Najnovšie články

Taký strach a podlízanie režimu ako na Slovensku..

Peter Bulik, Mgr. | 14.6.2018 12:14
populivox: čo si o tom myslím

Františkov pontifikát a gay lobby.

Peter Bulik, Mgr. | 14.6.2018 11:44
populivox: čo píšu iní

Slnko je pre nás život, ale katastrofou pre Zem

Peter Bulik, Mgr. | 14.6.2018 11:29
populivox: čo píšu iní

Zo života...

Dalimil Kronika | 12.6.2018 18:38
populivox: aktuality

Ústavná garancia dôchodkového stropu

Peter Bulik, Mgr. | 12.6.2018 15:02
populivox: čo si o tom myslím

Archív

Spriatelené weby

Monitoring tlače

aktuality

Monitoring tlače 22. 4. 2010 .......

Monitoring tlače 22. 4. 2010
MEČIAR: Médiá chcú z ničoho upliesť biť k voľbám
Mečiar zdôraznil, že ministri ĽS-HZDS sú samostatní, že ho nepotrebujú, aby dojednávali zmluvy
 21. apríla (SITA) - Médiá chcú z ničoho v súvislosti s kauzou na ministerstve pôdohospodárstva upliesť bič k voľbám, myslí si predseda ĽS-HZDS Vladimír Mečiar. "Robia to redaktori, ale aj médiá, ktoré sú tradične antimečiarovské," vyhlásil dnes Mečiar v rozhovore pre agentúru SITA. Upozornil, že ešte ministerka Zdenka Kramplová uzatvorila zmluvu, ktorá bola pre štát veľmi nevýhodná. Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO) túto nevýhodnosť konštatoval. "Preto Kramplovej bolo dané na výber - zmena zmluvy alebo odchod z funkcie. Dobrovoľne, písomne sa rozhodla pre odchod z funkcie," uviedol Mečiar. Kramplovej nástupca Stanislav Becík podľa Mečiara v časovej tiesni podal žalobu na neplatnosť zmluvy. "K žalobe sa nepripojil ÚVO, ani prokuratúra. Keď prišiel ďalší minister, hľadal priestor pre dohodu," zdôraznil Mečiar. Uviedol, že podľa tejto dohody zostávajú zachované subjekty dodávateľ - odberateľ. "Výkon a rozsah prác, ktoré mali byť vykonané, sa zväčšuje. Odplata za výkon týchto prác sa znižuje. Priama odplata za 300 miliónov korún. Ak pripočítame, čo sú naviac práce a zníženie DPH, tak celková úspora je 400 miliónov. To je približne suma, pre ktorú bola kritizovaná Kramplová. Tento stav sa dosiahol zmenou zmluvy. Napodiv, že stiahli dole štátne náklady, tak sú kritizovaní pre podozrenie z korupcie. To už je trošku obrátené hore nohami," vyhlásil šéf ĽS-HZDS. Mečiar zdôraznil, že ministri ĽS-HZDS sú samostatní, že ho nepotrebujú, aby dojednávali takéto zmluvy. "Až potom ako vyšla kritika v médiách, požiadal som o informáciu. A bola mi daná kópia tej informácie, ktorá išla do médií. To je moja celá spoluúčasť v týchto otázkach a veciach. Ak budú predložené iné dôkazy, môžeme robiť iné. Ale ak vidím, že niekto ušetril štátu na tom istom zmluvnom vzťahu 400 miliónov korún a dosiahol ešte väčšie plnenie ako je pôvodné, prečo mu nemám veriť, že robí v záujme spoločnosti," opýtal sa Mečiar. Firma Columbex získala podľa medializovaných informácií na ministerstve pôdohospodárstva ešte v roku 2008 zákazku za 30 miliónov eur. Podľa ÚVO tender bol vyhlásený netransparentne a uskutočnený protizákonnou metódou. Stanislav Becík podal v novembri 2008 na súd žalobu. Súčasný minister Vladimír Chovan ju pred niekoľkými dňami stiahol. S Columbexom Chovan podpísal nový dodatok k zmluve a začal ju plniť. Podľa Chovana by ministerstvo súd pravdepodobne prehralo. Žalobu mal podľa neho podať ÚVO, úrad však tvrdí, že sa s ministerstvom dohodli, že žalobu podá rezort pôdohospodárstva. 

Aktuálnych darcov zverejnila z parlamentných strán zatiaľ len SNS
21. apríla (TASR) Zatiaľ iba koaličná SNS zverejnila na svojej internetovej stránke dary, ktoré prijala v prvom štvrťroku 2010. Túto povinnosť ukladá subjektom zákon o politických stranách s tým, že takýto zoznam musí strana zverejňovať štvrťročne, najneskôr však do 30 dní po ukončení kalendárneho štvrťroka. Jediným darcom národniarov bol v prvých troch mesiacoch aktuálneho roka ich poslanec v Národnej rade SR Jozef Ďuračka. Svojmu subjektu venoval 4. februára 3500 eur. Smer SD, SDKÚ DS, SMK, SNS, ĽS HZDS a KDH zatiaľ aktuálny zoznam darcov nezverejnili. Majú na to čas ešte do konca apríla. Podľa dostupných informácií na internetových stránkach prijala vlani najviac peňazí vo forme daru ĽS HZDS. Od dvoch súkromných spoločností hnutie získalo dovedna 104.500 eur. Za stranou Vladimíra Mečiara nasleduje SDKÚ DS, ktorá od 23 ľudí získala spolu 82.069 eur. Najväčším podielom, a to 33.300 eurami, prispel ich europoslanec Peter Šťastný. KDH prijalo minulý rok dva dary od fyzických osôb a dovedna išlo o 6100 eur. Vládny Smer SD dostal vlani jediný dar od fyzickej osoby, a to 1660 eur. SMK a SNS tieto staršie informácie na svojej stránke neuvádzajú. Podľa spomínaného zákona o politických stranách sa darom rozumie aj výpožička hnuteľnej veci alebo nehnuteľnosti, poskytnutie bezodplatnej služby, hodnota dlhu strany prevzatého fyzickou alebo právnickou osobou či rozdiel medzi cenou obvyklou pri kúpe alebo nájme hnuteľnej veci alebo nehnuteľnosti a cenou dojednanou, ktorú strana uhradí fyzickej alebo právnickej osobe. Na druhej strane dary a iné bezodplatné plnenia nesmie strana prijať napr. od štátu, Fondu národného majetku SR, Slovenského pozemkového fondu, obce alebo vyššieho územného celku, ako aj od právnických osôb, ktorých zriaďovateľom sú tieto subjekty. Zároveň dar nesmú prijímať od občianskych združení, nadácií, neziskových organizácií poskytujúcich všeobecne prospešné služby, neinvestičných fondov, záujmových združení právnických osôb, združení obcí a organizácií s medzinárodným prvkom či verejnoprávnych inštitúcií a iných právnických osôb zriadených zákonom. Navyše, strana môže prijať finančný dar hotovostnou platbou od jedného darcu len jedenkrát za príslušný kalendárny rok v hodnote najviac 5000 eur. 

Názor: Vladimír Mečiar a médiá. Kto koho nemá rád?
(21.04.2010; www.aktuality.sk; Komentáre, 11.27, s. ; Kováč Patrik
Predseda ĽS HZDS Vladimír Mečiar mal s médiami vždy veľmi svojský vzťah. Vyznieva to tak, že ich nemal a nemá rád. Vlastne, pokiaľ si pamätám, tak sa o nich, okrem dnes už našťastie neexistujúceho denníka Slovenská republika, či o verejnoprávnej STV pod vedením Igora Kubiša... vyjadroval dosť expresívne. Politik, ktorý nepotrebuje médiá a novinárov? Rarita, ale funguje to. Zatiaľ. Prakticky len pár rokov po tom, čo sa začal angažovať v politike, začali novinári upozorňovať na štýl jeho vládnutia. Prirovnávali to k vláde jedného človeka, tvrdili, že to nemá nič spoločné s demokraciou, upozorňovali na zvláštne privatizácie, písalo sa o prideľovaní miliardových podnikov za smiešne sumy, písalo o (samo)únose prezidentovho syna, zvláštnom výbuchu auta Róberta Remiáša, a množstve, naozaj množstve káuz, ktoré spájali s HZDS a Mečiarom. A to sa samozrejme nemôže páčiť nikomu. 
A čo sa vtedy stalo? Mečiarovi začala narastať popularita u voličov. V STV a Slovenskom rozhlase sa sťažoval, ako ho "protislovenskí a protimečiarovskí" novinári nemajú radi, ako on robí všetko pre blaho ľudí a novinári ukazujú stále na niečo, čo nie je podstatné, že ho nenávidia ako osobu... Mnoho ľudí tejto jeho skvelej stratégii uverilo. Čím sa na neho a HZDS vyťahovali väčšie kauzy, tým mu jeho verní voliči prejavovali viac sympatií. Až kým kalich horkosti nepretiekol. 
Zvláštny je aj jeho spôsob komunikácie s novinármi. Za všetky prípady ten najznámejší. Keď sa ho v roku 2002 opýtal reportér TV JOJ, kde zobral peniaze na vilu Elektra, zahnal sa na neho rukou so slovami: "Ešte raz sa ma to opýtaš, takú ti j..., že sa nespamätáš." 
Roky bežia a Mečiar, ako naozaj neuveriteľný taktik a silný, skúsený politik (toto je myslené naozaj úprimne) vie, ako zaujať svoju cieľovú skupinu voličov. Kauzu na ministerstve pôdohospodárstva považuje za aktivitu médií, ktoré chcú z ničoho upliesť bič. Pre agentúru SITA navyše v tejto súvislosti vyhlásil: "Robia to redaktori, ale aj médiá, ktoré sú tradične antimečiarovské." 
Vladimír Mečiar sa v mnohých veciach nezmenil. Používa ten istý slovník, tú istú taktiku, stále deklaruje, ako ho media neznášajú, aké sú protimečiarovské... Je to však hlavne politik, ktorého môže trápiť jedna vec že sa pre médiá stane úplne nezaujímavý. To bude zrejme jeho politická smrť a asi aj koniec HZDS. Zvyčajne sa to stáva stranám, ktoré sa z parlamentu dostanú do nezvolenej časti politického spektra... A k tomu HZDS podľa prieskumov naozaj nemá ďaleko. 

VLÁDA: Väčšina rozdelených peňazí pôjde pre "smerácke" obce
Zo 71 miest a obcí Veľkokrtíšskeho okresu má starostu alebo primátora za Smer-SD 17, z nich pre 11 dnes vláda vyčlenila finančnú podporu. Okrem nich vláda podporila aktivity v dvoch obciach s nezávislými starostami a samosprávny kraj.
21. apríla (SITA) - Milión eur na výstavbu malého krytého zimného štadióna vo Veľkom Krtíši je najvyššia zo súm, ktoré na dnešnom výjazdovom zasadnutí v tomto meste rozdelila vláda na podporu rozvoja Veľkokrtíšskeho okresu. Vyčleniť ich má minister školstva, ktorého rezort má okrem toho prispieť po 100-tisíc € na opravu objektov základnej školy na Poľnej ulici vo Veľkom Krtíši a na opravu budov Gymnázia A. H. Škultétyho. 
Okrem toho vláda vyčlenila na ďalších 17 aktivít spolu 1,659 milióna € zo svojej rezervy. Z toho najvyššou sumou - 400-tisíc € - prispeje na dostavbu areálu kúpaliska vo Veľkom Krtíši, 264-tisíc € sa má vyčleniť na opravu budov Gymnázia A. H. Škultétyho vo Veľkom Krtíši, 250-tisíc € na opravu miestnych komunikácií a vybudovanie prístupovej cesty s odstavnou plochou k lyžiarskemu stredisku Dačov Lom. Ako ďalej po zasadnutí vlády informoval premiér Robert Fico, výstavba krytého zimného štadióna má stáť zhruba 1,3 milióna € a ide o podobný projekt, aký podporila na výjazdovom zasadnutí v Starej Ľubovni. Vláda má podľa premiéra ešte k dispozícii prostriedky na podporu výstavby ďalších dvoch takýchto zimných štadiónov. Hoci podľa analýzy situácie okresu sú prioritami rozvoja cestná infraštruktúra, rozvoj cestovného ruchu a priemyselný park v Malom Krtíši, na podporu priemyselného parku vláda nevyčlenila žiadne financie, ale minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek dostal za úlohu "poskytnúť súčinnosť v záujme rozvoja investícií" v tomto parku. Podľa Jahnátka je dôvodom to, že malokrtíšsky 20-hektárový priemyselný park zatiaľ nie je plne obsadený. Jeho infraštruktúra je pripravená a čaká sa na ďalších investorov, ktorým je vláda pripravená v poskytnúť priamu investičnú pomoc. "Pokiaľ bude požiadavka pomôcť správcovi parku na jeho rozšírenie, vláda je pripravená, zatiaľ taká požiadavka nebola," dodal Jahnátek. Priamu finančnú pomoc na rozvojové aktivity dnes vláda vyčlenila pre 11 obcí, ktoré majú starostu alebo primátora za Smer-SD, respektíve koalíciu v ktorej je Smer-SD, pre dve obce s nezávislými starostami a pre Banskobystrický samosprávny kraj. Pritom zo 71 miest a obcí Veľkokrtíšskeho okresu majú starostu alebo primátora za Smer-SD, respektíve koalíciu, v ktorej je Smer-SD v 17-tich. Premiér Fico však stranícky kľúč pri výbere podporených aktivít odmieta ako špekulácie. "Pozerajme sa skôr na to, ako na niečo, čo je pozitívne, nesnažme sa vždy nájsť v tom len nejaký problém. Nefunguje to tak, že sa stretne členská schôdza, ktorá prijme uznesenie, že keď bude výjazdové zasadnutie, tak sa musia uprednostniť tieto alebo tieto obce. Boli nejaké priority. Ja nemám pocit, že by sa tu niekto uprednostňoval," povedal Fico. 

Verejnosť nemá právo na záznamy z rokovaní vlády
Podľa Najvyššieho súdu SR žiadosti o záznamy z rokovaní vlády nemajú charakter informácie
21. apríla (SITA) - Verejnosť nemá právo na záznamy z rokovaní vlády. Potvrdil to dnes Najvyšší súd SR. Trojčlenný senát sa stotožnil s minuloročným rozhodnutím bratislavského krajského súdu, ktorý zamietol žalobu podpredsedu OKS Ondreja Dostála. Občiansky aktivista žaloval Úrad vlády SR za to, že mu na základe zákona o slobodnom prístupe k informáciám nesprístupnil zvukové záznamy z prvého rokovania kabinetu Roberta Fica zo 4. júla 2006. Podľa Dostála existuje podozrenie, že počas vtedajšieho zasadnutia, na ktorom odvolali štátnych tajomníkov, došlo k formálnemu procesnému porušeniu zákona. "Námietky v odvolaní nemôžu obstáť. Žiadosť žalobcu nemá charakter informácie. Vláda zverejnením textov a materiálov z rokovania na internetovej stránke postupovala v súlade so zákonom," konštatoval Najvyšší súd SR. Podľa senátu nemožno vyvodiť, že "informáciou je aj poskytnutie rôznych dokumentov a ich kópií o právnych dokumentoch či rokovaniach". Odôvodnenie najvyššieho súdu považuje Dostál za absurdné a obráti sa na Ústavný súd SR. Ako dodal, vyžiadaním zvukového záznamu z rokovania si chcel overiť, kto dal návrh na odvolanie štátnych tajomníkov, či ministri, alebo premiér. Podľa zákona sa štátni tajomníci odvolávajú na návrh ministrov. Politik sa o záznamy súdi od roku 2006. Prvý súd podľa vlastných slov vyhral, úrad vlády mu však nahrávku opätovne neposkytol. Nasledovala ďalšia žaloba, v ktorej už krajský súd súhlasil s postupom štátneho úradu. Krajský súd argumentoval, že rokovania vlády sú neverejné, hoci neverejnými sa stali až v roku 2007. Najvyšší súd s týmto dnes súhlasil, podľa neho sa pri zmene správneho poriadku postupuje podľa novej právnej úpravy, ak to zákon vyslovene nestanoví inak. Dostál ale zároveň zdôrazňuje, že samotná neverejnosť nie je dôvodom nesprístupnenia informácií. Krajský súd totiž svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že aj keď je vláda kolektívny verejný orgán, pozostáva z fyzických osôb a jednotliví ministri nesúhlasili so sprístupnením záznamu. 

Hospodárske noviny 22. 4. 2010
Pravici sa v júni črtá debakel
Fico verzus opozícia. Podľa prieskumov sú SDKÚ a spol. mimo hry. Slovenská pravica dostáva jednu zlú správu za druhou. 
Odstavená pravica 
Po tom, čo v utorok "pustil" do budúceho parlamentu prieskum agentúry Median SK len dve z piatich stredopravých strán, včerajší najnovší prieskum odhalil jej ďalšiu možnú slabinu ani pri plnej zostave nevie poraziť súčasný vládny trojlístok okolo Roberta Fica. "Pravica je odstavená," komentoval pre HN sociológ Martin Slosiarik najnovšie rozloženie síl podľa zistení agentúry Focus, ktorá ich zverejnila v televízii TA3. Smer SD, ĽS HZDS a SNS by opäť vedeli vládnuť spolu by mali v parlamente väčšinu, 81 poslancov. Ficova pozícia je však v tejto chvíli oveľa silnejšia. Nemusí sa spoliehať len na súčasných partnerov, môže si zostaviť novú vládu prakticky akokoľvek. Do parlamentu by sa dostalo až osem strán a jeho Smer im naďalej neohrozene dominuje. "V takomto prípade prichádzajú do úvahy aj iné scenáre. Smer nemusí osloviť len HZDS a SNS, niektoré opozičné strany si nechávajú otvorené zadné vrátka, lebo by chceli byť pri moci," zdôrazňuje Slosiarik. Hovorí sa najmä o KDH či maďarských stranách. 
Posledná šanca 
Opozícia tvrdí, že zbrane neskladá. Analytici však varujú, že pravica má poslednú šancu. "To, čo robia teraz, je bezzubé. SDKÚ prijala Ficovu hru dokonca aj v programe. Len kontrujú Smeru," upozorňuje politológ Martin Kusý
Anketa: Čo hovoríte na najnovšie volebné preferencie vašej strany?
Miroslav Číž, Smer SD 
Je pozitívne, že všetky prieskumy dosť prevyšujú náš volebný výsledok v roku 2006. Osobne si trúfam na viac. 
Lucia Žitňanská, SDKÚ DS 
Rozhodujúci je volebný výsledok. Určite nebudem hodnotiť prieskum. Nevyjadrujeme sa k nim, pracujeme s nimi ako s podkladmi pre našu prácu. 
Juraj Miškov, SaS 
Naším cieľom je stále dostať sa do parlamentu. Každé percento navyše, ktoré získame nad päť percent, nám umožňuje získať väčšiu politickú moc na to, aby sme mohli presadiť čo najviac vecí z nášho programu. 
Mária Sabolová, KDH 
Nie som spokojná s tým, čo vyšlo v prieskume. KDH má reálne dvojciferné číslo, priemer nad 10 percent je reálny. Verím, že sa nám podarí urobiť také číslo, aby pravica mohla stavať vládu. 
Dušan Strauss, SNS 
Radi veríme prieskumom, ktoré majú dostatočnú reprezentatívnosť a platnosť. Buďme radšej opatrní. Chceli by sme zopakovať výsledok minulých volieb. Dvojciferné číslo by bolo potešujúce. 
Jozef Habánik, ĽS HZDS 
Chceme byť aj v budúcej vládnej koalícii. Za najlepšiu považujeme HZDS a Smer. Naším cieľom je ísť nad 10 percent. 
Béla Bugár, Most Híd: 
Nejde nám do hlavy, keď porovnávame predchádzajúci prieskum Focusu so súčasným, je to dosť výrazný pokles. Nič také sa neudialo, čo by nám škodilo. Počkáme si na ďalší prieskum Focusu a MVK. 
Gyula Bárdos, SMK 
Chceme mať minimálne toľko poslancov, ako teraz teda 15. Nevychádzajme z prieskumov, boli aj pred regionálnymi voľbami, a výsledok bol iný. 

SME 22. 4. 2010
Sulík rastie, tri strany sú na hrane Kern Miroslav
Vládna koalícia si stále drží náskok pred opozíciou. Podľa prieskumu by mohla ďalej vládnuť 
Prieskum agentúry Focus ukazuje, že SMK, Most aj HZDS sú len tesne nad hranicou zvoliteľnosti. 
Júnové voľby môžu byť najnapínavejšie za posledných 12 rokov. Dva mesiace pred hlasovaním sú totiž podľa prieskumu agentúry Focus, ktorý zverejnila TA 3, stále najmenej tri strany bezprostredne na hranici zvoliteľnosti. Na účasť v parlamente je potrebných päť percent hlasov. 
Na hranici zvoliteľnosti je HZDS. Účasť hnutia Vladimíra Mečiara v parlamente môže znamenať pokračovanie vládnutia súčastnej koalície, teda Smeru aj SNS. Koalícia má pritom množstvo škandálov, pri ktorých Slovensko prišlo o peniaze na úkor firiem blízkych koalícií. Ani aktuálny výsledok všetkých opozičných strán nad päť percent by im nezaručoval, že prečíslia blok vedený Robertom Ficom. 
Sulík nie je za vodou 
SaS Richarda Sulíka sa stala podľa prieskumu treťou najsilnejšou stranou. Ale ani s rekordnými preferenciami na úrovni 11,5 percenta nemusí byť "za vodou". "Miera rozhodnutosti voličov SaS sa nezmenila. Je stále najnižšia spomedzi všetkých strán," povedal analytik Focusu Martin Slosiarik. "Osobne sa domnievam, že tie percentá sú nadhodnotené a nedokážu ich pravdepodobne obhájiť vo voľbách." Podľa Slosiarika nárast SaS zrejme spôsobujú nielen pribúdajúci priaznivci z radov nevoličov a nerozhodnutých. Zvyšuje sa totiž medzi nimi podiel bývalých voličov Smer oproti podielu niekdajších prívržencov SDKÚ. 
Maďari malí, ale pevnejší 
Naopak, preferencie SMK a Mostu by mohli byť pomerne isté, hoci v oboch prípadoch môže ísť o interval tesne okolo päť percent. Zo sondáže totiž vyplýva, že obe strany majú najvyšší podiel pevne rozhodnutých voličov až 87 percent. Rezervy pritom má Most aj SMK. Most aj v prípadnom zvyšovaní počtu voličov slovenskej národnosti. SMK by si zasa mohla polepšiť väčšou mobilizáciou priaznivcov maďarskej národnosti. Po SMK a Moste v pevnosti rozhodnutých nasleduje KDH a Smer. 
Smer je stále silný 
Ficova strana v prieskumoch Focusu za posledný rok mierne oslabuje. Kým v januári 2009 ju chcelo voliť až takmer 47 percent ľudí a za istých okolností mohla dokonca sama zostaviť vládu, teraz sa pohybuje pod 37 percentami. Ohrozené je aj HZDS, ktoré sa za tri mesiace vo Focuse nedostalo nad 5,8 percenta. Proti Mečiarovej strane hrajú novovzniknutá Nová demokracia Tibora Mikuša, ktorý nedávno uspel v trnavských župných voľbách a v roku 2006 dostal takmer 34 tisíc preferenčných hlasov a prekrúžkoval sa z desiateho na tretie miesto v HZDS. 
  Preferencie strán 
  apríl február marec mandáty 
 Smer 36,8 38,6 38,4 59 
 SDKÚ 13,4 11,3 14,3 21 
 SMK 5,1 5,1 5,2 8 
 KDH 8,6 9,6 9,7 14 
 SNS 8,6 6,2 6,3 14 
 HZDS 5,4 5,8 5,4 8 
 Most 5,1 5,6 6,9 8 
 SaS 11,5 9,6 8,6 18 
 Koalícia: 81 Opozícia: 69 

Mečiar v starej forme Hruška Matej, Lunter Ondrej
Predseda HZDS v STV zavádzal o minulosti, prítomnosti aj o budúcnosti. 
Vladimír Mečiar v rámci predvolebnej kampane opakuje niekoľko tvrdení, ktorých pravdivosť môže byť označená ako sporná. Väčšinou sa týkajú ekonomicky pozitívneho hodnotenia pôsobenia jeho vlád v deväťdesiatych rokoch a negatívneho hodnotenia vlád Mikuláša Dzurindu. Nechajme hodnotenie na Mečiarovo ľubovoľné posúdenie a pozrime sa na čísla, o ktoré ho opiera. Tieto čísla nie sú z väčšej časti pravdivé, inokedy si Mečiar vyberá tie, ktoré sa mu ako dôkaz hodia. 
Neexistujúci stav 
Mečiar ostatnom vydaní O 5 minút 12 tvrdil, že "nakoniec sme boli tí, ktorí prebrali zodpovednosť po roku 1992 za hlbokú slovenskú krízu, keď padlo (v tvorbe HDP, pozn.) o 25 percent dolu a vyriešili sme ju pozitívne ako prví v strednej a východnej Európe". Slovensko tiež malo byť v roku 1998 "na prvom mieste zo stredoeurópskych a východných štátov" v tvorbe HDP. Mečiar opakovane opisuje neexistujúci stav: HDP Slovenska nikdy nedosiahlo medziročne dvadsaťpäťpercentný pokles, rekordne nízko (medziročne pokles o 14,5 percenta) bolo v roku 1991. 
Podľa informácií Národnej banky Slovenska patrí prvenstvo za návrat k rastu HDP nad nulou Poľsku (prelom rokov 1991 a 1992), za ním nasleduje Slovinsko (prelom 1992 a 1993). Slovensku medziročne rástlo reálne HDP podľa NBS až od roku 1994, rovnako ako Maďarsku a Česku. Porovnanie krajín z pohľadu rastu HDP z dielne OECD tiež nedáva Mečiarovi za pravdu, čo sa týka nášho údajného prvenstva predbehlo nás tak Poľsko, ako aj Maďarsko. 
Dzurindove dlhopisy 
Predseda HZDS tiež opakovane vyjadruje starosť nad stavom verejných financií, ktorý má byť sťažovaný splatnosťou dlhopisov, ktoré vznikali za Dzurindovej vlády. Na budúci rok má podľa neho dlhová služba predstavovať až 110 miliárd korún, keďže "budúci rok z privatizácie bánk sa budú splácať cenné papiere". Mečiar takmer správne uvádza sumu, ktorú treba za reštrukturalizáciu bánk, na ktorú boli dlhopisy vydané, splatiť je to 105 miliárd bývalých korún. Odhliadnuc od toho, že by táto suma bola nižšia, ak by sa s ozdravením bánk nečakalo na rok 2001, nie je už presný v tvrdení, že to všetko čaká na splatenie v nasledujúcom roku. Tieto dlhopisy totiž nemali rovnakú splatnosť: dve emisie boli päť , dve sedem a dve, v hodnote 28 miliárd korún, desaťročné. 
Zaujímavý pri argumentácii Mečiara je aj ten kontext, že na budúci rok nás bude čakať vyplatenie väčšej sumy za dlhopisy vydané súčasnou vládou konkrétne 1,3 oproti 1,1 miliardy eur za dlhopisy vydané v roku 2001. Ak Mečiar operoval s nepresnými číslami z minulosti, podobne zavádzal divákov aj pri predpovediach do budúcnosti. Ak totiž tvrdil, že "klesáme znovu na prijateľnú hranicu tri percentá hrubého domáceho produktu" pri deficite verejných financií, zabudol dodať, že v súčasnosti sa nachádzame na 6,3 percenta za minulý rok a s výhľadom na deficit 5,5 percenta HDP v tomto roku. Od trojpercentného deficitu nás pritom delia ešte jedny voľby a jedna nová vláda. (Autori projektu Demagog.sk) 

PRAVDA 22. 4. 2010
Smer má Kováča, SDKÚ Kováčika Jancová Daniela
Slovensko zaplavili stovky bilbordov s usmievavými politikmi a jednoduchými heslami, mestá začali zabávať speváci či herci honorovaní politickými stranami. Už týždne pred takzvanou ostrou kampaňou sa začal lov voličov. Väčšina strán sa v kampani spoľahla na renomované agentúry. Hlavní hráči vládny Smer a opozičná SDKÚ o agentúrach nehovoria. Smer všetky podrobnosti kampane tají, SDKÚ tvrdí, že si robí kampaň sama. Obe ju však zverili rovnakým ľuďom, na ktorých sa spoľahli už aj v minulosti. Pre Smer ju robí Ivan Kováč a jeho Updown Production, pre SDKÚ Ján Kováčik. Pravde povedal, že je v štábe ako fyzická osoba. Nákup médií pre SDKÚ robí N3 média, patriaca do Kováčikovej skupiny Forza. Kováčik financoval aj prezidentskú kampaň podpredsedníčky SDKÚ Ivety Radičovej. Ostatné strany, ktoré by sa podľa prieskumov mohli dostať do parlamentu, nemali problém povedať, koho poverili kampaňou. Len HZDS a SNS tvrdia, že ju robia s vlastnými štruktúrami, SNS s pomocou osôb, ktoré nespadajú pod nijakú firmu. V minulých voľbách pracovala pre HZDS agentúra exnovinára Braňa Kráľa, po voľbách sa stal hovorcom ministra pôdohospodárstva. SNS sa obrátila na agentúry zo Žiliny, kde má zázemie predseda strany Ján Slota ako dlhoročný primátor. "Neverím tomu, že si nejaká strana robí kampaň sama. Stranícke aparáty majú dosť práce s politickou organizáciou," hovorí Fedor Flašík, ktorý začínal kampaňou v hviezdnych rokoch HZDS. Ako hovorí, stranám musí niekto urobiť aspoň grafický dizajn. Cenu kampane odhaduje na 3,5 až 5 miliónov eur, pri najväčších aj na viac. Zákon náklady na kampaň neobmedzuje. "Zatiaľ to vyzerá, že na Slovensku sa o voliča uchádzajú len ľavicové strany. S prevahou vyhrávajú sociálne slogany a témy," tvrdí analytik Ján Baránek. V čase krízy je to podľa neho pochopiteľné. Najkonkrétnejšia sa mu zdá kampaň KDH a SaS. 
Kým na Západe sa okrem tradičných sloganov, sľubujúcich lepšiu budúcnosť bez uťahovania opaskov, objavujú aj zelené témy či práva homosexuálov a héndikepovaných občanov, na Slovensku chýbajú. Odborníci sa zhodujú, že sme na nadstavbové témy nedozreli. "U nás sú také veľké sociálne rozdiely, že zameranie kampane je prirodzené. Čím horšia je sociálna situácia, tým menej sa objavuje zelených tém," hovorí Baránek. 
SMK bude spolupracovať s agentúrou Music Art, ktorá funguje od roku 1993, na stránke má logo SMK. Ponúka Alexandrovcov, ABBA The Show či zábavný program o jazykovom zákone so známymi maďarskými umelcami zo Slovenska i z Budapešti. Strana sa sústredí na juhovýchod Slovenska, navštíviť chce väčšinu obcí s maďarskými voličmi. "Predvolebnú kampaň robíme vo vlastnej réžii v spolupráci s odborníkmi v regiónoch," povedala hovorkyňa SMK Eva Dunajská. 
Pre konkurenčný Most pracujú tri agentúry. Medzi nimi je aj i step, ktorá v minulosti robila kampane SMK. Klientmi i step sú napríklad OTP banka, Július Meinl, kníhkupectvá Panta Rhei. Ďalšími sú agentúry Bumerang a Brainsum, zamerané na marketing na webe. Most pripravil pre voličov kampaň za 714 tisíc eur. 
KDH sa obrátilo na grafické štúdio Calder a na medzinárodnú mediálnu agentúru Carat. Calder zakladali od roku 1994 dizajnéri a voľní umelci, robí logá, brožúry, plagáty a výstavy. Carat je svetovým lídrom v digitálnych médiách. 
SaS zverila kampaň agentúre E motion. Je dcérskou spoločnosťou renomovanej svetovej spoločnosti MUW Saatchi & Saatchi. Šéfuje jej podpredseda SaS Juraj Miškov. Strana kalkuluje s kampaňou za 300 tisíc eur. E motion zastupuje veľké firmy, medzi nimi OMV, ČSOB, Heineken. 
Pavel Hapák z časopisu Stratégie, ktorý sa v reklame a politickom marketingu pohybuje dlhodobo, pripomína, že na získanie voliča nestačia len bilbordy či známi umelci, ktorých strany angažujú. Najdôležitejšie pre volebný úspech je začať tvrdo pracovať aspoň dva roky pred voľbami. V tom dnešná opozícia zaspala. "Od volieb neurobili takmer nič," hovorí. Strany by nemali zabúdať, že veľký vplyv na verejnú mienku majú predvolebné televízne diskusie. Tie môžu odpísať favorita alebo vyzdvihnúť outsidera, ako nedávno v britskej kampani pomohli liberálom predbehnúť v odhadoch labouristov. 
Koľko chcú dať strany na kampaň 
* Smer 1 mil. eur úver + peniaze, ktoré dostáva z rozpočtu na fungovanie strany 
* SDKÚ 1,3 mil. eur úver 
* KDH 1 mil. eur úver 
* HZDS nevie odhadnúť, zaplatí z peňazí od štátu za hlasy voličov 
* SNS 690 tis. eur z peňazí, ktoré dostáva z rozpočtu na fungovanie strany 
* SMK 300 tis. eur úver 
* Most 600 tis. eur úver 
* SaS 300 tis. eur z darov členov a členského 

Politikom nezamestnanosť nehrozí Kopcsay Marius
Nezamestnanosť je jav s nesmierne silnými politickými vplyvmi. Sociálna nespokojnosť svojho času napríklad vyniesla do politického neba Vladimíra Mečiara. A mohla by prispieť k tomu, aby z politického výslnia spadol Robert Fico. Ak by sa aj všetky kauzy od nástenky cez emisie až po mýtny tender podarilo zamiesť pod koberec, rastúci počet ľudí bez práce ostáva nepríjemnou a pritom neoddiskutovateľnou položkou v bilancii štyroch rokov Ficovej vlády. Je isté, že sa na tomto trende vo veľkej miere podpísala kríza. Je možné, že by bez protikrízových opatrení bola miera nezamestnanosti ešte vyššia. Na druhej strane zápas Ficovej vlády s týmto problémom nie je účinný. Potvrdzuje to aj fakt, že v armáde ľudí bez práce stále prevládajú dlhodobo nezamestnaní a Slovensko má ich podiel najvyšší spomedzi štátov EÚ. Sociálne podniky v slovenskom (rozumej klientelistickom) prevedení nepomohli. Pretrvávajú priepastné sociálne rozdiely medzi regiónmi, pričom sa na ich zmiernenie nevyužila finančná pomoc fondov Európskej únie. O to smiešnejšie pôsobia výjazdy vlády (ako napríklad včera do Veľkého Krtíša), ktoré azda majú navodiť dojem, že niekoľkohodinová osobná prítomnosť vládnych politikov danému regiónu pomôže. 
Úplne nepochopiteľné je, ako sa Smer chváli zvyšovaním minimálnej mzdy a sľubuje ho svojim voličom aj v ďalšom volebnom období. Podľa odborníkov by pritom znižovaniu dlhodobej nezamestnanosti pomohol pravý opak keby sa minimálna mzda zrušila. Pretrvávajúci problém s vysokým počtom ľudí, ktorí sú nezamestnaní či priam nezamestnateľní však svedčí aj o prinajmenej nedostatočnom účinku takých opatrení, ako sú rekvalifikácie či aktivačné práce. V spoločnosti by sa totiž malo zmeniť čosi oveľa zásadnejšie. Napríklad vzdelanosť populácie, ktorá priamo súvisí s tvorbou kvalifikovanej pracovnej sily. To sa však dá len ťažko dosiahnuť, ak sa vede a školstvu ujdú len omrvinky z celkového hospodárskeho produktu... Sociálnodemokratický Smer by mal mať ambíciu pohnúť s týmto problémom. Neurčité sľuby, ktoré ponúka, však navodzujú dojem, akoby mu išlo len o to rýchlo obsadiť vládne posty na ďalšie štyri roky, kým to preferencie dovoľujú. Čo bude potom? To je jedno. Politikom predsa nezamestnanosť a menovite dlhodobá nehrozí. 
Nový Čas 22. 4. 2010
SME SKORUMPOVANÁ KRAJINA A ZODPOVEDNÁ JE VLÁDA! inzercia
ŠKANDÁL: 
Tak toto nehovoria nahnevaní občania alebo novinári, ale politici tejto koalície. Vladimír Mečiar nedávno šokoval vyhlásením, že zástupcovia SNS vo vláde nútia starostov a primátorov platiť úplatky. Predstavitelia tejto strany majú pýtať 15 až 30 percent za sprostredkovanie dotácií "zo štátnych aj európskych vecí". Princíp je podľa neho jednoduchý dáš dostaneš, nedáš nedostaneš. Najnovšie spresnil, že za korupciu je zodpovedná celá vláda a v tomto zmysle sa cítia spoluzodpovední. A ako vníma svoju vládu premiér Fico? "Odovzdávame Slovensko ako krajinu s dobrým menom a dôveryhodnosťou v zahraničí", vyhlásil na programovej konferencii strany Smer. 
SDĽ VYDIERANIE STAROSTOV A PRIMÁTOROV MUSÍ SKONČIŤ! 
"Viete, ak sa na úplatkoch a províziách z eurofondov, ktoré majú prúdiť do miest a obci, rozkradne 30 percent, ide o miliardy", hovorí predseda SDĽ Marek Blaha. Slovensko je krajina obrovských regionálnych rozdielov a tieto peniaze strašne chýbajú. "Mimochodom, neviem načo máme políciu a tajnú službu, keď sa tu politici rozprávajú o korupcii pomaly v priamom prenose a nič sa nedeje. Presnejšie deje sa to, že firmy a rozliční sprostredkovatelia, napojení na túto vládu bohatnú a chudobné regióny zaostávajú čoraz viac a viac", dodáva. Odborníci Strany demokratickej ľavice vypracovali taký systém prideľovania dotácií z fondov EÚ, ktorý dokáže korupciu výrazne potlačiť. V týchto dňoch poslali 3500 starostom a primátorom v podobe videa základné fakty o projekte. "Našimi členmi sú aj mnohí starostovia i primátori. Keď sa nám so strachom zdôverovali, aká tu panuje korupcia a bordel, museli sme konať", hovorí Blaha. Podstatou systému, ktorý presadzuje SDĽ je presun príslušných kompetencií priamo na regióny. Legislatíva EU totiž umožňuje aby rozhodovacím orgánom pre eurofondy bola aj samospráva. "Podstatou dotácií je predsa pomoc chudobnejším regiónom a musia z nich niečo mať aj obyčajní ľudia, ktorým sa žije naozaj ťažko. Urobíme všetko preto, aby sme takýto systém presadili." 
Marek Blaha, predseda SDĽ 

Šport 22. 4. 2010
Mečiar si myslí
Média chcú z ničoho v súvislosti s kauzou na ministerstve pôdohospodárstva upliesť bič k voľbám, mysli si predseda ĽS HZDS Vladimír Mečiar. "Robia to redaktori, ale aj médiá, ktoré sú tradične antimečiarovské," vyhlásil Mečiar. Upozornil, že ešte ministerka Zdenka Kramplová uzatvorila zmluvu, ktorá bola pre štát veľmi nevýhodná. Úrad pre verejné obstarávanie túto nevýhodnosť konštatoval. 

ZÁKON NA PODPORU VLASTENECTVA SMERUJE NA BUDÚCOTÝŽDŇOVÉ ROKOVANIE NÁRODNEJ RADY S NEISTÝM VÝSLEDKOM
(21.04.2010; Rozhlasová stanica Slovensko; Rádiožurnál; 12.00; 2 min.; MAŤAŠOVSKÁ Petra)
"Prezidentom vrátený zákon na podporu vlastenectva smeruje na budúcotýždňové rokovanie Národnej rady s neistým výsledkom. V parlamentných výboroch zatiaľ nepochodil. Pre opozíciu je to signál, že koalícia napokon prezidentove veto neprelomí. SNS takýto scenár odmieta." 
P. MAŤAŠOVSKÁ, redaktorka: 
"Minimálne 76 hlasov, toľko potrebujú získať národniari, aby začal od septembra platiť vlastenecký zákon. Vo Výbore pre kultúru a médiá, ktorý je gestorským, sa ale nenašlo ani zopár na prijatie formalít, prezidentove pripomienky a uznesenia. Rafael RAFAJ z SNS tvrdí, že skeptický nie je." 
R. RAFAJ: 
"Nie, myslím, že toto bolo o niečom úplnom inom a v pléne to bude rovnako o niečom inom." 
P. MAŤAŠOVSKÁ: 
"Opozícia to vidí inak. Hovorí Pavol ABRHAN z KDH, po ňom Tomáš GALBAVÝ z SDKÚ DS." 
P. ABRHAN: 
"Podľa môjho názoru sa ukazuje, že vládna koalícia nie je dohodnutá na tomto návrhu zákona a bude veľmi zaujímavé hlasovanie v pléne Národnej rady." 
T. GALBAVÝ: 
"Pevne verím a želám si, aby sa nedohodli v tom zmysle, že zákon, ktorý budeme opätovne prijímať, je hlúpy. Ja za taký zákon nezahlasujem práve preto, že som dobrý vlastenec." 
P. MAŤAŠOVSKÁ: 
"Hlasovanie vo výbore naznačilo, že osud vlasteneckého zákona je neistý. Myslí si Gyula BÁRDOS z SMK." 
Gy. BÁRDOS: 
"Keby koalícia to myslela vážne, mali by svoje presvedčenie vyjadriť v hlasovaní." 
P. MAŤAŠOVSKÁ: 
"V Smere nie je dohoda na podpore. Poslanci budú mať pri hlasovaní opäť voľnú ruku. Potvrdil Dušan JARJABEK. Chystá sa síce hlasovať za, no zákon vníma ako dočasné riešenie." 
D. JARJABEK: 
"Myslím si, že perspektívne naozaj tento návrh zákona sa nahradí zákonom o štátnych symboloch, kde budú tieto veci ešte spresnené." 
P. MAŤAŠOVSKÁ: 
"Oproti marcu mení postoj HZDS. Povedal to pred desiatimi dňami pre Slovenský rozhlas Vladimír MEČIAR." 
V. MEČIAR: 
"Na tom rokovaní Národnej rady, ktoré bolo, boli isté dohody, ktoré viedli k vzájomným kompenzáciám. Tieto dohody nie sú uzatvorené pre máj a nepredpokladám, že by sme sa na trojstranných rozhovoroch stretli, aj keby ich zvolával ktokoľvek. Ten obsah zákona ozaj mohol byť iný." 
P. MAŤAŠOVSKÁ: 
"Národniari vedia, že ak bude na hlasovaní chýbať 8 poslancov koalície, prelomiť prezidentovo veto sa nepodarí. Klub HZDS má 15. Rafael RAFAJ." 
R. RAFAJ: 
"Mne je ľúto, že HZDS naznačuje o výmene podpory. My sme to nerobili, ani to robiť nebudeme. Nechápem prípadnú zmenu postojov koaličných partnerov." 
P. MAŤAŠOVSKÁ: 
"Prezident vrátil Národnej rade zákon na podporu vlastenectva pre jeho účinnosť. Tú navrhol posunúť z apríla na september. Poslanci rozhodnú na budúci týždeň." 

AKO ĎALEJ S VYSOKÝM ŠKOLSTVOM
(21.04.2010; Televízna stanica STV 1; Správy STV; 19.30; 2 min.; BUBLA Peter)
"Externisti študujúci na vysokých školách budú aj naďalej platiť za vzdelanie. Ústavný súd odložil rozhodnutie, ktoré by to mohlo zrušiť. Spoplatnenie štúdia napadli pred dvoma rokmi niektorí poslanci. Nepozdávalo sa im, že tí, ktorí sa prihlásili na bezplatné štúdium, musia zaň zrazu platiť." 
Peter BUBLA, redaktor: 
"Vysoké školstvo v tomto volebnom období hýbalo politikou. Denné štúdium síce zostalo prevažne bez poplatkov, ale vláda odobrila vyberanie školného pre externistov alebo pre tých, ktorí si robia druhú vysokú školu. Opozícia napadla zmenu na Ústavnom súde. Bojovať za rovnoprávnosť študentov chce aj po voľbách." 
Tatiana ROSOVÁ (SDKÚ DS), predsedníčka Výboru NR SR pre vzdelanie: 
"Študentov, ktorí študujú dva študijné programy naraz nie je veľa, ale podľa môjho presvedčenia sú to práve tí najlepší." 
Ján FIGEĽ, predseda KDH: 
"KDH má v programe myšlienku prehodnotenia spoplatňovania vysokoškolského štúdia pre externistov, pretože to považujeme za nevyvážené." 
P. BUBLA: 
"Podľa analytika poplatky za štúdium nie sú až taký problém. Chybu vidí skôr v tom, že peniaze neznamenajú automaticky aj kvalitné vzdelanie. Napriek tomu spoplatnených študijných odborov pribúda a študenti platia." 
Damas GRUSKA, vysokoškolský pedagóg, analytik: 
"Tunak nie je celkom jasné, či chce získať vedomosti alebo potrebuje diplom, kvôli tomu, že naša spoločnosť ho vyžaduje. Ale to sme sa my dostali sami do pasce, keď ten diplom vyžadujeme a v podstate sami si ruinujeme ten koncept vzdelania." 
P. BUBLA: 
"Politici napravo aj naľavo sú odhodlaní vrátiť slovenským vysokým školám kredit a zabezpečiť, aby z univerzít odchádzali uznávaní odborníci." 
Robert FICO (Smer SD), predseda vlády SR: 
"Budeme vyžadovať dôslednú selekciu vysokých škôl so zameraním na vyššiu kvalitu absolventov." 
Vladimír MEČIAR, predseda ĽS HZDS: 
"Samotné vysokoškolské štúdium a vysokoškolský zákon potrebuje reformu, dokonca čím viacej je tam paragrafov, tým je menej akademických slobôd." 
D. GRUSKA: 
"Sám vysokoškolský zákon v tejto podobe je, ja si myslím, že sám o sebe už neúnosný, to už nehovorí o novelizáciách, ale zrejme o kompletne novom zákone." 
P. BUBLA: 
"O poplatkoch za štúdium by mal Ústavný súd rozhodnúť ešte v máji. Riešenie kvality a vysokoškolskej legislatívy zostane až na ďalšiu vládu." 

ŽIVOTNÉ MINIMUM BY SA MALO ZMENIŤ
(21.04.2010; Televízna stanica STV 1; Správy STV; 19.30; 2 min.; FLEISCHMANOVÁ Rita)
"Koľko peňazí potrebuje rodina na to, aby mohla viesť skromný, ale slušný život. Malo by o tom vypovedať životné minimum. Odborníci však tvrdia, že spôsob, akým sa počíta, vôbec neodráža skutočné náklady na potreby rodín. Mal by sa preto v najbližšom čase zmeniť." 
Rita FLEISCHMANOVÁ, redaktorka: 
"Životné minimum je minimálna hranica príjmov človeka, pod ktorou sa dostáva do hmotnej núdze. V súčasnosti je to pre jednu dospelú osobu 185 eur 19 centov." 
Zuzana KUSÁ, Sociologický ústav SAV: 
"Ale táto hranica, aj keď je valorizovaná nemá už nijaký vzťah k skutočným životným nákladom a k tomu, čo pôvodne mala vyjadrovať a to, aké sú náklady na tú minimálnu formu slušného života." 
Jozef HALECKÝ (ĽS HZDS), predseda Výboru NR SR pre sociálne veci: 
"Za posledné desaťročie nebola príslušná analýza, ktorá by hovorila, či to, čo my hovoríme, že je to životné minimum, že skutočne zodpovedá minimálnym základným potrebám človeka." 
R. FLEISCHMANOVÁ: 
"Naposledy sa konštrukcia životného minima menila pred dvanástimi rokmi. Zmena bola výsledkom rozsiahleho prieskumu, na ktorom sa podieľali ekonómovia a odborníci z oblasti bývania a výživy." 
Z. KUSÁ: 
"Od roku 98 došlo ako k zásadným zmenám v štruktúre životných nákladov na Slovensku. Napríklad zásadne sa zmenil podiel výdavkov na bývanie." 
Joshua KANÁLOŠ, predajca Nota Bene: 
"Skúste z dvoch a pol eura vyžiť denne, keď v rámci Bratislavy len ubytovanie činí štyri eurá." 
R. FLEISCHMANOVÁ: 
"Zmeny v životnom minime sa už začali pripravovať." 
Viera TOMANOVÁ (Smer SD), ministerka práce, soc. vecí a rodiny SR: 
"Údaje bude mať najskôr do konca tohto roku, čiže vlastne ten budúci rok je na to, aby sme mohli tú novú konštrukciu životného minima pripraviť." 
R. FLEISCHMANOVÁ: 
"Napriek tomu sa životné minimum každoročne valorizuje. Zvyšuje sa vždy k 1. júlu." 

PRIESKUM PREFERENCIÍ
(21.04.2010; Televízna stanica TA 3; Hlavné správy; 18.40; 1,5 min.; GREČKO Tomáš)
"Strana Smer je naďalej najsuverénnejšou stranou pred voľbami. Jej obľúbenosť však oproti minulého mesiacu opäť klesla. Vyplýva to z exkluzívneho prieskumu preferencií, ktorý pre TA3 vypracovala agentúra Focus. Naopak opäť si polepšila Sloboda a Solidarita, ktorá je v aktuálnom prieskume tretia. Súčasná koalícia by si však stále udržala väčšinu v parlamente." 
Tomáš GREČKO, redaktor: 
"Smer SD by si vo voľbách vybralo takmer 37 percent voličov. SDKÚ DS označilo za svojho favorita necelých 13,5 percenta opýtaných. Strana Sloboda a Solidarita poskočila v prieskume na tretie miesto vďaka dôvere 11,5 percenta voličov." 
Martin SLOSIARIK, analytik agentúry Focus: 
"V štruktúre voličov Slobody a Solidarity vlastne stúpa časť respondentov, ktorí práve v minulých voľbách volili Smer." 
T. GREČKO: 
"Kresťanskí demokrati a národniari skončili spolu na štvrtom mieste so ziskom 8,5 percenta hlasov. Preferencie HZDS sa oproti marcu nezmenili. Most Híd a SMK by iba o desatinu percenta prekročili nevyhnutnú hranicu pre vstup do parlamentu. Prieskum odhalil aj niekoľko zaujímavých faktov. Najviac žien medzi svojimi voličmi má KDH." 
M. SLOSIARIK: 
"Určite to existuje súvislosť medzi sympatiami k tejto strane a medzi povedzme úrovňou religiozity ." 
T. GREČKO: 
"HZDS a KDH á najstarších voličov. Naopak Slobode a Solidarite veria najmä mladí." 
M. SLOSIARIK: 
"Sloboda a Solidarita je politickou stranou, ktorej sa darí získavať mladých ľudí. Špecificky potom prvovoličov, čiže ľudí, ktorí nemajú nejaké ustálené volebné vzorce." 
T. GREČKO: 
"Medzi ľuďmi s vysokoškolským vzdelaním boduje najviac SDKÚ a HZDS má zase v radoch svojich voličov najviac ľudí iba so základným vzdelaním." 

PREFERENCIE POLITICKÝCH STRÁN
(21.04.2010; Televízna stanica STV 1; Správy STV; 19.30; 0,5 min.; r)
Ľubomír BAJANÍK, moderátor: 
"Ak by boli voľby v apríli, tak by sa do Národnej rady dostalo osem strán. Takmer 37 percent by získal Smer SD, SDKÚ DS by volilo takmer 13,5 percenta opýtaných, SaS by dostala 11,5 percenta, KDH a SNS vyše 8,5, Ľudovej strane HZDS by odovzdalo hlas asi 5,5 percenta voličov. O štyri desatiny menej majú rovnako SMK aj Most Híd. Prieskum pripravila Agentúra FOCUS pre TA3." 
  Text na obrazovke 
PREFERENCIE POLITICKÝCH STRÁN 
ÚDAJE v % 
ZDROJ: FOCUS 
 Smer SD 36,8 
 SDKÚ DS 13,4 
 SaS 11,5 
 KDH 8,6 
 SNS 8,6 
 ĽS HZDS 5,4 
 SMK 5,1 
 Most Híd 5,1 









 

Článok vložil: Peter Bulik, Mgr.
Pridané: 22.4.2010 21:06



Pridať diskusný príspevok


Zatiaľ k článku nebol pridaný žiaden diskusný príspevok

peterbulik blog