Najnovšie články

Taký strach a podlízanie režimu ako na Slovensku..

Peter Bulik, Mgr. | 14.6.2018 12:14
populivox: čo si o tom myslím

Františkov pontifikát a gay lobby.

Peter Bulik, Mgr. | 14.6.2018 11:44
populivox: čo píšu iní

Slnko je pre nás život, ale katastrofou pre Zem

Peter Bulik, Mgr. | 14.6.2018 11:29
populivox: čo píšu iní

Zo života...

Dalimil Kronika | 12.6.2018 18:38
populivox: aktuality

Ústavná garancia dôchodkového stropu

Peter Bulik, Mgr. | 12.6.2018 15:02
populivox: čo si o tom myslím

Archív

Spriatelené weby

Žijeme v spoločnosti nedôvery?

čo píšu iní

Korupcia, sledovanie ľudí, kmotrovia ... To je len stručný výpočet slov, ktoré v poslednej dobe hýbu spoločnosťou, a sú zároveň príznačné pre "spoločnosť nedôvery".

 
   
   
 

Človek, ktorý by nikomu a ničomu neveril a nedôveroval, by len ťažko prežil, a o to viac v ľudskej spoločnosti. Bez dôvery v prirodzený alebo mravný poriadok sa nezaobíde vytvorenie materského puta, rodina, partnerské vzťahy, spolužitie s cudzími či odlišnými ľuďmi, ale aj inštitúcie, organizácie a politika. Dôvera nám umožňuje spoľahnúť sa na určitú vlastnosť osoby alebo veci, ale tiež pravdivosť určitého tvrdenia.

Podľa sociálneho antropológa Adama B. Seligmana môžeme rozlíšiť jej dva spoločensko-vývojové typy. Prvým z nich je dôvera, ktorá sa formovala už v archaických, kmeňových spoločenstvách. Vyznačovala sa až skálopevným presvedčením a neotrasiteľnou vierou, že dôjde k splneniu očakávaní, a niečo nastane, či v žiadnom prípade nenastane.

Druhý typ dôvery je charakteristický pre moderné spoločnosti. Svojou povahou sa blíži stávke, pri ktorej voľbe počítame i s možnosťou riziká; teda s tým, že sa "v dôvere spálime".

Táto istota vychádza vo svojej podstate z istiny dlhu, ako ukázal klasik sociológie Georg Simmel v štúdii Filozofia peňazí, prípadne zo "stávky na budúcnosť", ktorá sa týka rokovaní druhých, ako usudzuje sociológ Piotr Sztompka. V stále zložitejšom svete totiž nemôžeme rozumieť všetkému, a tak zverujeme dôveru aj expertným systémom, teda odborníkom.

Viera v demokraciu

Sloboda, rovnosť práva, možnosť voľby, ale aj z nej prameniaca neistota - to všetko sú charakteristiky, ktoré sú spoločné zastupiteľskej demokracii i dôvere vloženej do druhých ľudí. Sociologička Markéta Sedláčková v knihe Dôvera v demokracii vymedzila tri základné "kanály dôvery": dôveru systémovú, teda "vieru" v legitimitu režimu, dôveru v inštitúcie a všeobecnú dôveru voči druhým ľuďom.

Politológ Francis Fukuyama však zdôrazňuje, že táto dôvera nemôže byť jednoduchou prospechárskou kalkuláciou: "Fungovanie demokracie a kapitalizmu je závislé na predmoderných prvkoch: právo, kontrakt a ekonomická racionalita poskytujú nevyhnutný, nie však dostatočný základ ako pre stabilitu, tak pre prosperitu post industriálnych spoločností.

Musia byť podopierané reciprocitou, morálnymi záväzkami, povinnosťami voči komunite a dôverou. To všetko je založené skôr na zvyku než na racionálnej kalkulácii.

Nepredstavuje to v modernej spoločnosti žiadny anachronizmus, ale nevyhnutnú podmienku k jej úspešnosti. "Spoločnosti, ktoré túto kultúru základnej dôvery nemajú, sa teda vyznačujú tým, že sa v nich vo zvýšenej miere podpláca, klame a kradne, a to za súčasného poklesu sociálnej stability a ekonomickej efektívnosti.

Kmotrovia s.r.o.

Dôvera patrí k základným "pohonným hmotám" neskoro modernej spoločnosti, ktorá ju pre svoj pravidelný a bezproblémový chod bezpodmienečne potrebuje. A to obzvlášť vo chvíľach, kedy je množstvo nedôvery vstrekované po litroch a "motor spoločnosti" sa tzv. "presýti". Takéto životné prostredie je pre väčšinu organizmov značne nekomfortné, ochromujúce až smrtiace.

Existujú však spoločenskí predátori, pre ktorých môže byť doslova živnou pôdou. Na mysli mám predovšetkým mafiu, ktorá podľa historicko-antropologických výskumov Salvatora Lupa priamo vyrastá z prostredia, kde je politika a ekonomika prerastená vysokou mierou nedôvery: "Kultúra mafie je charakterizovaná nedôverou v štát, spravodlivosť sa v nej berie do vlastných rúk, a to v mene cti, klientelizmu a rodiny (...) "

Historik Emilio Sereni navyše si myslí, že mafiánska organizácia nie je obyčajnou "vykopávkou" pochádzajúcou z chudobných, agrárnych a predfeudálnych pomerov Sicílie. Jej rozkvet podľa neho súvisí so vzostupom trhu, demokracie a mobility. Gabella del latifondo - niekdajší nájomca a ochranca latifundie - od tej doby výrazne rozšíril svoje podnikateľské pole a zasadil semienka neistoty do tých typov spoločností, v ktorých si možno často plnú dôveru zabezpečiť len prostredníctvom korupcie a úplatkov.

Mafián moderného strihu tak vo svojom portfóliu ponúka predovšetkým ochranu, bezpečie, zákon mlčanlivosti, mediácie obchodných vzťahov a tiež istú predmodernú rodinnú spolupatričnosť a lojalitu. Vzhľadom k tomu, že mafiánska štruktúra systematicky injektuje spoločnosť neistotou, strachom a obavami, sama zostáva viac-menej v pokoji.

Ak by sme totiž parafrázovali slová sociológa Anthonyho Giddensa: Dôvera vzniká v situácii, kedy nie je možné úplne kontrolovať správanie druhých. Ak má jedinec alebo organizácia dostatok moci a prostriedkov, ktoré jej umožňujú sledovať, kontrolovať a ovplyvňovať správanie ostatných jedincov, nie je dôvera nevyhnutná.
 

 Mgr. Michal Josephy, PhD., antropológ /National geographic

Národný Inštitút Francois Marie Voltaire

Článok vložil: Peter Bulik, Mgr.
Pridané: 5.7.2013 21:34



Pridať diskusný príspevok


Zatiaľ k článku nebol pridaný žiaden diskusný príspevok

peterbulik blog