Najnovšie články

Za dva měsíce se ve Švédsku konají volby.

Peter Bulik, Mgr. | 16.7.2018 11:30
populivox: čo píšu iní

Sledujete Vy Váš Samsung Smart TV alebo sleduje on

Peter Bulik, Mgr. | 16.7.2018 11:23
populivox: čo píšu iní

Rusko,Čína,Írán a Pákistán společně v Afghánistánu

Peter Bulik, Mgr. | 16.7.2018 11:08
populivox: čo píšu iní

Nepochopitelná krátkozrakost veřejnoprávních médií

Peter Bulik, Mgr. | 16.7.2018 11:03
populivox: čo si o tom myslím

O sestavování vlády, o demokracii i o devadesátých

Peter Bulik, Mgr. | 16.7.2018 10:54
populivox: rozhovor

Archív

Spriatelené weby

Včera napadli Srbsko, dnes Líbyu

aktuality

Včera napadli Srbsko, dnes Líbyu – otázka posadnutosti či právnej legitimity? Koho zhodí Os zla, ktorej sme súčasťou, nabudúce?

23. 3. 1999 napadli Spojené štáty satanské Juhosláviu, v noci z 19. na 20. 03 2003 napadli americkí judáši Irak, a napokon, 19. 3. 2011 „vhupli“ prapodobní satanáši na Líbyu – po každý raz s priateľským pozdravom, sladkými perami a „v mene humanity“. Po každý raz s tisíckami mŕtvych miestnych civilistov v dôsledkoch. Musím sa preto spýtať: Je marec mesiacom krvi? Aspoň vo washingtonskom či hebrejskom kalendári? Načim vari tento mesiac obetovať telá Nežidov židovskému Bábelovi či americkému bankovkovému „In God we trust“? Čia viera si to žiada? Čia viera si žiada zabíjať nevinných a suverénnych? Je to viera demokratov? Už naozaj neviem, čia je to viera. Som si však istý, že je to viera v Diabla – ak chcete – viera v zlo. Prosto – posadnutosť.

 

Odpovie nám ponerológia, teda veda o fenoméne Zla v spoločnosti?

Ponerológia je interdisciplinárnym skúmaním dôvodov pretrvávania periód sociálnej nespravodlivosti v spoločnosti. Opiera sa pritom o výstupy psychológie, psychopatológie, sociológie, filozofie a histórie, aby dokázala odôvodniť výbojnú vojnu, etnické čistky, genocídy či existenciu policajných štátov. Podľa zakladateľa tejto vednej disciplíny, Andrzeja Łobaczewskieho, spoločnosti oscilujú medzi „šťastnými časmi“, teda akýmsi pomyselným „obdobím prosperity“, kedy je vedomie zhubného patospychologického vplyvu moci na elity elitami potláčané a medzi obdobím „ťažkých časov“, počas ktorých je inteligencia a väčšina spoločnosti prinútená opäť v sebe nájsť morálne vedomie, aby vymenila skazené mocenské elity za morálnejších jedincov.

 

Łobaczewski poukazuje, že charakterové poruchy „kariérnych psychopatov“, ktorí počas „šťastných období“ vedú spoločnosť k Zlu sú genetického až rasového pôvodu, a preto varuje pred infiltráciou „zlom posadnutých skupín“ na vedúce pozície v inštitúciách či v štáte („Moje meno je Légia, lebo nás je mnoho.“ Evanjelium podľa sv. Mareka, kapitola 5, verš 9: o posadnutých). Tieto „zlom posadnuté skupiny“, podľa neho, po získaní moci a vplyvu začnú na ovládanie spoločnosti používať paralogiku (nejaký konzervatívny štát – Líbya – sa bráni proti rebelom – demokratom, – teda je nutné zvonku pomôcť rebélii a nie konzervativizmu) a paramoralizmus (napr. Havlovo „humanitárne bombardovanie“ Juhoslávie).

 

Łobaczewski obrodenie vidí jedine v mase obyčajných ľudí, ktorí sú v prevažnej miere inštinktívne odolní hlavne voči paramoralizmu Posadnutých, i keď môžu ľahšie podľahnúť paralogickým záverom Zlých.

 

Pozrime sa ako paralogizmy a paramoralizmy vodcovských elít rozštiepili vnímanie právnej a morálnej legitimity vojenskej intervencie v prípade útoku na Líbyu a v mnohých prípadoch vojenských intervencií v našich dejinách.

 

Srbi svetu: „Svätým právom národa je jeho štátna suverenita!“

„Včera Srbsko, dnes Líbya – kto zajtra?“ stojí v angličtine na plagáte, ktorý je voľne k stiahnutiu vo facebookovskej skupine, ktorú, paradoxne, založili Srbi. Jej názov je „Support for Muammar al Gaddafi from the people of Serbia“, pričom má skupina k dnešnému dňu temer 50 000 členov. Srbská duša je naozaj veľká. Napriek tomu, že temer 97% obyvateľov Líbye sú moslimovia, teda súverci tých, ktorí zničili kolísku srbskej kultúry a srbského pravoslávia – teda súverci kosovských Albáncov – napriek tomu sa drvivá väčšina Srbov zhodne: „Nechajte Líbyu! Je to autonómny a medzinárodne uznávaný štát!“ a s horkosťou v ústach i väčšina z nich dodáva: „...ako sme boli aj my...“.

 

Paralely s minulosťou: boľševická a nacistická okupácia Slovenska

Srbský národ, ktorý rovnako zažil narušenie svojej štátnej suverenity, vo svojom agonickom internetovom kŕči naplnil jediný reálny argument, ktorý podporuje ponechanie Líbye jej osudu: Svätým právom národa je jeho štátna suverenita! To znamená, že vojenská intervencia zo zahraničia nikdy nemôže byť narušeným národom vnímaná ako „pomoc“. Rovnako, ako sme nemohli vnímať ako pomoc „okupáciu spriatelených boľševických armád“ v 1968-roku. Rovnako, ako nemôžme vnímať ako pomoc narušenie slovenskej suverenity nemeckou vojenskou brannou silou v 1944-roku, ktorú vyvolali Stalinom riadené odriady boľševických výsadkárov – čo bolo imanentným záujmom boľševizmu v plánoch povojnového usporiadania. Všimnime si však a zdôraznime, že nemeckej intervencii predchádzala intervencia boľševického stalinského režimu – teda za vypaľovanie slovenských dedín nacistami môžu, paradoxne, cudzí banditi a niektorí naši menšinoví a zblúdilí partizáni. Napriek tomu, žije dodnes v slovenskom ľude, isto i vďaka štyridsaťročnému prikrmovaniu, odpor voči nemeckej okupácii. Ale žije v ľude právom. Kam sa však podel odpor voči banditom a partizánom, ktorí priniesli okupáciu boľševickú? Jednu intervenciu zatracujeme a kriminalizujeme, druhú oslavujeme v štátnom sviatku SNP. Nie sú práve toto príznaky vyššie definovaného vzorca paramoralizmu v kombinácii s paralogikou? Kedy „posadnuté elity“ robia z morálky gumovú Anču, ktorú si vo svojej imanentnej zvrhlosti premeriavajú dvojakým metrom?

 

Ako vidíme, v živote obyčajného človeka, ktorý je podľa Łobaczewskieho nositeľom morálneho vedomia, teda nejde o to, či pred vojenskou intervenciou jestvujú „pozývacie listy“ okupantov do krajiny či „obranné zmluvy“ alebo dokonca „úmysel cudzincov pomôcť“. Národ totiž myslí inak ako štát. Národ na rozdiel od politického konglomerátu – štátu – nezabúda. Národ sú totiž ľudia z mäsa a kostí, zatiaľ čo štát je hŕbkou papierov a zmlúv, ktoré vysvetľuje a ktorých existenciu legitimizuje štátna ideológia. Stav štátu a štátna ideológia sú len silnejšou či chorľavejšou vôľou národa žiť („Štát znamená život!“ – A. Mach) a žiadna moc na svete nemá právo túto vôľu národom upierať.

 

Nech už by si akýkoľvek národ vybral akúkoľvek formu svojho žitia v štáte a jedine v jeho rámci, je a musí zostať v tejto voľbe, v napĺňaní svojej vôle suverénny – to znamená, že zmenu formy žitia v štáte môže zmeniť jedine a jedine tento národ, nie cudzí spojenec, nepriateľ či nebodaj medzinárodný „záchranca“ paktu ideológie (nacistickej, boľševickej, demokratickej, hocijakej...).

 

Na záver definitívna rozlúčka so Zlom?

Intervencia do suverenity Líbye je teda prejavom dnešnej osi zla, ktorej sme spojencami v NATO a zároveň popretím prirodzeného práva národa na uskutočnenie svojej vôle.

 

O hospodárskych záujmoch interventov sa hádam ani nemusíme baviť...

 

Možno by bolo zaujímavé, keby naši vládni činitelia, predtým, než začnú merať zahraničnú gumovú Anču dvojakým metrom, pomerali najskôr tú svoju domácu a štandardizovaným, jednakým metrom by raz a navždy zavrhli svoj zvrhlý paramoralizmus Posadnutých...

 

Lebo ich meno je Légia..

 

Igor Cagáň

nb

 

 

Článok vložil: Dalimil Kronika
Pridané: 27.3.2011 22:54



Pridať diskusný príspevok


Zatiaľ k článku nebol pridaný žiaden diskusný príspevok

peterbulik blog