inštitút F.M.Voltaire
Článok vložil: Dalimil Kronika
Pridané: 9.8.2008 11:09



Pridať diskusný príspevok


Zatiaľ k článku nebol pridaný žiaden diskusný príspevok

peterbulik blog