Najnovšie články

Potrebuje byť Slovensko súčasťou nového zväzu ?

Dalimil Kronika | 12.12.2017 11:58
populivox: čo si o tom myslím

Žiadne osobitné práva pre LGBTI nejestvujú

Dalimil Kronika | 12.12.2017 11:52
populivox: čo píšu iní

Švédi nezvládajú platiť migrantov

Dalimil Kronika | 11.12.2017 09:15
populivox: čo píšu iní

Nechápem, neverím, neakceptujem !

Dalimil Kronika | 11.12.2017 09:00
populivox: čo si o tom myslím

Reakce ruského novináře na vyloučení z OH

Dalimil Kronika | 11.12.2017 08:54
populivox: čo píšu iní

Archív

Spriatelené weby

PESCO ako PASCA militarizmu

čo si o tom myslím

Ministri zahraničných vecí a obrany 23 členských štátov Európskej únie podpísali pred týždňom dokument, v ktorom vyjadrili záujem vytvoriť Stálu štruktúrovanú spoluprácu EÚ v oblasti bezpečnosti a obrany (PESCO). Konečné rozhodnutie na najvyššej úrovni by malo byť prijaté v decembri. Najvyšší slovenskí ústavní činitelia sa netaja nadšením a slovenský premiér Fico víťazoslávne poukazuje na to, že presne toto je to európske jadro.

Ostatní len uznanlivo prikyvkávajú a inak hyperkritickí novinári sa nezmohli na nič iné ako na opakovanie politických fráz, že je to najväčší skok v európskej obrannej politike a že to podstatným spôsobom zvýši našu bezpečnosť… Naozaj?

 Všimnime si najprv, kto túto iniciatívu privítal. Boli to všetci politici, ktorí doteraz odmietali akúkoľvek zmienku o potrebe vytvorenia spoločnej európskej obrany. Bol to generálny tajomník NATO, ktorý sa ešte pred rokom ponáhľal na zasadnutie ministrov obrany členských štátov EÚ do Bratislavy iba preto, aby im vyhovoril čo i len pomyslenie na európsku armádu. Štátny tajomník ministerstva obrany Robert Ondrejcsák, ktorý dostal takmer hysterický záchvat zakaždým, keď niekto spomenul osamostatnenie európskej obrany, sa tentoraz chvastá, že sám na rokovaní v Paríži k tejto iniciatíve prispel. O čo teda v skutočnosti ide?

 PESCO nie je žiadny krok k vytvoreniu európskej armády. Táto dohoda bude znamenať predovšetkým eskaláciu európskeho militarizmu a ústup od chápania EÚ ako mierového projektu. Kým doteraz sa radikálne zvyšovanie vojenských výdavkov dalo skryť len za akýsi vágny „politický záväzok“, schválením tejto medzinárodnej dohody sa pre nás stane enormné zbrojenie právne záväzným. Skorumpovaní politici a zbrojárski lobisti nás jednoducho vlákali do pasce, aby sme sa pod zámienkou zvyšovania európskej bezpečnosti zaviazali k tomu, čo sme sľúbili Američanom, ale čo je čoraz viac štátov neochotných plniť, pretože tieto záväzky sú nelogické, iracionálne a nad možnosti ich štátnych rozpočtov. Predovšetkým budeme musieť pravidelne zvyšovať vojenské výdavky – ako hovorí prvá z 20 podmienok, ku ktorým sa zaviazali zmluvné strany. Minimálne 20 percent týchto výdavkov musí byť investovaných do nákupu nových zbraní.

Nejde pritom o iniciatívu, ktorá by sa zrodila v štruktúrach EÚ. V skutočnosti ide o projekt NATO opierajúci sa o Lisabonskú zmluvu, ktorá sa zaviazala, že akákoľvek vojenská spolupráca v rámci EÚ bude podriadená Severoatlantickej aliancii. Projekt zatiaľ odmietajú (okrem odchádzajúcej Veľkej Británie) Dánsko, Írsko, Malta a v Portugalsku – kde sa o probléme diskutuje najotvorenejšie – hrozí dokonca kvôli angažovaniu sa v tejto dohode vládna kríza. 

Nemecký minister zahraničných vecí Sigmar Gabriel zavádza, keď tvrdí, že PESCO je „veľkým krokom k nezávislosti Európskej únie vo veciach obrany“. V skutočnosti ide len o menšie preformátovanie projektu NATO, ktoré vyhovuje najviac zbrojárskym firmám a zahraničnej politike USA. Inými slovami – oni sa budú menej starať o našu bezpečnosť a my sa budeme viac angažovať v ich vojenských záujmoch. V konečnom dôsledku to bude znamenať hlavne ďalšie zaťaženie vojenských rozpočtov členských štátov EÚ. Propaganda tvrdí, že PESCO bude znamenať menšie plytvanie zdrojov argumentujúc, že v súčasnosti sa v krajinách Európskej únie nakupuje viac ako 40 typov obrnených vozidiel a viac ako 20 druhov lietadiel. To však nezníži náklady, nanajvýš mierne zvýši efektivitu. Naopak, ako upozorňuje Deutsche Welle, toto opatrenie povedie k rapídnemu zvýšeniu výdavkov na zbrojenie v krajinách, ktoré doteraz používajú vojenský materiál ruskej výroby, menovite v Poľsku, Česku, na Slovensku a v Maďarsku.

Závažným opatrením, ktoré prináša PESCO, je vytvorenie „vojenského Schengenu“, ktorý umožní rýchle nasadenie vojenských jednotiek a ťažkých zbraní prakticky kdekoľvek – medzi plánmi na vojenské zásahy v rôznych regiónoch sveta sa však najčastejšie spomína Afrika. Rade EÚ budú pravidelne predkladané správy o tom, aká je situácia vo svete a kde by sme mali vojensky zasiahnuť. Militarizmus sa tak stane trvalou témou zasadnutí Rady EÚ.

Prezident SR Andrej Kiska je z týchto plánov nadšený. Nákup nových zbraní označil za „záväzok voči našim spojencom“ a vo svojom prejave v Európskom parlamente sa vyjadril k doterajšej mierovej činnosti EÚ až pohŕdavo. Povedal, že nie je udržateľné, aby EÚ bola naďalej dobrodincom rozdávajúcim peniaze po svete, ale aby sa premenila na „silnejšieho globálneho hráča“. Hneď však vysvetlil, čo tým myslí. Rezolútne odmietol myšlienku európskej armády a privítal PESCO ako spojenie zdrojov na vojenské výdavky.

Na Slovensku máme verejných činiteľov, ktorí sa tvária ako politici, v skutočnosti sú však zbrojárski lobisti. Sem radím aj prezidenta Kisku alebo štátneho tajomníka ministerstva obrany Ondrejcsáka a viacerých ďalších. Niektorí z nich sú na výplatných páskach zbrojárskych firiem a ich „odborné“ stanoviská sú v skutočnosti hrubým obchodným nátlakom deformujúcim našu verejnú diskusiu. K týmto záujmovým skupinám patria rôzne účelové politické think-tanky, ktoré nevznikli za nijakým iným účelom ako presadzovať zvyšovanie zbrojenia a obchodné záujmy iných štátov, najčastejšie USA. Myslím, že práve toto mal na mysli predseda parlamentu vo svojom tradične kostrbatom a ťažko zrozumiteľnom príhovore v nedeľu na TA3. Je to vážny problém, o ktorom sa nehovorí a je otázkou, či si to novinári nevšímajú z nevedomosti alebo majú inú motiváciu. K úlohe Európy však treba zopakovať jednu zásadnú vec:

Európska integrácia vznikla ako mierový projekt. Filozofia európskej obrany a bezpečnosti stojí a musí stáť na iných pilieroch ako je militarizmus a vojenské intervencie. Ak sa Andrej Kiska vysmieva z rozvojovej pomoci, ktorá je aj tak žalostne nízka, tak treba zdôrazniť, že keby sme tie finančné prostriedky, ktoré plánujeme nelogicky investovať do šialeného množstva vojenskej techniky, vložili do ekonomickej a sociálnej stabilizácie Blízkeho východu, severnej Afriky, ale aj Ukrajiny, dosiahli by sme neporovnateľne vyšší stav udržateľnej bezpečnosti ako vojenskými prostriedkami. Posledné dve dekády nás mohli presvedčiť, že vojenské intervencie nikde na svete nepriniesli ani upokojenie, ani stabilizáciu situácie, ale len rozvrat, chaos, násilie a biedu. Vyšším stupňom bezpečnosti nie je vyššie zbrojenie, ale zmena filozofie zo zahraničných intervencií na obranu vlastného územia, z vývozu vojen na vývoz prosperity a stability. Potrebujeme garantovať obranu územia EÚ, nie útočiť na iných. PESCO je slepá ulička a všetci, ktorí si želajú mier, zastavenie rozvratu a znižovanie zbrojenia, by túto štruktúru mali odmietnuť.

 

Eduard Chmelár

blog autora

Článok vložil: Dalimil Kronika
Pridané: 6.12.2017 10:42



Pridať diskusný príspevok


Zatiaľ k článku nebol pridaný žiaden diskusný príspevok

peterbulik blog