Najnovšie články

Za dva měsíce se ve Švédsku konají volby.

Peter Bulik, Mgr. | 16.7.2018 11:30
populivox: čo píšu iní

Sledujete Vy Váš Samsung Smart TV alebo sleduje on

Peter Bulik, Mgr. | 16.7.2018 11:23
populivox: čo píšu iní

Rusko,Čína,Írán a Pákistán společně v Afghánistánu

Peter Bulik, Mgr. | 16.7.2018 11:08
populivox: čo píšu iní

Nepochopitelná krátkozrakost veřejnoprávních médií

Peter Bulik, Mgr. | 16.7.2018 11:03
populivox: čo si o tom myslím

O sestavování vlády, o demokracii i o devadesátých

Peter Bulik, Mgr. | 16.7.2018 10:54
populivox: rozhovor

Archív

Spriatelené weby

Ľavica zlyhala

rozhovor

Ak sa dostalo do kolízie Ficovo sociálne cítenie s nacionalistickým pudom, vždy zvíťazil nacionalizmus - tvrdí Eduard Chmelár Je považovaný za ľavičiara, ale on sám sa radšej označuje za mierového a občianskeho aktivistu. Politikom vyčíta populistické a neaktuálne témy, pričom pozornosť by podľa neho mali obrátiť skôr na míňanie svetových zásob ropy. V rozhovore vyvracia mýty o ľavici, vysvetľuje, prečo Smer nie je štandardná ľavicová strana, a prízvukuje, že heslo francúzskej revolúcie „Sloboda, rovnosť, bratstvo“ je stále aktuálne. S vysokoškolským pedagógom EDUARDOM CHMELÁROM (39) sa zhovárala EVA MIHOČKOVÁ.

 

Prečo odmietate označenie ľavicový intelektuál ?


Lebo je to nálepka. Rovnako hlúpa a nezmyselná, ako povedať o niekom, že je pravicový robotník. Delenie na pravicu a ľavicu je príliš vágne a ľudí skôr mätie. V spoločnosti, v ktorej prevláda doslova politologická negramotnosť a ľudia považujú šialené riešenia za pravicové, pravicové za liberálne, liberálne za ľavicové a ľavicové za šialené, nemá význam používať takéto pojmy.



Nie je to aj preto, že klasická deľba na ľavicu a pravicu je už prekonaná ?


To rozhodne je. Ale zasa treba rozlišovať. Sú ľudia ako napríklad Mikuláš Dzurinda, ktorí odmietajú delenie na ľavicu a pravicu preto, lebo vraj nepotrebujeme ideologické, ale pragmatické riešenia. Lenže v konečnom dôsledku sú takéto rozhodnutia vždy neoliberálne, a teda veľmi ideologické. A potom je tu skupina, ku ktorej sa hlásim aj ja, a tá tvrdí, že obsah týchto pojmov sa historicky vyčerpal a dnešná politická realita je už oveľa zložitejšia.



Preto označujú program súčasnej vlády za takmer ľavicový a Smeru vyčítajú pravicové prvky ?


Oba pohľady sú zjednodušené, ale fakt je, že problém s vlastnou identitou nemá len Smer, ale napríklad aj SDKÚ. Čo to je konzervatívno-liberálna strana? Potom to vyzerá tak, že keď nie sú ideologicky ukotvení, tlačia sa všetci do stredu, lebo v ňom sa cítia istejšie, hoci na kvalite riešení sa to neodráža. Všetci volajú po štandardnej ľavici, ale čo to je? Veď sa pozrite na zloženie Socialistickej internacionály. Majú tam zastúpenie nielen poctiví sociálni demokrati, ale aj vyslovene pravicoví liberáli, nacionalisti Ficovho razenia, neoboľševici a do 17. januára tohto roku dokonca aj totalitná RCD - donedávna jediná povolená politická strana v Tunisku. Na Slovensku nemáme štandardnú ľavicu ani pravicu a podľa mňa už taká ani nevznikne. Ale z dlhodobého hľadiska potrebujete jasné ideologické ukotvenie.



Nie je práve odklon od krajných riešení tou zlatou strednou cestou, po ktorej by sme mali ísť ?


Nevravím, že strany sa majú profilovať extrémisticky. Len tvrdím, že by sa mali pridržiavať svojich základných hodnôt, ktoré navonok deklarujú. Ak to nerobia, unikajú im dlhodobé ciele a už vonkoncom nevedia postaviť štátnický program. Voľby sa potom stávajú čisto marketingovou záležitosťou. Ale to nie je iba slovenský problém. Zoberte si takého Tonyho Blaira. Na Slovensku bol vnímaný vďaka svojim modernizačným témam ako progresívny líder, v skutočnosti bola jeho rétorika výrazne nacionalistická a z tejto stránky sa ponášal naozaj viac na Roberta Fica ako na Mikuláša Dzurindu, ktorý sa s ním porovnával. Blair vrátil Británii pocit alebo skôr ilúziu veľmoci a pochopil, že voliči sa nerozhodujú podľa vlastných záujmov, ale najmä podľa vlastnej identity. Podobne rozmýšľa aj Robert Fico. Ak sa dostalo do kolízie jeho sociálne cítenie s nacionalistickým pudom, vždy zvíťazil nacionalizmus. Onemel som od úžasu, keď sa v Banskej Bystrici pri príležitosti výročia SNP pustil do menšín. Nehorázna dehonestácia odkazu Povstania proti režimu, ktorý niektoré menšiny fyzicky likvidoval.



Je aj toto dôvod, prečo tvrdíte, že Smer nie je štandardná sociálno-demokratická strana ?


Je to dosť podstatný dôvod. Ale aj ich sociálno-ekonomický program je na hony vzdialený od toho, čo politológia označuje za ľavicové riešenia. Fico sa ani len nepokúsil obnoviť progresívnu daň, bez ktorej je sociálny štát, o ktorom toľko rozpráva, prakticky nemysliteľný. Nepohol s nastavením dôchodkovej reformy, hoci mal obrovskú moc.



Prečo myslíte, že sa mu to nepodarilo ?


Otázka je, či naozaj chcel, aby sa mu to podarilo. Istí vplyvní ľudia mi naznačovali prepojenie špičiek Smeru s dôchodkovými správcovskými spoločnosťami. Neviem. Robert Fico dokáže strhnúť masy heroickou ľavicovou rétorikou, jej praktická realizácia však už zaostáva.



Nestačí, že zrušil poplatky u lekára, vrátil invalidom dôchodky, zaviedol milionársku daň, priznal vianočné dôchodky...?


To nie sú systémové sociálnodemokratické riešenia, ale populistické ťahy. Byť sociálny neznamená byť sociálnodemokratický. To je strašný omyl. Ľavica nemá patent na sociálne cítenie, takáto rétorika je vlastná aj kresťanským demokratom, národniarom či krajnej pravici. Ak prejavíte súcit, ešte to neznamená, že ste ľavičiar.



Čo je teda základným kameňom sociálnej demokracie ?


Treba vychádzať z hodnôt, ktoré sprevádzajú delenie politickej scény už od čias Veľkej francúzskej revolúcie - sloboda, rovnosť, bratstvo. Krajná ľavica často pre rovnosť zabúdala na slobodu a pravica pre slobodu potláčala rovnosť. No sociálny demokrat vníma tieto hodnoty rovnocenne a neoddeliteľne.



Narážate na to, že Smer nikdy nepresadzoval klasické ľudskoprávne a občianske témy ako menšiny, sloboda prejavu, tretí sektor, ochrana životného prostredia...?


Samozrejme, bez toho to nejde. Nemôžete sa síce zamerať len na tieto témy, ale nemôžete ich ani úplne vytesniť zo svojej agendy, ako to urobil Smer. Veď táto strana dnes pytliači v kresťanských a nacionalistických vodách, ale pritom ani nepohne prstom, aby získala voličov naľavo od stredu, ktorí počúvajú práve na spomínané témy.



Ale Smer je jediná ľavicová strana, ktorá dokázala zostaviť vládu a osloviť masy ľudí. Možno mu teda vyčítať, že to nerobí dobre ?


Robí to dobre z marketingového hľadiska. Súhlasím, že Smer je najúspešnejšia strana od hviezdnych čias HZDS v deväťdesiatych rokoch. Ale čo má byť cieľom hodnotovej politiky? Budovať obrovskú stranu, ktorá si jedného dňa uzurpuje moc? Alebo meniť spoločnosť k lepšiemu v zmysle nejakých ideálov? Robert Fico urobil kľúčovú taktickú chybu, keď podľahol rade Miloša Zemana, aby pohltil všetko v jeho dosahu. Výsledkom je, že dnes nemá prirodzeného partnera. A nielen to. Jeho vládu považujem za štyri premárnené roky, počas ktorých síce dokázal kumulovať moc a postarať sa o svojich verných, ale nedokázal túto spoločnosť nikam posunúť, nezanechal tu nijaké pozitívne dlhodobé zmeny. Nebol schopný ani len odstrániť predsudky voči ľavici, skôr naopak.



V čase jeho vlády sme vstúpili do eurozóny, do schengenského priestoru. To je málo ?


Samozrejme, že takéto kroky oceňujem, ale to sú témy, pri ktorých by si nemala robiť výlučné zásluhy nijaká vláda. Ani vstup do Európskej únie nebol iba výsledkom Dzurindovho úsilia, ale celého politického spektra. Rozhodujúce je, ako ktorá vláda nastavila pravidlá fungovania spoločnosti, akú atmosféru v nej vytvorila. Bežní ľudia ani netušia, aké sú rozdiely medzi ľavicou a pravicou. Podľa nich aj tak všetci kradnú rovnako, takže je to jedno. Ideologicky vyhranených ľudí je možno desať percent, viac nie. Vo voľbách nikdy nejde o to, ako urobiť z ľudí presvedčených ľavičiarov alebo pravičiarov, ale aká bude klíma v spoločnosti, kam sa presunie miska váh. V tomto smere Robert Fico zlyhal na celej čiare. Zjednotil ľavicu, ale spoločnosť rozdelil, nezmenil nič. Nálady a postoje voči ľavici sú stále rovnako neprajné a negatívne mýty pretrvávajú.



Mýty, že napríklad pravica vo vláde šetrí a ľavica rozhadzuje ?


Bohužiaľ, Fico urobil z tohto nezmyslu takmer pravidlo. Ale dejiny západoeurópskej ľavice ukazujú, že je to skutočne iba mýtus. Rovnako je nezmysel, že pravica podporuje zodpovedného jednotlivca a ľavica nezodpovednú masu.



Ale ľavica predsa už zo svojej podstaty má sklon zvyšovať štátne výdavky cez rôzne sociálne dávky, veľké štátne investície, injekcie a podobne.


Z teoretického hľadiska je úlohou ľavice iba spravodlivejšie prerozdeľovať zdroje. Ak viac míňa, tak najmä na tých, ktorí potrebujú nejakú pomoc. V tom sa odráža jej hodnota solidarity. To však neznamená, že zároveň nevie zabezpečovať aj príjem do štátnej kasy, že nedokáže dvíhať ekonomiku. Príklady zo zahraničia to hravo vyvracajú. Veď sa pozrite, ako roky fungovala celá Škandinávia. A v Spojených štátoch? Za Clintona bola kasa plná, Reagan a Bush narobili obrovské dlhy. O čom to svedčí? O neschopnosti ľavice či pravice? To je propagandistický blud.



Nie je problém Smeru aj v tom, že jeho čelní predstavitelia sú skôr bohatí podnikatelia ako intelektuáli, ktorí by rozvíjali ľavicové hodnoty v politike ?


Samotné bohatstvo nemôže byť hendikepom. V Európskom parlamente sedí za britskú Labouristickú stranu dokonca poslanec so šľachtickým titulom. Predstava, že ľavičiar musí byť chudobný, je tiež iba predsudok.



Nenarážam na bohatstvo. Skôr na to, že ide o podnikateľov a nie ľavicových intelektuálov, mysliteľov.


To áno, to bola od začiatku slabina Smeru. Spomeňte si, že Smer vznikol ako strana podnikateľov, ktorá sa spočiatku nehlásila k sociálnej demokracii, vyslovene odmietala takúto orientáciu, a to aj prostredníctvom svojho predsedu. Až keď sa po krachu SDĽ uvoľnil ľavicový priestor na trhu, Smer ho pohotovo vyplnil. Vzápätí začal dokonca organizovať pre svojich členov semináre, prečo by mali byť sociálni demokrati. Je to smiešne.



   Vláda Smeru bola aj v zahraničí označovaná za populistickú a nacionalistickú. Poškodil tým Smer imidž ľavice na Slovensku ?


Nesmierne. A to nielen populizmom a nacionalizmom, ale aj obrovskou korupciou. V západnej Európe sa intelektuáli hrdia svojou príslušnosťou k ľavici, väčšina umelcov sa hlási k sociálnej demokracii, európske metropoly sú tradičnou baštou ľavice. U nás je ľavičiar stále nadávkou. Čiastočne to chápem, vzhľadom na slovenské skúsenosti, ale je to úplne pomýlené videnie.



Súvisí to s vaším výrokom, že Smer zalepil dôchodcom oči päťdesiatimi eurami a J&T dal päťsto miliónov eur ?


Hlavným nešťastím našej politickej scény je to, že ju drží v rukách päť-šesť veľkopodnikateľov a dve-tri finančné skupiny. Títo hráči zostávajú na scéne bez ohľadu na aktuálnu vládu. V princípe sú však všetky prekáračky o tom, aká má byť ľavicová alebo pravicová politika, nudné a úplne zbytočné. V centre každej politickej diskusie by už dnes mali byť environmentálne výzvy, ktoré nás o pár rokov môžu úplne paralyzovať. Vôbec politicky nepracujeme s fenoménom ropného zlomu, ktorý svet dosiahol niekedy v roku 2007. Ropa sa nezadržateľne míňa a tento proces je nezvratný. Žiadne alternatívne zdroje nedokážu pokryť naše súčasné energetické potreby a ak sa tejto realite neprispôsobíme, celý priemysel, ako aj moderná spoločnosť sa zosypú. Tárať v takejto situácii o budovaní sociálneho štátu alebo o ekonomickom raste je úplná groteska.



Je teda nejaký typ strany, ktorému veríte ?


Nemám vo zvyku veriť politickým stranám, politika pre mňa nie je otázkou viery, ale praktických rozhodnutí podľa vlastných záujmov. Hovorme skôr o hodnotovom systéme, ktorý ma oslovuje, a ten musí stáť na troch pilieroch - občiansky otvorenej, environmentálne udržateľnej a sociálne spravodlivej spoločnosti. Každý z týchto pilierov je u mňa rovnocenný. Ľudí, ktorí vyznávajú tieto hodnoty, už Smer nikdy nezíska.



Je tu teda priestor pre novú ľavicovú stranu ?


Spoločenská objednávka tu existovala dlhodobo, ale v dnešných podmienkach môže sotva uspieť úzko zameraná čisto ľavicová strana. Musí brať do úvahy aj témy a hodnoty, ktoré som už spomenul.



Je tu istá skupina ľavičiarov, ktorí sa dlhšie usilujú o vznik takejto strany. Prečo sa im nedarí ?


Z intelektuálnej stránky je to podľa môjho názoru najpripravenejšia generácia ľavičiarov od čias davistov za prvej republiky. Ich problém však spočíva v tom, že ide o veľmi silné osobnosti, vyhranené individuality, ktoré je ťažké manažovať. Každý chce byť jednotkou a každý má nejaké svoje predstavy.



Takže, paradoxne, potrebujú nad sebou jedného silného vodcu, niečo v štýle Roberta Fica ?


To v žiadnom prípade nie. Silné osobnosti neznesú, aby ich dirigoval nejaký capo di tutti capi. Takto to môže fungovať v stranách jedného muža, ale nie tu. Mám na mysli skôr to, že každá strana si vyžaduje okrem intelektuálneho aj manažérsky prístup. Mať dobré myšlienky nestačí. Potrebujete systematické riadenie a v neposlednom rade peniaze. A tu je tiež jeden z kameňov úrazu - títo ľudia sú až príliš čistí a majú jasné predstavy o transparentnom financovaní politického subjektu.



Objavujú sa nejakí sponzori ?


Samozrejme, aj na mňa sa obrátilo niekoľko ľudí, ktorí do toho chceli investovať. Vždy som im povedal, fajn, teším sa z toho, ale má to pre mňa zmysel, len ak vás jasne uvediem na webovej stránke ako oficiálneho sponzora strany. V tej chvíli bolo po spolupráci. Bohužiaľ, vždy tam vystupovali aj nejaké iné záujmy.



Napríklad záujem, aby ste oslabili Smer a vzali mu nejaké percentá ?


Napríklad...



Bol to aj prípad znovuobnovenej SDĽ, ktorá v posledných voľbách zobrala Smeru dve a pol percenta ?


Nechcem špekulovať. Pozrite sa, aj mňa oslovili ľudia z pozadia tejto strany s veľmi serióznou ponukou. Nevedel som si však dosť dobre predstaviť seba ako mierového aktivistu v strane financovanej zbrojárskou firmou. Presviedčali ma, že nie sú stranou na jedno použitie a myslia to úprimne. Možno áno. Ale nemôžem nevnímať, že po voľbách jedna z popredných predstaviteliek SDĽ získala miesto šéfky sekcie na ministerstve obrany. Nominantka údajne opozičnej strany, ktorej hlavný sponzor podniká v oblasti zbrojárstva! Mám to brať ako náhodu? Alebo ako prostý fakt, že SDĽ si splnila úlohu vo voľbách a dostala za to odmenu?



Mohol by byť zjednotiteľom týchto ľavicových intelektuálov Milan Ftáčnik ?


Milan Ftáčnik je čestný a inteligentný muž, jeden z mála politikov, ktorému prakticky nemám čo vyčítať, ale má zásadný hendikep - chýbajú mu široké lakte. Je príliš slušný na to, aby sa tvrdo presadzoval. Poznám ho veľmi dlho a môžem povedať, že ho vždy do všetkého museli tlačiť. Ponuku na primátora Bratislavy dostal už v roku 1998. Odmietol ju s tým, že sa nepripravoval toľké roky vo vysokej politike na to, aby skončil na komunálnej úrovni - a prijal post ministra školstva. Podľa mňa to bola chyba, ale tak sa rozhodol. Dnes už je pre neho zakladanie strany určite neaktuálne.

 

 

zdroj: Plus 7 dní

12.3.2011

Článok vložil: Administrator
Pridané: 30.6.2011 10:04



Pridať diskusný príspevok


Zatiaľ k článku nebol pridaný žiaden diskusný príspevok

peterbulik blog