Najnovšie články

Atapana:Přírodu nepřetvářejme,jen se o ni starejme

Peter Bulik, Mgr. | 15.8.2018 15:46
populivox: čo píšu iní

Keď prekážajú iba niektorí...

Dalimil Kronika | 25.7.2018 14:34
populivox: čo píšu iní

Svoboda slova v ohrožení

Dalimil Kronika | 24.7.2018 17:34
populivox: čo píšu iní

Stanovisko Petra Marčeka k ceste na Krym

Dalimil Kronika | 24.7.2018 17:20
populivox: čo si o tom myslím

Z tohto sa vám zatočí hlava...

Dalimil Kronika | 24.7.2018 16:47
populivox: čo píšu iní

Archív

Spriatelené weby

Trest pro Putina

čo si o tom myslím

Někteří "hrdinové" volají po válce, po trestu pro Putina. Jenže nebude to nakonec trest spíše pro nás?

Putin "anektoval" Krym. To je nestoudnost, to mu nesmíme dovolit! Na Rusko! Uvalme sankce nebo bojujme... Není tento pohled trošku zjednodušený? Nehraje v tom roli i něco jiného? A jsou sankce skutečně jediným řešením? 

Myslím, že pohled na ukrajinskou krizi přes parametr "anexe" Krymu je zavádějící. Podívejme se na to jako na "vojenský zásah". Jestliže nám vadí vojenské zásahy Ruska, proč nám nevadí vojenské zásahy Západu? U vojenských zásahů Západu umírají lidé. U vojenských zásahů Ruska taky umírají lidé (i když na Krymu nikdo nezemřel). V případě, že chceme trestat Putina a uvalovat sankce, pak bychom měli potrestat a sankce uvalit i na USA a taky sami na sebe. Jinak je to dvojí metr a velké pokrytectví. 

Ruské zásahy hodnotíme z pohledu lidského (chudák lidi, jak musí trpět) a ty západní zas z pohledu geopolitického (no tak zemřelo pár tisíc lidí, ale to bylo kvůli "vyšším zájmům" a na nějaké oběti se nehledí). Když se na to celé podíváme pohledem lidským, tak zjistíme, že se Západ chová jako Rusko, jen používá jiné metody (nemusí tyto krajiny anektovat tak, že se stanou např. americkými. Stačí, když tamní firmy dostanou americké šéfy, viz. Ukrajina a Biden). Když se na to podíváme pohledem geopolitickým, tak zjistíme, že se Rusko brání.

Mnoho lidí se teď ohání svrchovaností státu a garancemi hranic. V tom případě se ale vraťme do Rakousko-Uherska, protože jsme svrchovanost a garance hranic taky jaksi nerespektovali. Na Ukrajině došlo k obrovskému konfliktu zájmů. Teď není důležité se zbytečně hádat, je důležité se z toho nějak dostat. Jaké je řešení této krize? Já vidím těchto 5 možností: 

1. Buď Ukrajinská vláda vyvraždí a vyžene všechny rusky mluvící obyvatele z Ukrajiny... což za moc šťastné řešení nepovažuji.

2. Buď celou Ukrajinu zabere Putin nebo Západ... to taky nepovažuji za vhodné řešení.

3. Buď se západní a východní Ukrajina mírově rozdělí na 2 státy (co ale západní Ukrajina nechce, protože na východní Ukrajině je většina průmyslu a nerostných surovin.)  

4. Nebo si politici a obě strany sporu sednou k okrouhlému stolu, začnou vyjednávat  a domluví se na nějaké federalizaci Ukrajiny.

5. Případně začne celosvětová válka, což považuji za úplně nejhorší řešení... to se pak hranice států začnou měnit tak, že se nebudeme stačit divit.

Někteří "hrdinové" volají po válce, po trestu pro Putina. Jenže nebude to nakonec trest spíše pro nás?

 

http://vojtekova.blog.idnes.cz

Článok vložil: Peter Bulik, Mgr.
Pridané: 8.9.2014 21:49



Pridať diskusný príspevok


Diskusia k článku (5)

Clovek 17.9.2014 15:13
ktory dens uverejnuje taketo jednostranne clanky, nemoze byt uplne v norme.. Su prebrane z blogov ruskych "trollov", ktori su za to plateny a pisal o nich guardien... za posledny pol rok su ich stovky... Treba sa zamysliet, comu sluzia a kto ich financuje... A najma komu vadia demokraticke principy europskych statov, ktore su potierane v istej krajine... To je zarovne odpoved na otazku, preco sa dnes na Ukrajine bojuje...

Autor: coelho Reagovat

13.9.2014 19:01
Citácia: 1. Nejdem obhajovať názory autorky textu a ak ich tu publikujem, alebo nejaké iné z rovnakého súdka, neznamená to, že sa s nimi úplne stotožňujem. Dávam ich na svoj blog preto, lebo v oficiálnych médiách sa podobné názory veľmi nevyskytujú, spravodajstvo je jednostranné, nediskutuje sa, iba sa vnucuje jeden správny názor. 2. Veľmi súhlasím s prvou časťou tejto vety ( s druhou zásadne nie !): " 5)Päť možností - ani jedna z nich neuvažuje nad skutočnosťou, že je úplne očividne narúšaná suverenita medzinárodne uznaného štátu ... A dodávam: Prehľad vojnových konfliktov za účasti USA v novších dejinách, a to možno ani nie sú všetky... Grenada (1983) V októbri roku 1983, podnikla USA jednostrannú akciu. Po krvavom prevrate v tejto malej karibskej ostrovnej krajine dal príkaz na intervenciu, teda zásah prezident USA Ronald Reagan. Panama (1989) O šesť rokov neskôr v decembri 1989, sa Spojené štáty americké rozhodli opäť uskutočniť jednostrannú vojenskú akciu. Vyše 27 000 amerických vojakov obsadilo približne na mesiac Panamu, kde zvrhlo prezidenta Manuela Noriegu. Funkcie sa ujal nový prezident. Irak (1990) Na rozdiel od predchádzajúcich dvoch vojenských operácií, tú v Iraku podnikli Američania s požehnaním od Organizácie spojených národov (OSN). Keď armáda irackého vládcu Saddáma Husajna obsadila v auguste 1990 Kuvajt, Bezpečnostná rada OSN uvalila na Irak ekonomické sankcie. Po vypršaní lehoty, ktorú OSN dala Iraku, aby sa stiahol, USA začala rozsiahlu leteckú vojnu, ktorá vyhnala iracké sily z Kuvajtu. Koaličné sily na čele s USA postúpili ďaleko do územia Iraku. Somálsko (1993) Aj túto intervenciu odsúhlasila Organizácia spojených národov. Vojenské operácie trvali len tri mesiace. V období od augusta do októbra 1993. Afganistan a Sudán (1998) Po bombových útokoch na americké ambasády v Keni a Tanzánii vyslali USA v auguste 1998 riadené strely na štyri výcvikové teroristické tábory v Afganistane v snahe zabiť vodcu al-Káidy Usámu bin Ládina a jeho spolupracovníkov. Raketami zničili aj farmaceutický výrobný závod v Sudáne, tvrdiac, že pomáha bin Ládinovi pri výrobe chemických zbraní. Išlo o jednostrannú americkú akciu. Juhoslávia (1999) V marci 1999 Organizácia Severoatlantickej zmluvy (NATO) zaútočilo letecky v Srbsku a Kosove, pretože prezident Slobodan Miloševič pokračoval v etnickom prenasledovaní kosovských Albáncov, ktorí organizovali masové protesty proti srbskej vláde. Po niekoľkých týždňoch bombardovania sa juhoslovanské sily stiahli z Kosova a Miloševič pristúpil na medzinárodný mierový plán na ukončenie bojov. NATO uskutočnilo tento útok bez mandátu OSN. Afganistan (2001) Po teroristických útokoch z 11. septembra 2001 USA začali vojnu v Afganistane, ktorý poskytol útočisko vedeniu al-Káidy. Po zvrhnutí vlády Talibanu prevzali USA a ich spojenci kontrolu nad časťami krajiny a odvtedy bojujú s povstalcami. Dva mesiace po začatí vojny Američanmi, Bezpečnostná rada OSN schválila vznik medzinárodných bezpečnostných asistenčných síl (ISAF), aby dozerali na bezpečnosť v krajine a viedli výcvik afganských síl. Irak (2003-2011) Táto jednostranná americká akcia, začala konflikt, ktorý trval od marca 2003 až do roku 2011. Vojnu Iraku vyhlásil prezident USA George W. Bush s cieľom "zbaviť Irak zbraní masového ničenia" a Saddáma Husajna. USA začali leteckým útokom na Bagdad, po ktorom nasledovala pozemná invázia vedúca rýchlo k pádu režimu. Pakistan, Jemen, Somálsko (2002) Od roku 2002 USA pravidelne útočia bezpilotnými lietadlami na teroristické ciele v Pakistane, Jemene a Somálsku. Počet týchto útokov sa zdvojnásobil za vlády prezidenta USA Baracka Obamu, ktorý rozšíril rozsah aj intenzitu boje s militantmi na Blízkom východe a v Afrike. OSN taktiku využívania bezpilotných lietadiel kritizovala s tým, že neberie ohľad na civilistov. Líbya (2011) V marci 2011 začali Francúzsko a Británia s pomocou USA vojenskú operáciu v Líbyi. Misia NATO s mandátom OSN, sa skončila krátko po smrti líbyjského vodcu Muammara Kaddáfího v októbri 2011. V kontexte uvedeného si myslím, že USA si síce "nepridávajú k svojmu územiu cudzie (zatiaľ, možno raz aj v Európe bude nejaký tuším 51 štát USA), zato idú na vec sofistikovanejšie. Napádajú suverénne štáty ako sa im zachce, dosadzujú do nich viac-menej bábkové režimy, alebo ich nechajú v úplnom chaose a často v nich stavajú vojenské základne, ako kedysi rímske impérium. A v rámci humanitárnej pomoci obnovujú zničenú krajinu prostredníctvom svojich firiem z čoho celkom náhodou profitujú ekonomicky. Je dostatok dôveryhodných informácií o tom, ako sa rozvinula kríza na Ukrajine, Majdan, bojovníci za demokraciu, návštevy politikov EÚ na demonštráciách a podnecovanie zvrhnutia legitímne zvoleného prezidenta Janukovyča... Janukovyč nedal zabíjať vlastných ľudí, možno na to nemal "gule", možno mal rozum. V civilizovanej krajine by sa nikdy nemalo stať to, čo sa deje na UK. Vieš si predstaviť, že by Róbert Fico dal bombardovať Záhorie,ak by tamojší občania neboli spokojní s jeho vládou a chceli by sa pripojiť k Morave ? Ja osobne som presvedčený, že túto "vraždenú "show" na UK Rusi nezačali. A tiež o tom, že ak by USA a EÚ naozaj chceli mierové riešenie, už by bolo na svete. Ak má byť EÚ Európou regiónov ( taká bola počiatočná teória, hoci sa to celé uberá k centralizovanej ríši), prečo by nemohli mať aj na UK vysoký stupeň samosprávy jej regióny ? Ale to je všetko na veľmi dlhú diskusiu...

som tu raz písal, že tá opica z USA by mala ísť na návštevu Dallasu, ale asi ste mi to pán Bulík vymazali.

Autor: Barack Reagovat

Mexičan 13.9.2014 15:33
Citácia: So všetkou úctou...ale toto je veľmi povrchná analýza: 1)Vojenské zásahy - koľko krajín v modernej histórii anektovali západné krajiny a vyhlásili ich za súčasť svojho územia? 2) Ľudský a geopolitický pohľad - takto to hodnotí len autorka článku. Nikto nikdy nespochybnil, že je tragédiou, ak na Ukrajine umierajú ľudia a nikto nikdy neprehlásil, že sa jedná o vyššie záujmy. Ani EÚ, ani NATO do konfliktu priamo nevstupujú. Sankcie, nech už sú akokoľvek rozporuplné, sú mierové a nemajú za následok mŕtvych. 3) Americkí šéfovia - len z čírej zvedavosti by ma zaujímalo, koľko ukrajinských firiem dostalo za posledných 8 mesiacov do svojho čela amerického šéfa... 4) Rakúsko-Uhorsko - tento útvar bol ,,jaksi" vo vojne, ktorú prehal a jej následok bol rozdrobený na samostatné štátne útvary, ktoré už počas obdobia mieru tvorili absolútne negomogénny celok a pre jednotlivé národy bolo len vyslobodením, že po vojne mohli nechať vzniknúť samostatným a slobodným krajinám. Autorka blogu by si mala uvedomiť, že aj vďaka tomuto faktu dnes hovorí a píše po česky. 5) Päť možností - ani jedna z nich neuvažuje nad skutočnosťou, že je úplne očividne narúšaná suverenita medzinárodne uznaného štátu a riešením celého konfliktu by bola situácia, kedy by boli povstalecké sily porazené, alebo odzbrojené, hranice Ukrajiny by zostali na mape tak, ako sme ich doteraz poznali a vláda v Kyjeve by mala voľnú ruku pre rozhodnutia nad celým územím krajiny.

1. Nejdem obhajovať názory autorky textu a ak ich tu publikujem, alebo nejaké iné z rovnakého súdka, neznamená to, že sa s nimi úplne stotožňujem. Dávam ich na svoj blog preto, lebo v oficiálnych médiách sa podobné názory veľmi nevyskytujú, spravodajstvo je jednostranné, nediskutuje sa, iba sa vnucuje jeden správny názor. 2. Veľmi súhlasím s prvou časťou tejto vety ( s druhou zásadne nie !): " 5)Päť možností - ani jedna z nich neuvažuje nad skutočnosťou, že je úplne očividne narúšaná suverenita medzinárodne uznaného štátu ... A dodávam: Prehľad vojnových konfliktov za účasti USA v novších dejinách, a to možno ani nie sú všetky... Grenada (1983) V októbri roku 1983, podnikla USA jednostrannú akciu. Po krvavom prevrate v tejto malej karibskej ostrovnej krajine dal príkaz na intervenciu, teda zásah prezident USA Ronald Reagan. Panama (1989) O šesť rokov neskôr v decembri 1989, sa Spojené štáty americké rozhodli opäť uskutočniť jednostrannú vojenskú akciu. Vyše 27 000 amerických vojakov obsadilo približne na mesiac Panamu, kde zvrhlo prezidenta Manuela Noriegu. Funkcie sa ujal nový prezident. Irak (1990) Na rozdiel od predchádzajúcich dvoch vojenských operácií, tú v Iraku podnikli Američania s požehnaním od Organizácie spojených národov (OSN). Keď armáda irackého vládcu Saddáma Husajna obsadila v auguste 1990 Kuvajt, Bezpečnostná rada OSN uvalila na Irak ekonomické sankcie. Po vypršaní lehoty, ktorú OSN dala Iraku, aby sa stiahol, USA začala rozsiahlu leteckú vojnu, ktorá vyhnala iracké sily z Kuvajtu. Koaličné sily na čele s USA postúpili ďaleko do územia Iraku. Somálsko (1993) Aj túto intervenciu odsúhlasila Organizácia spojených národov. Vojenské operácie trvali len tri mesiace. V období od augusta do októbra 1993. Afganistan a Sudán (1998) Po bombových útokoch na americké ambasády v Keni a Tanzánii vyslali USA v auguste 1998 riadené strely na štyri výcvikové teroristické tábory v Afganistane v snahe zabiť vodcu al-Káidy Usámu bin Ládina a jeho spolupracovníkov. Raketami zničili aj farmaceutický výrobný závod v Sudáne, tvrdiac, že pomáha bin Ládinovi pri výrobe chemických zbraní. Išlo o jednostrannú americkú akciu. Juhoslávia (1999) V marci 1999 Organizácia Severoatlantickej zmluvy (NATO) zaútočilo letecky v Srbsku a Kosove, pretože prezident Slobodan Miloševič pokračoval v etnickom prenasledovaní kosovských Albáncov, ktorí organizovali masové protesty proti srbskej vláde. Po niekoľkých týždňoch bombardovania sa juhoslovanské sily stiahli z Kosova a Miloševič pristúpil na medzinárodný mierový plán na ukončenie bojov. NATO uskutočnilo tento útok bez mandátu OSN. Afganistan (2001) Po teroristických útokoch z 11. septembra 2001 USA začali vojnu v Afganistane, ktorý poskytol útočisko vedeniu al-Káidy. Po zvrhnutí vlády Talibanu prevzali USA a ich spojenci kontrolu nad časťami krajiny a odvtedy bojujú s povstalcami. Dva mesiace po začatí vojny Američanmi, Bezpečnostná rada OSN schválila vznik medzinárodných bezpečnostných asistenčných síl (ISAF), aby dozerali na bezpečnosť v krajine a viedli výcvik afganských síl. Irak (2003-2011) Táto jednostranná americká akcia, začala konflikt, ktorý trval od marca 2003 až do roku 2011. Vojnu Iraku vyhlásil prezident USA George W. Bush s cieľom "zbaviť Irak zbraní masového ničenia" a Saddáma Husajna. USA začali leteckým útokom na Bagdad, po ktorom nasledovala pozemná invázia vedúca rýchlo k pádu režimu. Pakistan, Jemen, Somálsko (2002) Od roku 2002 USA pravidelne útočia bezpilotnými lietadlami na teroristické ciele v Pakistane, Jemene a Somálsku. Počet týchto útokov sa zdvojnásobil za vlády prezidenta USA Baracka Obamu, ktorý rozšíril rozsah aj intenzitu boje s militantmi na Blízkom východe a v Afrike. OSN taktiku využívania bezpilotných lietadiel kritizovala s tým, že neberie ohľad na civilistov. Líbya (2011) V marci 2011 začali Francúzsko a Británia s pomocou USA vojenskú operáciu v Líbyi. Misia NATO s mandátom OSN, sa skončila krátko po smrti líbyjského vodcu Muammara Kaddáfího v októbri 2011. V kontexte uvedeného si myslím, že USA si síce "nepridávajú k svojmu územiu cudzie (zatiaľ, možno raz aj v Európe bude nejaký tuším 51 štát USA), zato idú na vec sofistikovanejšie. Napádajú suverénne štáty ako sa im zachce, dosadzujú do nich viac-menej bábkové režimy, alebo ich nechajú v úplnom chaose a často v nich stavajú vojenské základne, ako kedysi rímske impérium. A v rámci humanitárnej pomoci obnovujú zničenú krajinu prostredníctvom svojich firiem z čoho celkom náhodou profitujú ekonomicky. Je dostatok dôveryhodných informácií o tom, ako sa rozvinula kríza na Ukrajine, Majdan, bojovníci za demokraciu, návštevy politikov EÚ na demonštráciách a podnecovanie zvrhnutia legitímne zvoleného prezidenta Janukovyča... Janukovyč nedal zabíjať vlastných ľudí, možno na to nemal "gule", možno mal rozum. V civilizovanej krajine by sa nikdy nemalo stať to, čo sa deje na UK. Vieš si predstaviť, že by Róbert Fico dal bombardovať Záhorie,ak by tamojší občania neboli spokojní s jeho vládou a chceli by sa pripojiť k Morave ? Ja osobne som presvedčený, že túto "vraždenú "show" na UK Rusi nezačali. A tiež o tom, že ak by USA a EÚ naozaj chceli mierové riešenie, už by bolo na svete. Ak má byť EÚ Európou regiónov ( taká bola počiatočná teória, hoci sa to celé uberá k centralizovanej ríši), prečo by nemohli mať aj na UK vysoký stupeň samosprávy jej regióny ? Ale to je všetko na veľmi dlhú diskusiu...

Autor: pb Reagovat

Drahý Mexičan 9.9.2014 10:20
Citácia: So všetkou úctou...ale toto je veľmi povrchná analýza: 1)Vojenské zásahy - koľko krajín v modernej histórii anektovali západné krajiny a vyhlásili ich za súčasť svojho územia? 2) Ľudský a geopolitický pohľad - takto to hodnotí len autorka článku. Nikto nikdy nespochybnil, že je tragédiou, ak na Ukrajine umierajú ľudia a nikto nikdy neprehlásil, že sa jedná o vyššie záujmy. Ani EÚ, ani NATO do konfliktu priamo nevstupujú. Sankcie, nech už sú akokoľvek rozporuplné, sú mierové a nemajú za následok mŕtvych. 3) Americkí šéfovia - len z čírej zvedavosti by ma zaujímalo, koľko ukrajinských firiem dostalo za posledných 8 mesiacov do svojho čela amerického šéfa... 4) Rakúsko-Uhorsko - tento útvar bol ,,jaksi" vo vojne, ktorú prehal a jej následok bol rozdrobený na samostatné štátne útvary, ktoré už počas obdobia mieru tvorili absolútne negomogénny celok a pre jednotlivé národy bolo len vyslobodením, že po vojne mohli nechať vzniknúť samostatným a slobodným krajinám. Autorka blogu by si mala uvedomiť, že aj vďaka tomuto faktu dnes hovorí a píše po česky. 5) Päť možností - ani jedna z nich neuvažuje nad skutočnosťou, že je úplne očividne narúšaná suverenita medzinárodne uznaného štátu a riešením celého konfliktu by bola situácia, kedy by boli povstalecké sily porazené, alebo odzbrojené, hranice Ukrajiny by zostali na mape tak, ako sme ich doteraz poznali a vláda v Kyjeve by mala voľnú ruku pre rozhodnutia nad celým územím krajiny.

takto Bulík and company nerozmýšla...

Autor: putler Reagovat

Analýza 8.9.2014 23:38
So všetkou úctou...ale toto je veľmi povrchná analýza: 1)Vojenské zásahy - koľko krajín v modernej histórii anektovali západné krajiny a vyhlásili ich za súčasť svojho územia? 2) Ľudský a geopolitický pohľad - takto to hodnotí len autorka článku. Nikto nikdy nespochybnil, že je tragédiou, ak na Ukrajine umierajú ľudia a nikto nikdy neprehlásil, že sa jedná o vyššie záujmy. Ani EÚ, ani NATO do konfliktu priamo nevstupujú. Sankcie, nech už sú akokoľvek rozporuplné, sú mierové a nemajú za následok mŕtvych. 3) Americkí šéfovia - len z čírej zvedavosti by ma zaujímalo, koľko ukrajinských firiem dostalo za posledných 8 mesiacov do svojho čela amerického šéfa... 4) Rakúsko-Uhorsko - tento útvar bol ,,jaksi" vo vojne, ktorú prehal a jej následok bol rozdrobený na samostatné štátne útvary, ktoré už počas obdobia mieru tvorili absolútne negomogénny celok a pre jednotlivé národy bolo len vyslobodením, že po vojne mohli nechať vzniknúť samostatným a slobodným krajinám. Autorka blogu by si mala uvedomiť, že aj vďaka tomuto faktu dnes hovorí a píše po česky. 5) Päť možností - ani jedna z nich neuvažuje nad skutočnosťou, že je úplne očividne narúšaná suverenita medzinárodne uznaného štátu a riešením celého konfliktu by bola situácia, kedy by boli povstalecké sily porazené, alebo odzbrojené, hranice Ukrajiny by zostali na mape tak, ako sme ich doteraz poznali a vláda v Kyjeve by mala voľnú ruku pre rozhodnutia nad celým územím krajiny.

Autor: Mexičan Reagovat

peterbulik blog