Najnovšie články

Za všetky rodiny... Skutočne?

Peter Bulik, Mgr. | 3.8.2019 19:48
populivox: čo si o tom myslím

Zhromažďovacie právo a demonštrácie v Rusku.

Peter Bulik, Mgr. | 3.8.2019 19:41
populivox: čo píšu iní

Mäkká sila.

Peter Bulik, Mgr. | 3.8.2019 19:35
populivox: čo si o tom myslím

Jiří Weigl: Katastrofa

Peter Bulik, Mgr. | 3.8.2019 19:18
populivox: čo si o tom myslím

Petr Hampl: prednáška ktorá nesmela...

Peter Bulik, Mgr. | 3.8.2019 18:20
populivox: čo píšu iní

Archív

Spriatelené weby

Čo je etika

čo si o tom myslím

"Najneodpustiteľnejším spoločenským hriechom je nezávislé myslenie."

Emma Goldmanová, americká anarchistka a feministka, 1869-1940

Nebudem opakovať, čo o etike hovoria filozofické slovníky a encyklopédie, každý si to môže prečítať sám. Uvediem len svoj názor. Etika je vlastne to isté čo cenzúra, len to znie inteligentnejšie. Etika je „inteligentný" donucovací prostriedok. Etika viktoriánskej doby v Anglicku zakazovala žene ukazovať nahé členky a teraz ju vyzýva ukazovať celé akokoľvek dlhé nohy, ba aj „niečo nad". Etiku si vymýšľajú ľudia, ktorí v spoločnosti dominujú. Súčasná etika hovorí, že je neslušné, aby sa chudobný pýtal bohatého, aký má majetok a koľko zarába. Takúto etickú cenzúru vymysleli bohatí ľudia, aby sa pri stykoch s chudobnými mohli tváriť, že sú s nimi na jednej lodi. Súčasná etika hovorí, že nie je slušné kaziť party vyššej spoločnosti diskutovaním o špinavých a smradľavých bezdomovcoch. Súčasná etika hovorí, že je nemysliteľné, aby sa vôbec diskutovalo na tému, koľko ľudí za rok zomrie v Afrike od hladu v dôsledku demokracie trhového mechanizmu nanúteného bielym mužom. Alebo koľko mŕtvych nevinných ľudí vyprodukoval kapitalistický systém na Slovensku za posledných desať rokov. Takúto etiku presadili cudzí a naši Veľkí samci, a my Pritakávači sa úprimne hanbíme.
V súčasnosti etika zakazuje hovoriť to, čo si myslíme. Keby sme povedali, čo si myslíme, dostaneme sa do súdnych sporov a doživotne by sme sa nezbavili platenia súdnych trov, pokút za urážky na cti a krvnej pomsty. Paradoxné je, že čím je niekto vyššie na spoločenskom rebríčku, čím významnejší vplyv majú jeho názory, tým striktnejšie mu etika zakazuje hovoriť to, čo si myslí. Len ľudia, ktorých názor považuje spoločnosť za taký bezvýznamný, že nikoho neovplyvní, si môžu dovoliť povedať, čo si myslia. Toto sa považuje za slobodu slova a demokraciu.
Keby som mal zákonodarnú moc, zaviedol by som nový zákon, ktorý by rozlišoval dve roviny hovoreného prejavu. Je rozdiel, keď niekto hovorí to, čo si jeho mozog myslí, alebo keď niečo hovorí - vyhlasuje oficiálne. Potom by každý musel vo svojom komunikačnom prejave presne uviesť, ktorú časť si len myslí, a jednoznačne vymedziť tú časť, kde niečo oficiálne vyhlasuje, a len za to má niesť zodpovednosť. Pretože človek nemôže ovplyvniť to, čo si jeho mozog myslí (hoci myslenie je závislé od jeho hardverového a softverového vybavenia), máme zaručenú slobodu myslenia. Preto nemôžeme trestať človeka za to, že si jeho mozog niečo myslí a on len vysloví myšlienky svojho mozgu. Za to nesie zodpovednosť jednoznačne mozog, a nie celý človek. Ak by sme dovolili beztrestne vyjadriť, čo si mozog myslí, mohli by sme sa obohatiť o mnoho múdrych myšlienok. Zistili by sme, koľko hlúpostí je ľudský mozog schopný vymyslieť, a ukázalo by sa, koľko múdrych ľudí sme považovali za hlupákov a naopak.

Zdroj: Karol Ondriaš
Národný Inštitút - F.M. Voltaire
Článok vložil: Peter Bulik, Mgr.
Pridané: 8.6.2008 23:24



Pridať diskusný príspevok


Zatiaľ k článku nebol pridaný žiaden diskusný príspevok

peterbulik blog