Najnovšie články

Za dva měsíce se ve Švédsku konají volby.

Peter Bulik, Mgr. | 16.7.2018 11:30
populivox: čo píšu iní

Sledujete Vy Váš Samsung Smart TV alebo sleduje on

Peter Bulik, Mgr. | 16.7.2018 11:23
populivox: čo píšu iní

Rusko,Čína,Írán a Pákistán společně v Afghánistánu

Peter Bulik, Mgr. | 16.7.2018 11:08
populivox: čo píšu iní

Nepochopitelná krátkozrakost veřejnoprávních médií

Peter Bulik, Mgr. | 16.7.2018 11:03
populivox: čo si o tom myslím

O sestavování vlády, o demokracii i o devadesátých

Peter Bulik, Mgr. | 16.7.2018 10:54
populivox: rozhovor

Archív

Spriatelené weby

Bilančný rozhovor s Vladimírom Mečiarom

rozhovor

Po prehratých voľbách v roku 1998 bolo hlavnou stratégiou ĽS HZDS "zachovať sa, prežiť", dnes je však centristickou stranou, ktorá dosiahla vo vláde úspechy a má opäť vládne ambície. Ako v exkluzívnom rozhovore pre TASR uviedol predseda ĽS HZDS Vladimír Mečiar, nominanti ĽS HZDS v tomto volebnom období zvýšili vážnosť súdov a vytvorili platformu pre rozvoj pôdohospodárstva, Mečiar rozhodne odmieta spájanie rôznych starších alebo novších káuz so svojou osobou. "Nakoniec typické bolo stretnutie so zástupcom plynu, ktorý mi hovoril: Vidíš? Mal si privatizovať, bol by si demokrat dodnes. Nechcel si, stál si nám v ceste, musel si preč," spomína Mečiar na časy privatizácie z rokov 1994 - 1998...

* Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS) vzniklo odštiepením tej časti Verejnosti proti násiliu (VPN), ktorá sa orientovala na väčšiu samostatnosť Slovenska od časti orientovanej skôr na Prahu. Odvtedy prešlo dlhým vývojom. Čo znamenalo HZDS v rokoch 1992, 1994, 1998 a dnes ? 

VPN v roku 1989 neprišla s nejakou zásadnou revolúciou. Prišla s myšlienkou demokratického socializmu. Preto sa pomerne rýchlo naplnili tie body programu, ktoré hovorila, a bolo treba povedať ako ďalej. A tam sme sa v roku 1990 začali deliť. Prvé delenie vzniklo založením KDH. Iné strany nasledovali, ale vo vnútri VPN išiel vývoj rozdielne v troch zásadných veciach. Prvá bola ekonomická teória šoku, ktorá sa sčasti preberala z Čiech, ktorá bola implantovaná na Slovensko ako základ. Tá narazila na mňa, narazila na členov vlády, ktorí boli so mnou na Slovensku, ako teória na Slovensku neaplikovateľná a namiesto šoku sme hovorili o postupnej zmene, postupnom vývoji, gradualizme.

 

* To bola hlavná línia štiepenia VPN ?

Druhá zmena bola v chápaní sociálnej politiky, keď prišli a povedali: "Štátny paternalizmus končí, nech sa každý stará o seba." Ak by sa táto zmena bola uskutočnila týmto tempom, bola by znamenala sociálny chaos. Preto sme hovorili, že sociálna solidarita zostane zachovaná. A tretie bolo delenie na profederatívnych a proslovenských politikov. Tieto tri deliace čiary rozhodli o rozdelení Verejnosti proti násiliu a rozčlenení na dve skupiny. Z tej, ktorá zostala ĽS HZDS a tej, ktorá v podstate zanikla a ešte v roku 1992 prestala po voľbách existovať. To členenie bolo zásadné, aj keď nakoniec sa VPN rozdelila asi na osem strán, komunisti takisto. Štiepenie bolo založené v už samotných rozhovoroch o príprave volieb na rok 1992, aby dvojročné obdobie umožnilo vznik legitímnych strán, ktoré by už začali tvoriť politický systém. Pretože v roku 1990 to boli občianske hnutia na jednej strane a KSS na druhej. Preto aj boli volebné heslá: "Strany sú pre straníkov, hnutia sú pre všetkých".

 

* Pre vyčistenie politického spektra od malých strán VPN v roku 1992 presadila zvýšenie volebného kvóra pre vstup do parlamentu z troch percent na päť. Následne však sama nedosiahla päť percent a do parlamentu nepostúpila...

Presnejšie, presadili základné volebné kvórum päťpercentné a pre koalície zvýhodnenie dve percentá a tri percentá. Čiže tri strany v jednej koalícii potrebovali získať desať alebo dve strany sedem percent, čo nebolo spravodlivé oproti jednotlivo kandidujúcim stranám. Ďalej tým, že postavili kvórum päť percent ako čeriace kvórum pre vznikajúce skupiny, predpokladali, že kupónovou privatizáciou a zastávaním čechoslovakizmu energicky prerazia všetko. Že nás vymažú.

 

* Očakávali, že vo voľbách v roku 1992 nepostúpite do parlamentu ?

Nakoniec sa stala taká vec, že oni mi zobrali všetky funkcie a ja im všetkých voličov. Takže sme si pozície po voľbách vymenili a každý pracoval s inou stratégiou. Predpokladali, že s pomocou Václava Havla z pražského centra presadia na Slovensku, čo len chcú. To boli trošku naivné metódy tým viacej, keď po odchode mojej vlády počet nezamestnaných za jeden rok narástol na vyše 300.000. Klesli celé odvetvia, klesalo pôdohospodárstvo a nemali východiská. Bol tam revolučný romantizmus, ale bez reálnych východísk a bez hľadania ciest ako ďalej. A Slovensko od roku 1990 do roku 1992 kleslo v objeme hrubej domácej produkcie o 25 percent. To bolo obdobie tohto rojčenia VPN ky, z ktorého bolo treba Slovensko doslova driapať hore.

 

* Vnímate HZDS primárne ako stranu, ktorá mala pri svojom vzniku za úlohu toto...

Áno, mala vyriešiť základné úlohy. A vyriešila ich tak, že potom tí, čo prišli, na nich nič nezmenili. Na systéme, ktorý sa vytvoril a tvoril sa pod pôsobením HZDS, nezmenili nič. Všetci hovorili "Urobíme nové Slovensko", ale všetci prevzali všetko. Dokonca, keď som bol na sekretariáte predsedov vlád, tak mali ešte aj stoly rovnako rozmiestnené.

 

* V čom bolo HZDS v roku 1996 97 iné ako HZDS z roku 1992? Mali ste vládnu zodpovednosť a stále častejšie ste boli kritizovaní, napríklad pre meškanie s vstupom do NATO...

V roku 1992 sme prišli vyriešiť základné politické protirečenia, ako napríklad otázky vzniku štátu, čo sme vyriešili za pár týždňov, za rok sme postavili štát z ničoho. Komu sa to podarilo? Národná banka postavená v šesťmesačnej izolácii finančného sveta z ničoho, ale bola a bola funkčná. Udržanie obehu peňazí, ekonomiky v podmienkach krízy a to, že nedošlo ku krachu, bol úspech. Po druhé, tvoril sa politický systém. Veď predsa boli prijaté základné ustanovenia ústavy a na ne vykonávacie predpisy. Tretie bolo dôležité rozhodovanie, ktoré má svoje ozveny ešte aj dnes. Či trh reguluje všetko, alebo trh je jedným z nástrojov regulácie spoločnosti a musí byť v súlade so sociálnymi aj ekonomickými pravidlami. Tento spor dodnes rezonuje vo vnútri spoločnosti. Museli sme ho vyriešiť. A mnoho iných aj z hľadiska občianskych a ľudských práv a hospodárskych práv, postavenia v systéme Európy, vonkajších vzťahov.

 

* Dnes ste vo vláde, ktorá sa snaží o vyšší vplyv štátu na ekonomiku a za jedno zo svojich pozitív udáva to, že neprivatizuje. Ale vaša vláda v rokoch 1994 až 1998 privatizovala a za spôsob privatizácie bola často kritizovaná...

Zasa by sme sa museli vrátiť k historickej pravde. Privatizácia ako postup zmeny a transformácie spôsobu ekonomiky išla ako metóda z Českej republiky. Nutnosť išla z vonkajšieho tlaku, neuznávali štátne vlastníctvo, aj z rozpadu toho, čo sme nazývali svetová socialistická sústava. Rada vzájomnej hospodárskej pomoci (RVHP) sa rozpadla v roku 1990, stratil sa spôsob obchodovania, spôsob platby. Doslova sme bartrovali tovar za tovar, vyjednávali, to boli strašne krušné časy. Dokonca pri niektorých rokovaniach nechceli niektorých zástupcov Československa v Sovietskom zväze, ktorý bol vtedy hlavný odberateľ, ani prijať. Takže ekonomická kríza nútila k tejto situácii a aj vnútorné očakávania manažmentu.

...áno, privatizácia sa začala ešte pred nástupom HZDS k moci, vtedy ale išlo o malú a kupónovú privatizáciu...

Urobilo sa najhoršie, čo sa mohlo. Nastúpila kupónová privatizácia, ktorá znamenala rozdanie akcií zadarmo anonymným ľuďom nezviazaným s miestom výkonu práce, bez naviazanosti na investičné fondy. Čiže tí, čo získali akcie, vlastne nemali možnosť ovplyvniť chod ničoho. A špekulanti začali tento systém využívať na stratégiu získania 34 percent akcií vo firme a tým ovládnutie a neskoršie zničenie akcií kupónov ostatných a privlastňovanie si firmy. Táto nepreviazanosť na ostatných viedla k tomu, že síce privatizácia začala, ale vytvorila anonymného, neadresného vlastníka. Len časť z nich bola úspešná, zhruba 80 percent skrachovalo. Do tohto systému prišla malá privatizácia, ktorá preto, aby sa rozbehla, bola iniciovaná Ivanom Miklošom prijatým zákonom o povinnom uzatváraní zmlúv s nadobúdateľmi a iba v Slovenskej sporiteľni do roku 1992 vznikla strata 28 miliárd nekrytých úverov. Teda úverov, ktoré neboli kryté majetkom, čiže neboli vymáhateľné. To bol čistý krach. Ešte tam bola československá privatizácia, kde sa delil slovenský majetok, bol vyvezený do Čiech, a niečo z českého majetku na Slovensko, kde v nepomere Slovensko dávalo dvakrát viacej do Českej republiky. Potom sme prišli my a zastavili sme to. V roku 1994, keď sme prišli do vlády, sme zastavili ďalšie kolo kupónovej privatizácie, čo mi prinieslo absolútnu nenávisť fondov, pretože investovali dopredu a dodnes ma nenávidia. Pokiaľ ide o nás, po zdĺhavých rokovaniach sme urobili iný postup. Išli sme na predaj, ktorý bol viazaný na zamestnancov, na plnenie zmluvných podmienok vo vnútri firmy, vo vzťahu k zamestnanosti, vo vzťahu k sociálnym programom, k investíciám, takže sme neplatili okamžite kúpnou cenou, ale príjmom z budúceho rozvoja. To štartovalo ekonomiku. Inak by aj tá privatizácia nebola možná, pretože podniky nemali peniaze na to, aby privatizovali. Dneska odborníci uznávajú, že to zachránilo slovenskú ekonomiku. Ďalej sme vyčlenili to, čo bolo zlatým fondom Slovenska a nedovolili to privatizovať. U bytového fondu sme rozhodli predaj za sociálne, nie trhové ceny a predaj tým, čo bývajú. Zvolili sme príspevok 15.000 korún každému obyvateľovi. Dnes to má hodnotu vyše 80.000 Sk (2.655,51 eura) a snažili sme sa vyriešiť všetko inak. Samozrejme, bol okolo toho veľký krik a ten krik robili síce domáce ústa, ale tlak bol najmä a veľmi veľký zo strany zahraničných, nadnárodných spoločností, ktoré sa k tomu, čo tu bolo, chceli dostať. Nakoniec typické bolo stretnutie so zástupcom plynu, ktorý mi hovoril: "Vidíš? Mal si privatizovať, bol by si demokrat dodnes. Nechcel si, stál si nám v ceste, musel si preč."

 

* Medzinárodný tlak na Slovensko v rokoch 1994 1998, ktorý bol odôvodňovaný demokratickými deficitmi, bol podľa vás v skutočnosti dôsledkom nespokojnosti zahraničných spoločností so spôsobom privatizácie ?

V roku 1998 tu boli dva tlaky. Jeden bol tento tlak nadnárodných spoločností, nakoniec nás tlačili, aby sme odovzdali banky, nechceli sme. Aby sme odovzdali siete, nechceli sme...

 

* Ale banky boli v roku 1998 už v takom stave, že mali obrovské množstvo zlých úverov...

Toto nie je pravda. Tie banky boli všetky ozdraveniaschopné, mali sem tam niektoré stratové veci, ale tie sa dali odstrániť a bol systém, aby sa to dalo ozdraviť. Tam trošku aj guvernér Národnej banky Slovenska Vladimír Masár nás "otiahol" pred verejnosťou, pretože pri bonite 34 miliárd plus, vyhlásil, že banka nemá peniaze. Tieto peniaze z plusu presunul na opravky, aby ich ukryl pred verejnosťou a vládou. Takže peniaze na opravy a sanáciu sme mali.

 

* Čiže podľa vás nebolo nevyhnutné naliať do bankového sektora 100 miliárd korún, ktoré sa neskôr použili na ich ozdravenie ?

Nie, vôbec. Mohlo dôjsť k zlučovaniu bánk a oddlžovaniu prostredníctvom zvyšovania bonity klientov. Tá cesta bola nastúpená, uzákonená, bolo ju treba vykonať.

 

* A ten druhý tlak v roku 1998 ?

Rok 1998 znamenal dve veci. Prvá bola, že nadnárodné spoločnosti išli za ziskom a potrebovali toho, čo im to umožní. A druhá, Spojené štáty si začali v strednej Európe upratovať a začínali na Slovensku. Skutočnosť, že ich ministerka zahraničných vecí (Madeleine Albrightová, pozn. TASR) bola aj československá štátna občianka, k tomu do istej miery prispela.

 

* V roku 1998 ste prehrali voľby. Ako sa potom zmenilo HZDS ?

Prvý moment počas Dzurindových vlád som predvídal vtedy, keď som v tlači vystúpil a všetci hovoria, že som zamával. Ale nikto nechce prečítať môj rozlúčkový prejav, kde som povedal, čo sa na Slovensku stalo, prečo sa stalo a čo nás čaká. Po nástupe Dzurindovej vlády sme očakávali represie, ktoré aj prišli. Voči mne, voči celej strane, do 5000 ľudí vyhádzali z práce, nastúpili represie voči slovenskému kapitálu. Všade tam, kde mal zahraničný kapitál nejaký záujem, Dzurinda strašne statočne pomáhal zbavovať sa Slovákom kapitálu a odovzdávať ho zahraničiarom. Robil to rôznymi cestami od nepriamych, kde sa zrušili vládne záruky, donútili sa predčasné splátky pre banky až po vyhrážanie políciou a hrozby zatknutí pre ľudí, ak neodovzdajú majetok. To všetko tu bolo. To všetko bolo demokratické.

 

* Dzurinda už pred voľbami prisľúbil, že preverí privatizáciu z vašich rokov. Vy to preverovanie vnímate ako nátlak na podnikateľov ?

Samozrejme. Na preverovanie minul obrovské peniaze, pretože jednotlivým právnikom zadávali všetky obchodné prípady, ktoré boli počas mojej vlády uzatvorené. Výsledok preverovania je pre mňa lichotivý 95 percent projektov bez akýchkoľvek chýb, v troch percentách projektov nepodstatné chybičky, v dvoch percentách projektov bolo možné uvažovať o zásadných chybách. Ale ani percento sa neriešilo cez súd, pretože nebolo čo. Čiže zákony sme dodržali, ale pokiaľ bolo treba zbavovať vlastníkov majetku, museli byť použité iné formy nátlaku a tak sa potom menili kapitálové trhové vzťahy na Slovensku v prospech niekoho iného.

 

* Čo bolo v tom čase hlavnou náplňou vášho hnutia ?

Zachovať sa a prežiť. Nedovoliť zatýkanie ľudí, nedovoliť hromadné prepúšťanie z práce, uchovať podstatu toho, čo sme chceli. Veď do tej vlády v 1998 prišli aj ľudia, ktorí si mysleli, že sa znovu zopakuje Československo.

 

* Kto konkrétne ?

Ľudia okolo Zajaca. Prišli s tým, že bude nová ústava, že idú budovať novú republiku. Znamenalo to dosť chaotické pôsobenie vo všetkom. My sme boli na jednej strane za čo najdlhšie zachovanie vplyvov a toho, čo sme za sebou zasadili na Slovensku a na druhej strane sme sa snažili zabrániť čo najviac represiám a po tretie, nebrzdiť integrácii vo vzťahu k medzinárodným organizáciám tam, kde to bolo v štátnom záujme aj keď to vtedy bolo pre HZDS nevýhodné.

 

* A čo je prioritou ĽS HZDS teraz ? V tomto volebnom období ste opäť vo vláde...

Samozrejme, že ak sme vynaložili obrovskú energiu, obrovské zapojenie ľudí v podstate sami proti všetkým od roku 1990 po rok 1998 a potom ešte dopady, dve volebné obdobia sme nevyhrali voľby, tak potom prišla otázka aj oslabovania, vnútorného vyčerpávania štruktúry, vyčerpávania sily, voličskej podpory. S tým sme sa stretli v roku 2006. Po ňom prišlo nielen k obnoveniu dôvery, nakoniec v zahraničí sme akceptovaní, doma už nikto nemôže tvrdiť, že HZDS nemá koaličný potenciál, že nemá strany, ktoré by chceli byť s ním vo vláde. Naopak, zisťujeme, že si nás predchádzajú. Takže sa cítime ako nevesta, ktorá je žiaduca. Ale opatrne, nie každý ženích je vhodný, niektorý môže byť aj darebák. To je druhé, čo robíme a tretie treba pripraviť nový program pre budúcich dvadsať rokov. A ďalšie, či chcem, či nechcem, po dvadsiatich rokoch musí dochádzať v strane ku generačnej obmene. Tá kontinuálne prebieha, každá generačná obmena je spôsobená predstavením nových tvárí. Aj keď si vyberám vzdelaných a schopných ľudí, predsa len trvá trochu dlhšie, kým ich verejnosť akceptuje.

 

* Je tam aj ďalší problém, ktorý HZDS nikdy predtým nemalo. Teraz máte, povedzme, sedem, osem percent v prieskumoch, ale už boli aj také, kde ste boli pod päťpercentnou hranicou. Nikdy predtým ste pred voľbami neriešili problém s preferenciami ?

Nikdy ma to nevzrušilo. Nakoniec tí, čo nám hovorili, že máme štyri a niečo percent, sa sekli o 100 percent, vo voľbách ich totiž bolo vyše osem. Tak by sa mali ospravedlniť za nekvalifikované prieskumy. A teraz, pokiaľ ide o rok 2010, bude to ešte lepšie. Je to otázka toho, že politiku treba vedieť robiť, aj s percentami treba vedieť robiť. Myslím si, že ak to pôjde touto cestou ďalej, tak najneskôr v roku 2014 to bude opäť vláda ĽS HZDS.

 

* V súvislosti s výmenami. Vylúčili ste zo strany podpredsedu Milana Urbániho, bola vylúčená Zdenka Kramplová. Súvisí to s generačnou výmenou ? Žiadny vážnejší konflikt medzi týmito politikmi a zvyškom ĽS HZDS vidieť nebolo...

Minulé roky nás naučili prať si špinavú bielizeň doma. Kým za Zdenkou Kramplovou sem tam niekto vzdychol, za Urbánim nikto. Skôr počujem zo všetkých strán "konečne, už bolo na čase".

 

* Čo teda urobil ?

Urobil to, čo sa nerobí. Tá posledná kvapka bola, že sedel vo volebnom štábe HZDS a pripravoval voľby pre Európsku demokratickú stranu a nominoval tam ľudí. Na dvoch stoličkách sedieť nemôžete, pre dve strany robiť nemôžete. Tak, kto chcel sedieť na dvoch stoličkách, spadol medzi ne. Priateľsky a dobre som mu dohováral, aj všetci ostatní, nech to vzdá. Nech zostane len v jednej strane a nech ide s pravdou pred ľudí. Odmietol. Tak potom som mu povedal: "Keď nechceš sám urobiť poctivý záver, tak potom to urobíme za teba. My nemôžeme ľudí klamať." A pokiaľ ide o jeho vyjadrenia, Urbáni nie je pre nás problém. Nezaujíma ma, je preč, do mŕtvych nekopem. Už je to človek spoza scény, rozoberať jeho ďalšie chyby... Veď predsa bola aféra "igelitiek". Za to sa letí zo strany a akosi sa mu prepiekla. Zostalo to na ňom a na Zdenke Kramplovej. Bola aféra na ministerstve pôdohospodárstva, upiekla sa na Zdenke Kramplovej a na ňom. Prišla aféra s dvomi stranami pre voľby do VÚC, ktorá znovu zostala na ňom. A medzitým bolo ešte kopu hriechov, takže sa to nakoniec vyriešilo takto. Počkali sme, kým regionálne voľby skončia, na prvý deň po voľbách sme museli veci uzavrieť. Takto je to pre nás skončená kapitola, Urbáni nie je naším členom. Nepoctivosť voči vlastným sa nikdy nevypláca. Kto chce, nech si ho zoberie.

 

* Urbáni poznamenal, že pre ĽS HZDS by bolo dobré, ak by v ňom bol stále lídrom Vladimír Mečiar. Podľa neho však majú v strane väčší vplyv bližšie nešpecifikované osoby tak zvnútra strany, ako aj z vonkajšieho prostredia...

Ešte raz, je preč. Prečo tu chcel zostať, keď to bolo takéto? Prečo? Veď chcel zostať vo vedení ovládanom tajomnými silami. Prečo? Je tu vnútorný mechanizmus demokracie, v ktorom si každý povie, čo chce. Ten vnútorný demokratizmus je u nás mimoriadne široký oproti iným stranám. U nás nie je centralizované skoro nič. Keď chcem vyvodiť zodpovednosť voči predsedovi okresu, musím dodržať postup. Nemôžem odvolávať, menovať, nemôžem byť voči členom direktívny. To sa prenáša do celej spoločnosti. Toto je rešpektované. Rešpektovaný je názor každého. Ale nakoniec bolo rozhodnutie predstavenstva, nikto nebol proti.

 

* Ako budete pripravovať kandidátku do ďalších volieb. Váš europoslanec Sergej Kozlík sa vyjadril, že ĽS HZDS možno tentoraz nebude mať do volieb jedného lídra, ale nejaký tandem. Je to len jeho názor alebo naozaj pripravujete takéto prekvapenie ?

Regionálne voľby ukázali jednu dôležitú novú vec. Nefungujú celebrity. Čiže posúvať celebrity na kandidátku už ľudia berú ako lákadlo, ktorému neveria. To bol mimoriadne dôležitý poznatok. Čiže musíme pracovať s tým, čo máme. A to bude zmes aj skúsených, aj nových, nie neskúsených ľudí. Nakoniec štátni tajomníci sú skúsení ľudia. Je istá vzorka ľudí, ktorá sa dostane medzi 150 kandidátov na poslancov, z toho istá vzorka príde do parlamentu a ich povinnosťou je ťahať do výkonných zložiek ostatných. Tak sa dáva do pohybu celé súkolie, aj keď vysúva len niekoľkých, ale ťahá za sebou všetkých.

 

* A ten tandem ?

Tandem nepotrebujeme. Povedali sme, že sa nebudeme hrať na žiadne dvojky, trojky, štvorky. Je určený predseda, je určený kolektív, ktorý ide s ním. Kolektív rovnocenných. Akékoľvek vyčleňovanie kohokoľvek vo vnútri strany nemá žiadny význam, lebo má jeden hlas. Akurát pre tých, čo nás nemajú radi, sa stáva terčom. Buď sa doňho strieľa, alebo sa snažia podpichnúť jeho ješitnosť, aby sa necítil ako dvojka docenený a chcel byť jednotkou. Nemá to význam, už sme z detských plienok vyrástli. Ide kolektív. A na tom je dohodnutá aj vnútorná zásada výstavby, že takto to postavíme. A aj keď povedzme je príklon viacerých ľudí k nám, významných slovenských osobností, tak spájať to s kandidátkou a ísť do volieb demonštratívne... Nie je teraz na to ten čas. Nakoniec, keď si zoberiete našu kandidátku v roku 1998... Boli za mnou z Fínska študovať, ako je možné, že toľko docentov a profesorov mohla mať jedna strana v parlamente a odkiaľ sme ich toľko nabrali. Prečo taká veľká akademická podpora. My sa k nej znovu hlásime, ale skôr v programoch ako v personálnych väzbách.

 

* V tomto volebnom období ste mali dva rezorty pôdohospodárstvo a spravodlivosť. Najnovšie bol medializovaný problém, keď ste sa v parlamente pre zákon o sudcoch a prísediacich stretli s pánom Harabinom, ktorý je už ale predsedom Najvyššieho súdu SR. Predmetom kritiky bolo, že sa stretol iba s vami. Aj keď to bol predtým váš minister, teraz už by mal mať možno vyššiu nezávislosť, pretože je predsedom Súdnej rady a Najvyššieho súdu SR. Kde je podľa vás hranica ešte normálnej diskusie dvoch ľudí, ktorí robili pre tú istú stranu, ale teraz ich rozdelila nová funkcia ?

Ja som sa pre zákon o sudcoch a prísediacich stretol s pánom Harabinom preto, že bol navrhovateľom zákona. Ďalej predtým, ako išiel tento zákon do Národnej rady SR, tak sme hľadali kompromis medzi pôvodným a novým textom zákona. A tento nový text sme urobili spoločne, pani ministerka (Viera Petríková, pozn. TASR), pán Harabin a ja, ako nový návrh pre NR SR. Nakoniec NR SR rozhodla, že nebude pokračovať ani o novom, ani o starom návrhu a vec dala zo stola. Čiže tam sme s pánom Harabinom nerokovali. Pokiaľ išlo o sudcov do disciplinárnych senátov, takisto s ním nebola žiadna konzultácia. My sme sa stretli na večeri a stretnutí ľudí, ktorí sú nám blízki, alebo nominovaní a mali sme normálnu vianočnú kapustnicu, čo je všade tolerované a nemá to žiadne politické zafarbovanie súdov alebo niečoho iného. Keď sa človek stretne s človekom na kapustnicovej večeri... Vždy dávajte pozor na tie stretnutia, ktoré nikto nevidí. Pretože, keby sme naozaj chceli voľačo urobiť, už sa vieme pred vami novinármi ukrývať. Ale keď si ideme poželať všetko dobré do nového roku, porozprávať, pospomínať, tak to je už ako po vojne. Na konci roku spomínate na to, čo bolo cez rok.

 

 

* Podpredseda KDH Daniel Lipšic je najväčším kritikom Harabina a po celý čas, čo bol na ministerstve, boli medzi nimi veľmi ostré spory v podstate o akýkoľvek zákon, ktorý MS SR v tomto volebnom období predložilo. Napokon sa to však dostalo dokonca do štádia, kedy 105 sudcov podpísalo petíciu, podľa ktorej sa obávajú koncentrácie moci v súdnictve...

Aby som bol presný. Toto má históriu niekde inde. Bolo to predsa za obdobia nástupu KDH do vlády Mikuláša Dzurindu, kedy okamžite začali atak na predsedu Najvyššieho súdu SR s cieľom ovládnuť NS SR. Bol urobený nejaký kvázidokument, boli urobené provokácie na ministerstve, nejaké akcie nahraté, ktoré mali slúžiť proti Harabinovi, takže mal dôvod byť nespokojný s krokmi KDH. Ďalej prišiel nový predseda NS SR, ktorý dovolil také kroky v represii voči sudcom, čo nikdy neboli. Keď odsúdený zločinec sudcov, ktorí ho odsúdili, obvinil z korupcie, hrozilo im stíhanie, robili sa im prehliadky kancelárií, otvárali sa obálky s rozsudkami, policajti šetrili týchto ľudí, čo nebývalo. Boli desiatky sudcov oznámených dopredu ako zločincov, u ktorých sa nikdy nepreukázalo, že niečo urobili. A Harabin bol na toto citlivý. Došlo k zmene politickej moci, nastúpil Harabin s inou predstavou. Nikto nespochybňuje, že je to náš najlepší odborník a sudca na trestné právo a vo veciach sa vyzná. Išiel do reforiem v súdnictve vo vzťahu jednotlivých štruktúr súdov, išiel do reforiem v kódexoch, v organizácii súdnictva, do reforiem platových, postavenia sudcov a naraz súdy začali získavať na vážnosti. Pokiaľ ide o predstavu 105 podpisov, nie je pravdivá, pretože tých nikdy nikto nevidel. Dokumenty podpísalo 90, z nich už množstvo ľudí od toho odišlo, pretože to robili viac menej z priateľstva a podobne...

 

* Nie je podstatné, či ich bolo 90 alebo 105...

...ale podstatné je to, že tým konaním boli porušené európske, slovenské aj medzinárodné kódexy o nezávislosti súdnictva. Niektoré osoby nemôžu pod zámienkou boja s Harabinom bojovať o osobnú moc a spolitizovanie nezávislej súdnej moci. To nejde. Pokiaľ ide o chyby, ktoré v súdnictve sú, kontinuálne sa naprávajú a ešte potrvá pár rokov, kým sa napravia. To nesúvisí s Harabinom, ale s tým, že u súdov boli zrušené arbitráže, notárstva, boli zavedené nové spory, ktoré vyplývali z prechodu na trhové mechanizmy, majetkové spory... Všetko prešlo k nim. Až potom sa začali obnovovať mechanizmy, ktoré by umožňovali súdom dostať sa z týchto prieťahov a mnohé prieťahy boli veľmi veľké. Dnes sa už začínajú štartovať mechanizmy ich postupného odstraňovania, ale je to na dlhšiu dobu ako štyri roky. Najdlhší proces, ktorý máme na Slovensku zaznamenaný od návrhu po vynesenie rozsudku, trval 30 rokov.

 

* Ak povieme, že legislatívna línia Lipšica a Harabina je skôr na odbornú diskusiu je ale možné, že existovala aj línia súperenia dvoch skupín sudcov, pričom jedna vytláčala tú druhú z pozícií za bývalých dvoch vlád a teraz to druhá skupina vracia tej prvej  ?

Nie. Kresťanskí demokrati na to, aby mohli urobiť personálne zmeny na súdoch, prijali zákony, podľa ktorých si sudcovia volia troch kandidátov na predsedu a z toho si minister vyberá jedného. To sa nezmenilo. Minister si vybral jedného, ale málo tam bolo tých, ktorí boli menovaní Lipšicom a Čarnogurským. Tam je zárodok dnešnej nespokojnosti, že naraz z pánov sa stali ľudia pracujúci. Sudcovia v práci a nie vo funkciách. Tam je jedna z príčin zmien. Lipšic mal osobný motív. Veď Harabin ho dal dvakrát na trestné stíhanie a musel zaplatiť ministerstvu náhrady škody vyše dvoch miliónov korún...

 

* ...myslíte za prieskumy verejnej mienky ?

Áno. A zaplatil ich, čiže uznal svoju zodpovednosť. Takže tam bol osobný motív ísť do súboja s ním. Harabin je trošku vznetlivejší, tak to (Lipšic, pozn. TASR) povzbudzoval a spoliehal sa na toto. Pokiaľ ide o línie v súdnictve, boli rozdielne. Niektoré súdy Lipšic zrušil, Harabin zriaďoval. V súdnych mechanizmoch boli za Harabina rušené vojenské súdy, k NS SR sa prišlo, zavádzalo sa rozhodcovské konanie, skrátené konanie, robili sa vstupy do režimu súdneho konania. To všetko bola v súdnictve realita. Posilňovali sa správne súdy, počet sudcov... A to všetko znamenalo v justícii, že rástol počet ľudí, kvalifikovanosť a napríklad, keď sme po príchode Harabina robili konkurzy na sudcov, bol problém zohnať jedného, dvoch kandidátov. O necelé dva roky neskôr sme nešli pod 20 kandidátov na jednu funkciu. Dobrovoľne, keďže do takej miery vzrástla prestíž sudcu a bola aj honorovaná. Boli tam problémy aj so Špeciálnym súdom a s ďalšími. To bol kolotoč vecí, kde boli zameškané pohľadávky voči sudcom, advokátom, bola tam kopa hriechov.

 

* Na ministerstve pôdohospodárstva prišiel v súvislosti s tzv. kauzou Veľký Slavkov o funkciu pán minister Jureňa, nahradila ho práve pani Kramplová. Podľa medializovaných informácií sa potom transakcia nejakým spôsobom anulovala. Ale teraz, keď sa medzitým na ministerstve pôdohospodárstva vymenilo pomaly toľko ministrov ako v rezorte životného prostredia, prebehla podobná transakcia pre zmenu vo Veľkej Lomnici. Tentoraz už, zdá sa, nezvratne. Premiér to kritizoval, podľa neho to síce bolo právne v poriadku, ale nebolo to z hľadiska etiky čisté...

Personálne zmeny na funkciách ministrov majú dve iné charakteristiky. Po prvé, každá zmena bola robená z iniciatívy HZDS, okrem Jureňu. To bolo zohrané pre verejnosť, pretože Jureňa bol obvinený z niečoho, čo neurobil, o čom nevedel a za organizáciu, ktorá mu nepatrila. On ani nemal možnosť vstupu do systému, ani právo opýtať sa, čo sa tam robí. Takže to bolo trošku prehnané. Pokiaľ ide o výmenu Zdenky Kramplovej, bola urobená hrubá chyba. Dostala možnosť chybu napraviť a zostať ministerkou, alebo chybu ponechať a odísť z funkcie. Sama mi písomne oznámila, že chybu radšej nenapraví. Stalo sa. Pokiaľ ide o tretieho ministra, dohodli sme sa. Ani jedna z týchto zmien nemala za následok zmenu politiky HZDS v pôdohospodárstve, vo vidieckej politike. My sme sa totiž dostali do stavu krízy, ktorý vyplýval z priestorového usporiadania poľnohospodárstva v Európe, zo zlej prístupovej zmluvy, ktorú robil Figeľ, veľmi v neprospech poľnohospodárov a z pádu cien. A Slovensko, ktoré si predtým držalo vyrovnanú bilanciu v poľnohospodárstve, vývoz, dovoz, naraz začalo dovážať od 21 do 26 miliárd korún tovarov z iných štátov Európy k nám domov. To je neudržateľné.

 

* Z čisto laického pohľadu je kríza nepochopiteľná. Slovensko dotuje poľnohospodárstvo na úrovni 90 percent dotácií v Európskej únii, pričom ľudia, čo robia v tomto sektore, majú neporovnateľne nižšie platy, ako povedzme vo vyspelejších štátoch EÚ. Ako je možné, že v rezorte nezostáva obrovské množstvo peňazí ? Rozdiel oproti EÚ v dotáciách je malý, ale v platoch je veľký...

Nie. Pokiaľ ide o trhové ceny a všetky ostatné s tým, sme hlboko pod úrovňou EÚ. Príčina krízy u nás nie je v nadbytku mlieka, ale v jeho znehodnotení v cenách. Takže dovoz je lacnejší ako vlastné pestovanie. Mäso dopestované na Slovensku je drahšie ako dovezené z vonku. To je politika niekoho, kto získava trh a môže dočasne umiestniť veľké množstvo tovaru za nízke ceny. Získava trh, ale klesá vlastná produkcia. My sme sa dostali oproti roku 1992, kde sme dvíhali interný trh a vnútorné hospodárenie do situácie, že musíme slovenské poľnohospodárstvo prispôsobovať európskym podmienkam, ale hľadať v nich, čo z toho využiť môžeme. Ale kurz, ktorý sa nastúpil na ministerstve, znamená podporu vidieka, ktorá začala vyrovnávanie sa s prostredím EÚ, ktoré prebieha a v niektorých štátoch sú tie protesty veľmi silné a práve vo vzťahu k európskej politike. Ďalej, nastúpila sa politika prehodnocovania vnútorného trhu. Predpokladám a budem rokovať o tom, aby došlo k zníženiu dane aspoň na potraviny predávané z dvorov. To ešte nepovažujem za uzavretú vec do konca volebného obdobia.

 

* Podľa vás by sa to mohlo stihnúť na prvej budúcoročnej parlamentnej schôdzi ?

Napríklad. Predpokladám, že okrem toho pôjdeme do komplexu spracovania drevospracujúceho priemyslu a pôjdeme ďalej.

 

* Práve výmena ministra Stanislava Becíka sa spájala v médiách s problémami v Lesoch SR. Údajne tam viac zastupoval záujmy vášho koaličného partnera ako ĽS HZDS...

Ja by som to takto nenazval. My sme sa s pánom Becíkom poznali dlho, myslím, že sme v priateľskom vzťahu a taký zostane. To nemá s politikou nič spoločné. Preto sa k tomuto nebudem vyjadrovať. Pokiaľ ide o chyby v riadení Lesov, boli, nemyslím si, že boli jeho osobné. Boli to chyby s pádom ceny, aj v riadení Lesov, vymenilo sa tam tretie vedenie, ale v každom prípade dochádza k permanentnému rastu nápravy chýb a dokonca sa snažíme prekročiť tento Rubikon v tom, že spracovanie dreva, ktoré predtým patrilo hospodárstvu, patrí dnes pôdohospodárstvu. A je záujem z Lesov zo spracovania dreva urobiť jeden komplex, ktorý by viedol k rozvoju jedného mohutného odvetvia, ktoré tu kedysi bolo a z ktorého nám zostali omrvinky.

 

* To sa už asi rozprávame o programe HZDS do volieb, ale vráťme sa ešte k Veľkej Lomnici...

Veľká Lomnica takto: Pokiaľ ide o vzťah ku mne, vnímam to ako jednu veľkú vymyslenú lož. Tí, čo to písali, klamali. Klamali bezočivo a bez hanby všetkých. Ja som o veci vedel len to, čo bolo v novinách po tom, keď sa stala. Žiadne prepojenia neboli a sú lžou. Keď sa šéfredaktori pýtajú, že kto to klame, tak to majú vo svojich denníkoch, nech si to vyriešia. Pokiaľ ide o samotnú podstatu...

 

* ...je v tom, že reštituenti z východného Slovenska získali pozemky v Tatrách...

...podstata je v tomto. Tých pozemkov v Tatrách bolo predaných niekoľko miliónov metrov štvorcových. Pozemkov v Bratislave niekoľko miliónov metrov štvorcových. Bolo bežné, že ľudia z juhu Slovenska dostali na severnom Slovensku milióny metrov štvorcových pozemkov, nikdy to nikomu neprekážalo, nikde sa to nepísalo. Pretože zákon hovorí, že tí, ktorí boli poškodení, majú sa im pozemky vrátiť a u nás to nevieme rozbehnúť dvadsať rokov. Budovy sa vrátili, fabriky sa vrátili, mnoho vecí sa povracalo, toto sa nevie vyriešiť a vracajú sa tam, kde tie pozemky štát má. Keď ich nemá v regióne, kde boli zobraté, má ich dať v regióne náhradnom. A tam, kde tie náhradné pozemky sú, tak tam ich prideľuje. Táto oblasť je oblasť štátnych pozemkov. A či je to Veľký Slavkov alebo Lomnica, nakoniec nie sú súčasťou Vysokých Tatier, mesta Vysoké Tatry. Ale sú v blízkosti. Ak je zodpovedajúca cena, v čom došlo k poškodeniu záujmov ? Ja tvrdím, že vlastne tí, ktorí toto napísali, pomáhajú špekulantom, ktorí si vybavovali roky neistý prísun na Fonde národného majetku, aby všetky tieto pozemky v tejto oblasti získali. Nakoniec sú to všetko pozemky, ktoré kedysi opustili Nemci pred postupujúcou sovietskou armádou. A tieto pozemky, keďže nedostali, tak dnes žalujú FNM o náhrade škody 2,8 miliardy korún. Aby dostali za prísľuby, ktoré sa realizovali, a tie si strážia a vybavujú si svoje, čo chcú pomocou akýchkoľvek prostriedkov. A vlastne tí novinári a politici sú v tomto prípade iba nástroje. Takže toto je moje podozrenie, ktoré je opreté o ďalšie veci, ktoré som skúmal v poslednom čase. A vždy hľadajte za veľkým krikom veľký kšeft.

 

* Ako ale hodnotíte kauzy spájané s vašimi koaličnými partnermi. Ako napríklad TIPOS, emisie, nástenkový tender...

Ja som sa snažil celé toto obdobie udržať HZDS od veľkých káuz. A ak bol náznak vo vnútri, hneď sme si to vyriešili. Išli sme si sami po chybe aj po jej náprave. To sme dosť tvrdo robili, pretože chceme stáť pred verejnosťou, že toto nie je cesta pre politiku, to je cesta do pekla. Pokiaľ ide o kauzy, z politického hľadiska boli riešené. Všetky čakajú na trestnoprávnu dohru. A tam už musí voľačo povedať verejnosti aj pán minister vnútra aj pán generálny prokurátor.

 

* A čo nedoriešené kauzy súčasnej opozície z minulosti ?  Napríklad tunel Branisko...

Chyby, ktoré opozícia urobila v minulosti, skončili všetky v rovine verbálneho odsúdenia. Čo sa komu stalo? Pamätám si na jeden rozhovor po mojom vystúpení v parlamente, keď som odkrýval pozadie ako prebiehala plynofikácia, išli dvaja predstavitelia opozície po chodbe, za nimi môj poslanec a počítali, koľko rokov ušlo, či sú ešte trestnoprávne zodpovední. No a keď zistili, že nie, tak sa tomu smiali. Takže tento čas, ktorý v trestnom práve robí istú previerku, zakrýva niektoré nedostatky a zahladzuje ich, takže sú v rovine skôr verbálneho politického odsúdenia ako trestnoprávneho. Nebola riešená ani jedna. Občianskoprávne sa rieši Gabčíkovo, ale dalo to strašne veľa roboty, aby sa s tým vôbec pohlo a priznám sa, že aj mojej roboty.

 

* Ak sú nejaké nedoriešené kauzy, tak sa podľa vás ani nedoriešia ?

Myslím, že veľké množstvo sa nedorieši nikdy. Treba byť úprimný voči ľuďom a neklamať im. Myslím, že nie.

 

* Možno to platí o starých kauzách vo všeobecnosti, že sa ich ťažko darí vyriešiť...

Viete, ja som sa raz poznal s jedným, nie veľmi vysoko postaveným príslušníkom vtedy ešte Zboru národnej bezpečnosti. Keď sme sa rozprávali o tom, že čo sa deje, tak povedal "veľké ryby trhajú siete".

 

* V súvislosti s nedoriešenými kauzami... Pán minister financií Počiatek povedal, že v štátnom rozpočte na budúci rok nie sú vyčlenené finančné prostriedky na odškodnenie alebo aspoň čiastočné odškodnenie klientov nebankových subjektov. Ako to teda s ich odškodnením vyzerá, keďže vláda pôvodne prisľúbila aspoň čiastočné odškodnenie ?

Je to zložité. Súdy, na ktoré sa títo ľudia oprávnene obracali, aby určili zodpovednosť štátu za škodu, v niekoľkých prípadoch rozhodli, že štát nezodpovedá. Nie som stotožnený s tým, že je to správne. Je to môj politický a právny názor. Generálny prokurátor vystúpil a vyslovil sa proti ich odškodneniu. Ak by sa robilo čokoľvek v tomto smere, bude proti. Pokiaľ ide o trestnoprávnu dohru, boli odsúdení traja. Ale tých 14 miliárd tí traja nemohli minúť, ani keby žili neviem akým životom, to sa proste minúť nedá. Nenašli sa ani tie peniaze. Kde vlastne sú? Aj keď znalci niečo dokazovali, ale peniaze, keď nie sú v systéme, tak musia byť v inom systéme. Takže to je tiež nedoriešené. Zostávam teda ešte ako posledný Mohykán. Idem urobiť ešte jeden z posledných pokusov a požiadal som o súhlas NR SR, ten som dostal, o súhlas riaditeľky väzníc, aj ten som dostal, k návšteve jedného z uväznených, pána Fruniho. Uvidím, či bude ochotný rozprávať, či nie. Ak áno, do akej miery. Čo nám povie, aby sme sa vedeli vôbec zorientovať a mohli ísť ďalej. Čo myslíte, koľko za túto kauzu dostali médiá na falošnej reklame? Myslíte, že budú za to, aby dnes museli tie peniaze vrátiť ?

 

* Z hľadiska médií je to jednoduché, majú cenník a predajú reklamu. Nemusia skúmať...

...nie, nie, nie. Zo zákona zodpovedajú za obsah toho, čo vysielajú. To je omyl. Ak prijmem reklamu a odvysielam, preberám zodpovednosť za obsah. A išli tam miliardy.

 

 

* Médiá za obsah zodpovedajú v tom zmysle, že nemôžu porušovať niektoré pravidlá, ako napríklad, že reklama nesmie obsahovať násilie, sexuálne scény v určitom čase...

Ani zavádzajúca, ani nepravdivá reklama nesmie byť. A to všetko bolo.

 

* Vráťme sa ešte k pánovi Frunimu. Kedy tam plánujete ísť ?

Priestor bol otvorený počas tohto rokovania NR SR. Tým, že NR SR rokovala dlhšie, tak sme sa s kolegyňou, s ktorou tam pôjdeme, dohodli, že si spresníme dátum. Ona mi povedala, ktoré dni nemôže, takže už mi zostáva len dohodnúť so správou väznice, ktorý deň tam prídeme a budeme môcť vykonať to, čo sa nazýva poslaneckým prieskumom.

 

* Kedy približne by k tomu mohlo prísť ?

Rád by som to mal z tejto strany roka. Ak by to nevyšlo, tak minimálne do 15. januára.

 

* Svojho času ste vzbudili celkom živý záujem médií pre poznámku, že by ste možno z cédečka vedeli zistiť, či sa náhodou nenachádzajú medzi dnešnými známymi politikmi ľudia, ktorí vložili veľké peniaze do bankových subjektov a mali intuíciu, že si ich krátko pred krachom týchto subjektov vybrali. Nakoniec k tomu neprišlo, ani nikdy nepríde ? Necháte si to pre seba ?

Ja nehovorím, čo robím ja, čo nerobím ja. Ľudia majú vzťah k štátu. Ja svoju hlavu strkám do dosť veľa vecí a vždy v cudzích záujmoch, nie v mojich. Ja som korunu nevložil, korunu nevybral. Ale strkám tam prsty a sem tam mi aj klepnú po nich. Preto som to odovzdal generálnej prokuratúre, aby tú pravdu o pohybe peňazí verejnosti objasnila. Ak ste si všimli, tak tam to tiež stíchlo. Takže, čo sa stane ďalej, ako sa stane, kedy sa stane, či to niektorí z tých druhých, ktorí majú cédečká u seba, urobí, ako to urobí, to je otázka otvorená a nepovažujem to za definitívnu bodku.

 

* Nepovažujete to za definitívnu bodku, čo by sa teda reálne mohlo v súvislosti s týmto v priebehu pol roka udiať? Čo považujete za možné ?

Odpoveď je ťažká. Lepšia je odpoveď žiadna. Ale to neznamená, že sa nič nestane.

 

* Prečo podľa vás na generálnej prokuratúre stíchli ? Zrejme tie cédečká videli, rovnako ako vy...

Majú dokonalý prepis cédečiek, všetkého, čo tam na tom je. Ale to by ste sa už museli pýtať tejto inštitúcie. Ja si nedovolím vstupovať do kompetencií generálnej prokuratúry práve preto, že robím politiku.

 

* Tento rok už prebehli troje voľby, prezidentské, do Európskeho parlamentu aj do VÚC. Možno ho teda nazvať supervolebný rok. Ako ním prešlo ĽS HZDS ?

Jedno z poučení je, že hádam by nemuseli byť v jeden rok troje voľby. Možno by sa všetky tri dali urobiť za jeden deň. Boli by to trikrát menšie náklady pri tom istom efekte.

 

* ...A možno aj vyššia účasť voličov...

Áno, aj vyššia účasť voličov ako teraz. Poučenia sú niekoľké. Z prezidentských volieb je poučenie, že aj keď sme dali vedca svetového mena a špičku Slovenska, na ktorú môžu byť Slováci hrdí, tak si ju politicky neosvojili. Česi dali proti Klausovi podobného kandidáta a takmer prešiel. Na Slovensku tento efekt nenastal. Takže je ťažké byť doma prorokom. Môžeš byť prvý vo svete, ale nemusíš byť prvý doma.

 

 

* Ale v Českej republike volia prezidenta poslanci, to je iné. Oni nemajú priamu voľbu prezidenta.

Áno, ale prešlo to verejnou mienkou, prešlo to poslaneckými zbormi, diskusiami, médiami, takže to bolo o niečom inom. Osobné kvality boli porovnávané tak, že vznikol reálny súboj až do tretieho kola. Čiže poučenie pre nás. Ak chceš mať politickú osobnosť, tak musíš dlhodobejšie pripravovať, predstavovať a získavať verejnú mienku. Jednorazovo to nejde.

 

* Hovoríte, že kým dokážete vychovať politickú osobnosť tak, aby ju ľudia poznali, trvá to istý čas. Do volieb máte šesť mesiacov a chcete predstaviť Slovensku svoju mladú generáciu politikov HZDS. Myslíte si že sa to dá stihnúť a ako ? Pretože zatiaľ veľmi známi nie sú.

Už to predstavujem viacej ako rok. Je fakt, že musia bojovať sami o každý centimeter a ja im musím tú cestu otvárať a na nej pomáhať. Kvality sú. Znalosť verejnosti je nižšia. Ale za kvalitu môžem zaručiť. Aj vzdelanostnú, aj odbornú prípravu, aj schopnosť viesť ľudí. Tá tam je bezpochyby daná na veľmi vysokej úrovni. Za týmito mladými, ktorí sú vpredu, štátni tajomníci a moji podpredsedovia je 400 ľudí, približne ich vrstovníkov, odborníkov, ktorí prišli a posilnili ich zázemie, ktoré už tiež dnes ovplyvňuje názor ĽS HZDS. Zrejme sa to istým časom v tej ich generácii rozšíri, že HZDS prestáva byť stranou iba staršej generácie. Lebo či to zoberiete objektívne, či nie, pre mladých ľudí vytvárame len my objektívny priestor. Poďte, vstúpte, ujmite sa a robte.

 

* Vy ako ľudová strana sa radíte k pravicovým konzervatívnym stranám ?

Nie. Sme centristi. My sme v tom bloku európskych demokratických strán, ktoré kedysi vznikali z iniciatív, ktoré vychádzali kedysi odo mňa, boli podporené v Taliansku a išli ako takzvané Centro nuovo. Keby sme zostali v roku 2000 vo vláde, tak tá strana bude ustanovená, prípravy boli veľmi ďaleko a vznikali aj v Spolkovej republike Nemecko ako Neue mitte Nový stred. Dnes sa v strede nachádzajú najväčšie sociálne skupiny, boj ľavice a pravice je vždy o stred, najpočetnejší, ekonomicky najvýkonnejší, ktorý doteraz nemal politického reprezentanta. A ten politický reprezentant sa teraz tvorí. Takže ak sa teraz pýtate, či je problém HZDS, ak sme vychádzali vtedy z troch princípov, ktoré nám zostali kresťanský, sociálny, demokratický dnes je to aj sociálne zastúpenie, alebo programové ciele nového stredu. Takže to je smer, ktorým ideme a ktorý je nezvratný, nezastaviteľný, ale začínajúci. Je to ďalšia z tých prvotín, do ktorých sme sa pustili a kde aj niektorí z tých, čo na tom robia, sa pýtajú, či sa nám to podarí. Keď to bude podložené tvrdou prácou, áno.

 

* Prejdime ešte k otázke koaličnej zmluvy. Končí sa jej platnosť, blížia sa voľby. Čo teda očakávate v nadchádzajúcom polroku z hľadiska koaličných vzťahov ?

Viete, keď boli Vianoce a spievali nám tam vianočné koledy, tak pod dojmom okamihu a chvíle, ktorá bola veľmi pohnutá, tak všetci tam vystupovali s peknými rečami. Ja som mal tiež za klub niečo povedal a nehovoril som nič. Možno to poviem teraz. Myslel som si, aby zmysel rytierskosti, čestnosti a čistoty politického zápasu vošiel do týchto volieb. Je to moje zbožné želanie. Nebude naplnené, ale bol by som rád, keby tak bolo. A to by bolo niečo, čo by slovenskú politickú scénu kultúrne povznieslo, aby v nej išlo o niečo a nie o niekoho. Aby v nej išlo o väčšie dobro a nie o obviňovanie sa z väčšieho zlodejstva. To potom vlastne politiku a zmysel politiky degeneruje. Ako si predstavujem tých budúcich šesť mesiacov. Bude to intenzívny politický zápas. Nakoniec, keď vidím, k čomu sa to schyľuje, to bude všetci proti všetkým.

 

 

* S kým si HZDS vie predstaviť, že začne rokovať, ak sa dostane do parlamentu ?

Pokiaľ ide o východiská pre Slovensko, predsa si len myslím, že tá dvojica, pokiaľ by mala silu, to je viac ako 76 poslancov, bola by pre Slovensko dnes v tejto konštelácii a v tom, čo ho čaká, najvýhodnejšia medzi Smerom a ĽS HZDS.

 

* Koľko percent, si myslíte, že by ste mohli získať v parlamentných voľbách ? Realisticky...

Realisticky desať a viac.

 

 

ZDROJ: (29.12.2009; www.tasr.sk; s. ; TASR)

 

 

 

Článok vložil: Peter Bulik, Mgr.
Pridané: 5.1.2010 15:17



Pridať diskusný príspevok


Diskusia k článku (15)

Diana Pavol 6.7.2014 09:36
Citácia: (Alexej Žák, vyšetrovateľ Slušovicegate): Švajčiarska vláda, poskytla politický azyl bývalému riaditeľovi Inšpekcie slovenského ministerstva vnútra, JUDr. Leonardu Čimovi.

Rozhovor s bývalým blízkym spolupracovníkom Vladimíra Mečiara, teraz druhým čs. politickým emigrantom Leonardom Čimom, uskutočnený v Zürichu.




NN: Zač jste trestně stíhán?
ČIMO: Za zneužívanie právomoci verejného činiteľa, že som neoprávnene, v deväťdesiatom roku, pozastavil výkon služby npr. Manovi a ďalej potom za sedem trestných skutkov - ohovárania súdruhov Mečiara, Filkusa, Kňažka, Lastovku, Borodovčáka, Mitra a Pittnera v časopise Slobodný piatok. Je to absurdné, pretože všetko, čo som o nich povedal, je pravda, všetko som procesne podložil dôkazmi. Nielenže by mali biť stíhaní oni, namiesto mňa, ale mali už dávno biť zavretí. Avšak vzhľadom k nášmu \"demokratickému\" súdnictvu a prokuratúre je absurdné, aby dom takýto súdny proces vyhral.
NN: Váš odchod byl chvatný...
ČIMO: 10. júna som dostal Uznesenie a Predvolanie na 12. júna. Obidva dokumenty boli antidatované, z 21. 5. 1992, pretože sa zichrovali a začali ma stíhať až po voľbách. Dostal jsem od priateľa z Prahy avízo, že v momente, kedy se na to predvolanie dostavím, vezmú ma do väzby. Súčasný stav vo väzniciach je údesný, pretože čakajú na ďalšiu amnestiu - Mečiarovú, pretože všetci, vrátane bacharov, stoja za ním. Po konzultácii s rodinou, ktorá odmietla chodiť sa na mňa dívať do väzenia, som emigroval.
NN: Mohl byste informovat, jak to bylo, když Mečiar nechal přes Lastovku sledovat své politické odpůrce?
ČIMO: Konkrétne informácie som poskytoval už v apríli 1991. Tenkrát som ich presne, vrátane dôkazov predložil branno bezpečnostnému výboru SNR.
NN: Františku Javorskému, předsedovi tohoto výboru?
ČIMO: Nie, všetkým členom.
NN: Co se poté odehrálo?
ČIMO. Nič, okrem toho, že som bol odvolaný.
NN: Jaká byla role Svěchoty? (Ředitel bratislavské expozitury Úřadu pro ochranu ústavy a demokracie, později náměstek slovenského ministra vnitra, agent StB - pozn. red.)
ČIMO: Jednoznačne, priehľadná. Mal proste sústrediť, zabezpečiť z Úradu pre ochranu ústavy a demokracie všetky doklady, dokumenty, ktoré kompromitovali ľudí, o kterých mal Mečiar záujem. A ja som procesne vypovedal, a to v januári 1992, že som bol ako svedok prítomný u toho, kedy Svěchota doniesol Mečiarovi tých 6 vytrhnutých strán, o ktorých sa toľko písalo a dávalo do súvislosti so všetkým možným. A doniesol mu vtedy 6 sväzkov tajných spolupracovníkov. Medzi nimi boli zväzky Ivana Čarnogurského, Jána Budaja a Košťu, bývalého ministra spravodlivosti, ktoré mi Mečiar dal čítať.
NN: Mohl byste říct konkrétně, o které osoby měl Mečiar zájem, na které se sbíral kompromateriál?
ČIMO: Prvý, kto ho zajímal, boli osobnosti z evanjelickéj a katolíckej církvi, napríklad arcibiskup Sokol, kardinál Korec, biskup Michalko a Rusíni, pravoslávna cirkev na východe. Súčasne s tým ho zajímali ľudia z jeho okolia, teda z oblasti Trenčína, ktorých potreboval filtrovať a definovať. Musel zablokovať ľudí, ktorí vedeli o tom, že donášal Štátne bezpečnosti na Dubčeka. Ďalší okruh jeho záujmu bola VPN, menovite Ondruš, Porubjak, Gál a celá VPN v Bratislave, ďalej ľudia z KDH, ktorí ho, akože prvoradí protivníci, zajímali snáď ešte viac. A samozrejme všetky osoby, ktoré boli predtým alebo potom vo vláde tzv. národného porozumenia. Vrátil by som sa ale ešte k úlohe Svěchotu, lebo tú prebral potom Pittner. Keď sa Svěchota stal prvým námestníkom Mečiara, prevzal Pittner Úrad pre ochranu ústavy a demokracie. Bol som prítomný, keď Pittner chcel odovzdávať materiály cez Svěchotu Mečiarovi, ten však odmietol s tým, že už sa raz spálil, nech si ich odovzdá sám. Mečiar držal Pittnera tým, že Pittnerov otec bol šéfem záchytného tábora Židov v Malackách, na čo má dokument a vlastne ho tým drží dodnes. A neviem, či sú kádéháci tak hlúpi, či neinformovaní, že majú priamu filtráciu Mečiara na Pittnera, priamo nasadeného v ich srdci, v ich vedení.
NN: Původně jste ale Mečiarovi věřil, vážil si ho.
ČIMO: Myslel som, že je to obojstranná vážnosť, čo sa mi potvrdilo i tým, že mi dal takú vysokú funkciu, pretože riaditeľ Inšpekcie je v podstate pravá ruka ministra. Štyri mesiace to bolo v poriadku, nechcem sa opakovať, často sa ma na to pýtali, ale skončilo to v súvislosti s kauzou Demikát.
NN: Co byste mohl říct o počátečních Mečiarových jízdách po Slovensku, kdy údajně kontaktoval agenty z církví?
ČIMO: Osobne sa poznám s arcibiskupom Sokolom a kardinálom Korcom a na žiadosť Mečiara, pod zámienkou, že chce prejednať spoluprácu polície s cirkvou, som mu sprostredkoval kontakt. Namiesto rokovaní o spolupráci došlo k jednaniam politickým, Mečiar si vzal arcibiskupa Sokola do centra VPN ako starého dobrého známeho, čo mu dopomohlo k tomu, že ho začali brať ako katolíka, za ktorým stojí cirkev i jej vysoko postavené osobnosti. Vtedy ma ani nenapadlo, že to takto využije.
NN: Tímhle tahem odebral křesťanům část voličů.
ČIMO: Samozrejme.
NN: Komu jste sdělil všechny vaše poznatky o Mečiarovi, než jste utekl?
ČIMO: Keď ma vtedy odvolávali, obrátil som sa aj na prezidenta Havla a ten mi do dnešného dňa neodpísal. Písal sem aj na Generálnu prokuratúru ČSFR. Tie dopisy mám. Ale stal sa paradox. Namiesto toho, aby bol Mečiar procesne stíhaný, respektíve aby bol zbavený poslaneckej imunity, parlament \"onemocnel\" a jeho popularita ešte stúpla. Média všetko zahrávajú na Tisovú vilu, ale ľudia nevedia o mnohých ďalších trestných činoch, v ktorých Mečiar ide.
NN: Máte možnost je pojmenovat.
ČIMO: To je trochu komplikované, lebo sa jedná o veci, kde niesom zbavený mlčanlivosti. NN: Ve vašem případě pozbývá tento argument logiku, navíc vzhledem k situaci v ČSFR je třeba promluvit.
ČIMO: Takže - po Tisovej vile môžem pripomenúť prípad Demikát, to bolo celé protizákonne, ďalej nezákonné odpočúvanie a sledovanie ústavných a vládnych činiteľov, kde som predložil jasné dôkazy. Jednalo sa konkrétne o banskobystrickú sledovačku a zvláštny bratislavský útvar. Na toto všetko, o čom hovorím, som procesne predložil dôkazy. Ďalej odvolávanie ministra Andráša - ten prípad upadol viac-menej do pozadia, ale na základe toho sa potom všetko odvíjalo, pretože tým v podstate demonštroval svoju nepriestrelnosť, ukázal svoju silu. Keď si spomínate, podal Mečiar demisiu, štyridsaťosem hodín nebol premiérom a predložil vtedy predsedníctvu jeden doklad, prečo chce odvolať Andráša. Neobsahoval ale žiadne fakty, ani dôkazy. Vtedy ma Andráš požiadal, aby som mu pomohol, pretože už neveril nikomu, mne začal, až keď už bolo neskoro. Vtedy som ten materiál rozpracoval, bod po bode som vyvracal, ale dôkazy. Potom bol z civilno-správneho úseku vyčlenený ešte jeden poradca, aby vyvracal body, ktoré Mečiar uvádzal. Tento celý elaborát potom bol v mojej prítomnosti predaný Andrášovi v byte Jana Čarnogurského - ten vtedy povedal, že je to príliš tvrdo napísane. Andráš však nechcěl zmeniť ani čiarku, a takto to bolo predložene predsedníctvu a faxom zaslané do Slobodnej Európy. Vtedy to kádéháci vyriešili jednoducho a vecne - obetovaním Andráša. Pritom mali Mečiara už po druhý raz na lopate, ako nikdy v živote. Keby toho využili, nedialo by sa v Československu to, čo sa deje.
NN: O Mečiarově spolupráci s StB bylo napsáno mnohé, leč výsledek žádný.
ČIMO: Písalo sa, ale veľmi špatne. Potvrdzuje to vlastne fakt, že sa mu len dokázalo, že bol kandidátom tajnéj spolupráce. Dva týždne na to sa nechal Havel prelustrovať a zistilo sa, že bol rovnako tri mesiace kandidátom. Manévrovanie s tým, že Mečiar mal krycie meno Doktor a vôbec preukazovanie jeho spolupráce s ŠtB bolo prevedené veľmi zle a amatérsky a slovenský národ bol zase presvedčený, že je sa mu ubližuje a krivdí.
NN: Teď máte šanci říct, co o tom víte.
ČIMO: Predložil jem šesť konkrétnych svedkov, ktorí jednoznačne vypovedali procesne - pred vyšetrovateľom federálnej vyšetrovačky, že Mečiar donášal na Dubčekovú rodinu, jeho známe, jeho okolí v rámci Trenčína, Nemšovej, Dubnice. Svedkovia boli vypočutí, informácie odovzdané Dubčekovi. A vtedy bol ten zlom, že Dubček nešil do HZDS, ale k sociálnym demokratom. To bol jediný dôvod Dubčekovho prestupu. Ale cez to všetko Dubček manévroval, prijímal rôzne kompromisy.
NN: Dubčekov švagor údajne dosadil Mečiara do funkcie ministra vnútra.
ČIMO: Mal v tom samozrejme prsty, ale v prvom rade Čič, pretože ten sa poznal s Mečiarem dlhé roky, ešte zo slovenskej advokátskej komory, kedy sa ešte pred tzv. zamatovou revolúciou pripravovali nové kádre na rozhodujúce posty v rámci vlády a parlamentu. Vtedy už sa s Mečiarom na nejakú dobrú funkcii počítalo, konkrétne na ministra vnútra. To mám podložené dvoma svedkami, ktorých som uviedol. Biľak mal veľmi úzky kontakt na Mečiara cez riaditeľa Úradu vyšetrovania slovenského ministerstva vnútra, Mitru, Demikáta a Šustera. Dva mesiace pred revolúciou sedel v hotely Slovan v Košiciach s elitou východoslovenského krajského výboru strany, s Demikátem, Mitrom. Tam mu priniesol Demikát prihlášku do KSČ (ktoré boli očíslované) - tým ho Demikát a Mitro držia. Ale i toto sa procesne uvádzalo.
NN: Mohl byste nám sdělit jména těch šesti svědků, kteří procesně vypovídali, že Mečiar donášel?
ČIMO: To vám nepoviem, pretože by som ich zlikvidoval, aj s ich rodinami. To nenapíše ani Milan Žitný, aj keď ich pozná. Pozná mená aj tých dvoch ktorí boli v tom hotely, a neuverejní ich. Zničilo by ich to. Podstatné je, že sú uvedení v protokoloch.
NN: Mluvil jste o nezákonném Mečiarově odposlouchávání. Údajně byly odposlechy získávány od KGB, když Rusové odjížděli a částečně likvidovali zpravodajskou techniku.
ČIMO: To je kapitola sama o sebe. V druhej polovici februára 1990 prebehlo stretnutie troch mládencov, ktorí sa k týmto veciam dopracovali. Na tomto stretnutí boli okrem mňa ešte generálmajor Sámel, Mečiar a Lastovka. Všetko sa odohrávalo v jednom konšpiračnom byte v strede mesta. Tam títo mladíci odovzdali dva dokumenty. Jeden, ktorý dokazoval, že Ľudové milície neodovzdali dve tretiny výzbroje a uvádzali presne štyri dislokačné miesta, kde sa tieto zbrane nachádzajú. Druhá informácia sa týkala techniky po KGB a opäť presne určili miesto, kde tá technika je, respektíve ako sa odovzdala na ministerstvo vnútra, ešte za predchodcu Mečiara. Chlapci tentoraz presne vysvetlili spôsob, ako sa to v oboch prípadoch urobilo a predložili k tomu dôkazy. Mečiar sa dohodol so Sámelem, že Lastovka, ako vtedajší prezident polície na Slovensku, to rozpracuje - vytvorí tým s tím, že až sa to zistí, bude to obrovská bomba. Po týždni, zhruba, sem sa Lastovku pýtal, ako to pokračuje - vraj to perfektne vychádza. Po nejakých dvoch, troch týždňoch sa začalo hovoriť, že to má Praha, že tam sú nejaké politické problémy, ale že je to všetko zdokumentované a vyjde sa s tím von, až to bude možné. No, a doteraz sa s tým akosi nevyšlo. Lastovka to všetko zadupal. Vôbec najviac o tom vie Sámel.
NN: To je ale jasný důkaz...
ČIMO: To je obrovský dôkaz, to je na zavretie na 15 rokov, len za toto. Napriek tomu, že som mal spustu inéj práce a všetko som nestíhal, som v konečnom dôsledku tieto veci urgoval, pred branno-bezpečnostným výborom, u federálneho i slovenského ministra vnútra. Lenže som nemal právomoci, každý ma odpinkal. Touto špičkovou technikou, ktorá bola a je - nehovorme v minulom čísle - používaná, bolo MVSR, respektíve Štátnou bezpečnosťou zásobená cez zástupcov Sovietskej armády na východnom okruhu. A tieto špeciálne a najmodernejšie prostriedky vlastní Mečiar a všetky sú dislokované v Banskej Bystrici u Šteiningera - dúfam, že už je aspoň plukovník, pretože slúži verne. Teraz jeho súdruhovia zo sledovačky pracujú na mojej manželke. Aspoň mi ju tým ochránia. Že tieto prostriedky sú u Šteiningera, mám overené od jeho podriadených.
NN: Jakým způsobem se používala a používá tato technika?
ČIMO: Niesom technik, ale vyjadrím to inak. Používa sa na toho, na koho je treba. V Bratislave 20 ľudí robí 24 hodín len na politických činiteľoch, všetko je prevádzané na počítačových systémoch. Násobme tromi, to je 60 ľudí, plus náčelník a sekretárky, čo už je 70 ľudí, ktorí sa zaoberajú len touto činnosťou. Konkrétne sa to odohráva v Legerského ulici, v druhom či treťom poschodí. Vtedy, ako šéfovi Inšpekcie sa mi tam nepodarilo vpáliť, ale keby tam niekto vrazil teraz, bude to rovnaké - všetky odposluchy ako na dlani. Opil som šéfa tohoto zvláštneho odboru, Augustýna, tak, že nevedel, čí je. A vtedy rozprával pred civilnými osobami, že dáva odpočúvať kohokoľvek, aby dom si povedal, miesta je pre všetkých dosť, žiadny problém.
NN: Obklopil se, nebo nechal Mečiar ve funkcích příslušníky 2. správy StB?
ČIMO: Na ministerstve vnútra zostali všetci, na ostatné ministerstvá si svojich ľudí dosadil, pretože ich tam nemal. Ale podstatné pre neho bolo MV, však to stačí, nie?! NN: Co ministerstvo spravedlnosti?
(Smiech) Neviem, či by slovo spravodlivosť nemalo vypadnúť zo slovníka ako neprekladateľné.
NN: Armáda - domobrana - vnitro. Skvěle promyšleno - dokonalá provázanost, ve hře tytéž persony.
ČIMO: Na túto vec som upozorňoval pred branno-bezpečnostným výborom v r. 1991. Pri tzv. inšpekcii v Košiciach prebehlo stretnutie Pittnera s Mečiarem a tam vtedy myšlienka vytvoriť domobranu vznikla. Odôvodnenie - zvýšenie kriminality s väčším dopadom na Slovensko. Napadol som vtedy Pittnera, či chce vybudovať druhé PSVB nebo Ľudové milíce. Odpoveď som nedostal. Na tejto porade bol prítomný tiež dnešný minister vnútra, vtedy veliteľ východného okruhu, Tuchyňa. Neviem, či si niekto vôbec uvedomuje, aký je to dynamit, že Tuchyňa je ministrom vnútra?!
NN: Jako velitel východního okruhu má všechny klíče k tzv. obrannému systému Slovenska, samozřejmě i Čech a Moravy.
ČIMO: Všetko má k dispozícii, či už v hlave, dokumentoch, či kľúčoch! Stopercentne je naviazaný na všetkých veliteľov na Slovensku a má vynikajúce známosti s českými veliteľmi. Perfektne ovláda ľudí a presne vie, komu koľko dať, aby bol ich. Tuchyňa je bezpochyby ešte väčší profesionál než Mečiar. Je predurčený k tomu, aby skompletizoval slovenské vojsko, čo dokladuje i to, že civilno-správný úsek sťahujú z ministerstva vnútra a dávajú pod vládu. To bolo ale pripravované už za Mečiarovho ministrovania. Tuchyňa je skutočne vojensky a policajne väčší Boh ako Mečiar a je tiež jediný, kto je schopný Mečiara odpísať. Nie právne, to sa nedá, ale politicky či spoločensky. Na Tuchyňu sa ťažko nájde niečo negatívneho, je dobrý. Opozície i v HZDS, spolieha práve na neho, že Mečiara odpíše.
NN: Je pravda, že Andrejčák se podílel na přípravě polistopadového puče?
ČIMO: Andrejčák nie. Vojaci to robili lepšie ako polícia. Má to hlboké korene. Vojsko je u nás veľmi mazané a ... vojaci na to nabehli tak, ako to mali prikázané pred tzv. revolúciou. Medzi policajtmi boli veľké rozkoly. Mladí sa hrnuli na funkcie, čo je prípad Lastovku. Ten zohráva veľkú úlohu v rámci všetkých machinácií, vrátane DAK MOVA. Napríklad 16. novembra 1989, teda deň pred revolúciou, bol o čiestej u Šlapku, kde on a Mikula, a bohužiaľ si nemôžem spomenúť, kto bol ten tretí, dostali inštrukcie, ako sa majú zachovať, keď vypuknú nepokoje. Lastovka sa mal dostať do vedenia, ísť s revolucionármi, a tak sa dostať ku korytu. Však tiež kandidoval na ministra, bol na kandidátke spolu s Mečiarom. Tým pádom blokoval všetky vyšetrovania voči bývalým straníckym a vládnym funkcionárom. Aj toto je v pražskom protokole uvedené. Tento protokol išiel z Prahy do Bratislavy a keď som sa dotazoval Malečka (zástupcu riaditeľa Úradu vyšetrovania - pozn. red.) a pplk. dr. Semotama, ako je možné, že to bolo odovzdané tým, proti ktorým je to nasmerované, tak odpovedali, že sa to vyriešilo na najvyššej politickej úrovni. Potom v masmédiách prebehlo, že slovenská prokuratúra spis preverila, a nemá s ním už nič spoločného, takže ho predala vojenskej prokuratúre. To sú také absurdity, že to Boh nevidel!
NN: Co tandem Mečiar-Sacher?
ČIMO: Obaja sú skompromitovaní ako dela neznámych rozmerov. Keď som počul o návrhu Sachera na prezidenta ČSFR, omdlieval sem a mal chuť strieľať. Sacher je človek, ktoý doslova zo stola zožerie čokoľvek, aj vaše magnetofóny, keď mu povedia, že je to dobré. Vezme vidličku, bude ich napichovať a jesť. A chrumkať. Hodne sa v istej dobe písalo o fonde Z, ale málokto vie, že vznikol z podnetu Mečiara. Bola to ním pripravená a koordinovaná akcia. Od začiatku si na federálnom ministerstve vytvoril prostredie tým, že Sacherovi dosadil Sámela a Ciklaminiho. Bol som pri tom, keď na MV SR Mečiar, Sámel a Ciklamini akciu premýšľali. Mečiar presne inštruoval Ciklaminiho, akou formou by sa dal prevetrať, teda prelustrovať federálny parlament. Ciklamini sa spojil so Sacherem a urobili to. Prvý, kto dostal zoznamy, bol Mečiar, až po něm je obdržel Sacher. Ciklamini mě pak otravoval, abych mu dosvědčil, že Mečiar bol pôvodcom lustrácií federálneho parlamentu, dokonca odo mňa žiadal čestné prehlásenie s podpisom. Odmietol som, lebo som sa dozvedel, že Ciklamini hrá na dve strany.
NN: Touto blokací byl ovlivněn celý chod událostí příštích.
ČIMO: Iste. Odtiaľ sa začalo všetko odvíjať, tu začal rozklad.
NN: Ciklamini, jakožto první Sacherův náměstek, hrál dost významnou roli.
ČIMO: To iste, a viem o situácii, kedy sa to pokúsil zneužiť v osobnom živote. Pri návrate zo služobnej cesty z Košíc sme boli s vodičom unavení a rozhodli sme sa, že sa ubytujeme v Banskej Bystrici, v hotely Lux. Tam sme stretli starých známych súdruhov, či ako ich nazvať. Bolo pol tretej, keď sme vošli do baru a začali jesť.
ČIMO: Málom som omdlel - do baru vstúpil Ciklamini s dvoma najväčšími banskobystrickými vekslákmi a dvoma kurvami, taktiež najvyhlásenejšími. Poslal som za nimi šoféra, že som tu, aby išiel na chodbu. Ciklamini ho vyhodil, pretože nikoho už nepoznal a chcel sa baviť. V bare hrala nejaká pražská kapela a on poslal tej speváčke svoju vizitku prvého námestníka FMV. Áno, počujete dobre, ja som ten a ten a že sa s nim musí vyspať. Barman s manželom tej speváčky za mnou s tou vizitkou prišli, aby som zasiahol, že vedia, že pracujem na ministerstve. Vedel som, že je zle, ale povedal som si, že každý môže niekedy urobiť prúser a chcel som sa zachovať ako chlap. Šiel som za Ciklaminim, ktorého som vtedy nepoznal, iba som vedel, v akej je funkcii. Obe kurvy aj veksláci, jeden z nich bol bývalý tajomník vedúceho tajomníka OV KSČ v Banskej Bystrici, boli v momente preč. Pokúšal som sa s Ciklaminim komunikovať, ten však stále viedol svoju, že sa musí s tou speváčkou vyspať. To tam nemusíš ale posielať svoju vizitku, hovorím. No, nech vie, že sem prvým námestníkom ministra vnútra! Myslel som, že skolabujem. Jano (šofér, pozn. red.) ho zamkol na izbu, kľúč dal na recepciu, aby ho každú hodinu chodili pozorovať, či sa nezadusil alebo niečo. Lenže medzitým vstúpili do baru štyria ozbrojení policajti, ktorých ešte predtým zavolal rozzúrený manžel onej dámy a ja som sa pokúšal vysvetliť situáciu. Manžel však začal protestovať, že takých prvých námestníkov v republike nechce mať, a to, čo som chlapsky vybavil, sa rozsypalo. Takže výsluch, kompletný materiál ako sa súdruh Ciklamini prostredníctvom vizitky dožadoval spánku so speváčkou, sa zdokumentoval. Ráno som volal Mečiarovi, čo sa stalo za prúser, čo s tým. Vraj, nech okresný náčelník pošle so spisom kuriéra. Chcel som mu ho doniesť sám, on však trval na kuriérovi. Vtedy som Mečiarovi veril a nepremýšľal som, prečo mu spis nemám doniesť sám. Dnes viem, že nechcel, aby som sa k nemu dostal. Bohužiaľnepočítal s tím, že existuje viac korunných svedkov než ja. Neskôr som sa od okresného náčelníka dozvedel, že ten spis bol do týždňa na pokyn ministra skartovaný. Ten pokyn dal Mečiar písomne, takže jasný dôkaz paragrafu stopäťdesiatosem. To by malo stačiť na odvolanie štyroch, nielen jedného ministra.
NN: Co tandem Mečiar-Kňažko?
ČIMO: Kňažko chodil za Mečiarom dosť často už v dobe, keď bol ministrom vnútra, i keď to vehementne popiera. Tvrdí, že ma v živote nevidel. Asi stratil pamäť. Dvadsať rokov sa poznáme a vykrikoval, že sa spoznáme až na súdu. To, čo tvrdil Sámel, že Kňažko donášal Mečiarovi z okruhu Havla, je pravda. Bol som dvakrát pri tom, keď Kňažko Mečiarovi žoviálne hovoril, že mu doniesol veci, ktoré preberali. Donášal mu doslova dokumenty závažného, nielen politického, ale i utajovaného charakteru, ku ktorým sa dostal. Potom fľašou šampusu roztrieskal na Hrade Havlovi benátska zrkadlo, keď bol ožratý. Odtiahla ho ochranka, od ktorej to viem. Vtedy s ním Havel tiež skončil.
NN: Do Mečiarova okruhu se politickými veletoči propracoval Jaroslav Šabata. Dnes, jakožto poradce šéfa parlamentu republiky bez prezidenta, má dost velkou moc.
ČIMO: To je samostatná kapitola, rozhovor na celú noc. Šabata bol a zostal ochrancom a koordinátorom všetkých slušovických mafiánov. A zase sú to len peniaze. O Šabatovi bolo napísane mnoho, ľudia to akosi prestávajú vnímať, naviac sa mu doposiaľ nič nestalo. On má ale dobré kontakty na obidve strany - ako na Mečiara, tak na Klause. Ale musíte si predovšetkým uvedomiť, že infiltrácia Mečiarových ľudí v Prahe a v samotnej českej vláde i v parlamente, myslím v súčasnom, je veľmi silná. Má totiž na ovládanie Čechov obrovské financie. Pred voľbami dostalo HZDS 84 miliónov pôžičky na volebnú kampaň so splatnosťou august 1992 a od sudetských Nemcov 50 miliónov bezúročnej pôžičky. Písalo sa síce o tom, ale čo ďalej?! Ktorá prokuratúra v Československu sa tým zaoberala? NN: Obávám se, že tohle nebude problém pouze HZDS. Ale zajímalo by mě, jakou pozici Mečiar v HZDS má?
ČIMO: Mečiara tri štvrtiny HZDS v podstate nenávidí, pretože ich drží v šachu, tak, ako to robil Nicolaie Ceausescu v Rumunsku alebo vodca líbyjskej revolúcie Muammar Kaddáfí. NN: To je dost natvrdo.
ČIMO: Samozrejme, že každý to robil svojim spôsobom. Bežte v Bratislave do Kláštornej vinárne počúvať čašníkov, pokiaľ tam však ešte sú. Mesiac pred voľbami si tam o mne vedenie HZDS vyprávalo, čo to ta kurva Čimo robí za veci, ešte nakoniec naruší víťazstvo vo voľbách. Na druhej strane ale hovorili, Boha, má pravdu s tými materiálmi, že Mečiar ich kradol a používal. Jožo, aj ty máš, aj proti mne niečo má.... ČIMO: Mečiarovi naleteli rôzne skupiny ľudí, tú prvú práve tvoria tí, na ktorých má kompromateriály a ktorí sa ho boja. Tí mu budú doslova zobať z ruky. Druhú skupinu tvoria tí, ktorí sa v ňom vidia a ktorým sľúbil funkcie, a potom pochopiteľné lumpenproletariát, ktorý zarábal 2500 korún a ďalších sedem tisíc si nakradol v Mečiarovom sociálnom programe vidia títo ľudia pokračovanie toho, načo boli zvyknutí. Tých nejakých 5% inteligencie proti nemu síce tvrdo brojí, ale nemá takmer žiadnu šancu nič presadiť. A čo sa týka federácie - všetci ho podcenili ako totálneho blba. On však presne vie, čo má robiť. Ktorá prokuratúra vyšetrovala podnety, ktoré som dal?! Vrátane jeho výrokov o zatvorení kohútikov s ropou?
NN: To bude nejspíš jedna z hlavních příčin Klausových kompromisů.
ČIMO: To určite. Ale nielen to. Iste viete, že Slováci chcú vybudovať širokorozchodnú - ruskú trať po Bratislavu. Zatiaľ vedie do Čiernej. Práve tato trať a tri vojenské letiská sú predmetom jednania slovenskej vlády. Čo to znamená, je jasné. A zloženie slovenského parlamentu? Keď dvaja ľudia z opozície onemocnejú, je to všetko v háji. A keď neonemocnejú, budú onemocnení.
NN: Mečiar se zřejmě nezastaví před ničím. Jak to bude s Maďary?
ČIMO: Od minulého roku má pripravený presný scenár, ktorý sa týka 12 000 maďarských podnikateľov. Všetko premyslené - od kontroly, cez políciu po prokuratúru. Akonáhle odpíše alebo rozpracuje túto silnú skupinu podnikateľov, potom tých, čo sú na nich odkázaní, bude mať rovnako v rukách. Tých 600000 Maďarov, ktorí na Slovensku sú, sú schopní. Aspoň väčšina z nich. Od poľnohospodárstva až po obchod. Naviac majú kapitál. Ale to nie sú žiadni veksláci, majú to oddrené... A Mečiar ich celkom jednoducho odrovná


Ahoj všetci, ja som pán Diana pavol z brastilava Slovensko, chcem využiť tejto skvelej médium poďakoval pánovi Eladio cruz za jeho láskavosť po mojom živote a že z mojej rodiny. pre udelenie mi pôžičku vo výške 800000 libier dokončiť stavbu svojho domu a uvedenie do prevádzky nového podniku, nikdy som si myslel, že tento deň príde cez to budem môcť dokončiť stavbu svojho domu a vlastné podnikanie, svoj ​​vlastný, ako som bol predtým podviedol niekoľko úverových spoločností, ktorí sa ma zaplatiť určitú sumu peňazí, sľubuje mi poskytnúť pôžičku, ale na konci ma napálil z mojich peňazí a dal mi poznamenať, na oplátku, bol som frustrovaný, a sľúbil, že majú čo do činenia s akýkoľvek internetový veriteľ znovu, kým mi kamarát povedal o pánovi Eladio, keď som mu neveril, som sa snažil a e-mailom ho pre moje pôžičky a k môjmu najväčšiemu prekvapeniu mi dal pôžičku vo výške 800.000 libier dokončiť stavbu svojho domu a tiež uvedením do prevádzky nového podniku, som rád, že dnes aj teraz vlastné z domu a nového podniku, aj že Boh pre pána Eladio ktorý je Boh poslal ku mne a vo svete všeobecne. Chcem poradiť všetky úverové o azyl, dnes ho e-mailom na adrese: eladioloancompany@gmail.com a byť bez podvodov na internete.

Autor: Ako som dostal pôžičku od skutočného ve Reagovat

fakt má každý svojich gaunerov 9.1.2010 12:25
Firma SMER

Ako každá akciovka má aj firma Smer-SD akcionárov, predstavenstvo a zamestnancov. Niektorí – zväčša zamestnanci – sú dobre viditeľní, iných v žiadnych oficiálnych štruktúrach nenájdete. Ich existenciu a vplyv však možno vyčítať z praktických krokov vlády a z dôsledkov týchto krokov.



Akcionári: sem možno zaradiť osoby alebo skupiny, ktoré majú rozhodujúci vplyv na činnosť strany, aj keď práve táto skupina sa priamo v strane neangažuje. Jej vplyv sa prejavuje osobami vo vládnych pozíciách, ktoré sú týmto skupinám blízke, a samozrejme v rozhodovaní týchto osôb. Medzi akcionárov môžeme smelo zaradiť Jozefa Brhela, podnikateľa a poslanca z čias V. Mečiara, Juraja Širokého, kedysi šéfa Harvardských fondov na Slovensku a teraz majiteľa vplyvnej firmy Váhostav, mečiarovského privatizéra Vladimíra Poóra, a samozrejme finančnú skupinu J&T . Je tu pochopiteľne viac „menších hráčov“ (Ján Gabriel, Ivan Kiňo), ich vplyv je úmerne menší a často sú prepletení s tými väčšími.
Dosah veľkých akcionárov je nesmierny. Podľa viacerých informácií mali akcionári významný vplyv pri obsadzovaní miest na kandidátke Smeru-SD vo voľbách v roku 2002 aj 2006, neskôr mali vplyv na obsadzovanie postov vo vláde a iných orgánov ústrednej štátnej správy. Širokého človek vo vláde je minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek (sedeli spolu v orgánoch Plastiky Nitra), ale blízko má aj j ministrovi dopravy Ľubomírovi Vážnemu. Vážny však je zároveň kľúčovým človekom Vladimíra Poóra – bol členom predstavenstva Nafty Gbely v čase, kedy bol Poór hlavným akcionárom tohto podniku. Zrejme je preto len čírou náhodou v Dozornej rade Národnej diaľničnej spoločnosti Ján Bílek (ďalší Širokého kolega z Plastiky Nitra) a a Rastislav Noskovič (Poórov spolupracovník z firmy ABC Kredit). Obidvaja tvrdia, že nastúpili na pozvanie Vážneho. A rovnako určite len čírou náhodou Váhostav dostáva lukratívne a miliardové zakázky pri výstavbe diaľnic, ale aj pri renovácii bratislavského Hradu.
S Jánom Gabrielom bol Vážny v 15 mesiacov orgánoch Biotiky Slovenská Ľupča.
S Poórom podnikal štátny tajomník ministerstva výstavby Martin Glvač, ale aj poslanec Ivan Varga (ten ale spolupracoval v dvoch firmách aj s Jánom Gabrielom). A podľa vlastných slov „Poórove rady“ počúva aj minister financií Ján Počiatek.
Zaujímavým akcionárom je Ján Brhel. Ten sa netají dobrými vzťahmi a sympatiami s ministrom vnútra Robertom Kaliňákom. A Kaliňák sa netají sympatiami k Brhelovi. Pre úplnosť treba dodať, že Brhel podniká vo svete informačných technológií – ktoré sú mimoriadne dôležité pre rezort vnútra, ale aj obrany.
Predstavenstvo: do neho môžeme zahrnúť niekoľko osôb, ktoré sú priamo v štruktúrach strany Smer-SD a zároveň majú významný vplyv na obsadzovanie dôležitých postov. Oprávnene sa môžeme domnievať, že niektorí sú zároveň držiteľmi časti akcií firmy Smer-SD.
Ako prvého z tejto skupiny treba menovať Pavla Pašku, predsedu parlamentu. Okrem toho, že má údajne veľmi dobré vzťahy so Širokým (tým sa dá vysvetliť, že práve Váhostav renovuje Hrad) má silné postavenie medzi košickými podnikateľmi, ktorí sú blízki Smeru. Pravdepodobne to bude dôvodom, pre ktorý sa mu hovorí „tieňový minister zdravotníctva“: skutoční ministri sú len ním dosadené bábky, či už šlo o Valentoviča, alebo Rašiho. A bábky sa riadia tým, ako poťahuje nitky ich bábkoherec. Valentovič sa napríklad venoval najmä elimináciou ziskov zdravotných poisťovní (ktoré predstavujú asi 1 percento všetkých prostriedkov, ktoré rezortom pretekajú) – navonok pod heslom „peniaze z verejných zdrojov nesmú slúžiť na obohacovanie sa súkromných spoločností“. Preto si nevšimol napríklad predražené nákupy prístrojov pre oftalmológiu, ktoré pre štátne zdravotnícke zariadenia zorganizovali ministerskí úradníci v centrálnom obstarávaní, nemal čas venovať sa ani rastúcemu zadlžovaniu v zdravotníctve. Minister Raši zasa má evidentne veľkú záľubu (a úlohu) v organizovaní tendrov na prevádzku rýchlej zdravotnej služby tak, aby sa dostala do tých správnych rúk. Ako pod jeho vedením dopadne oddlžovanie nemocníc, je zrejmé už teraz: štátne nemocnice dostanú „návratnú výpomoc“, ktorú však počas naplánovaných 15 rokov nikdy nedokážu štátu vrátiť. O biznise v zdravotníctve, napríklad s liekmi, si vrabce na streche čvirikajú – ako aj o tom, že veľký podiel na ňom majú firmy, v ktorých kedysi ako majiteľ pôsobil Pavol Paška. Práve tým sa dá vysvetliť skutočnosť, že praktickým výsledkom pôsobenia Valentoviča aj Rašiho je posliňovanie úlohy štátu v zdravotníckych zariadeniach – napríklad posilňovaním pozície štátom ovládanej Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Tá bude tým subjektom, ktorý bude „tvrdiť muziku“ a udávať pravidlá hry vo väčšine nemocníc a zdravotníckych zariadení.
Druhým významným členom predstavenstva je minister vnútra Kaliňák. Ako sme uviedli vyššie, má dobré vzťahy s akcionárom Brhelom. Sám však zrejme patrí tiež k držiteľom balíka akcií. Dôkazom je jeho vplyv na obsadenie dvoch ďalších rezortov. Prvým je ministerstva obrany. Jeho blízkym človekom bol exminister František Kašický, ktorého „zložil“ a na lepšie miesto do centrály NATO vyslal predražený tender na upratovacie práce. Na Kaliňáka však dá aj súčasný minister Jaroslav Baška – napríklad po rozhovore s ním svojho času po „upratovacom tendri“ zmenil názor a ponechal vo funkcii šéfa služobného úradu Miroslava Sima, ktorého kedysi do funkcie Kašickému odporučil práve Kaliňák. A druhým, ešte významnejším postom je ministerstvo financií. Jána Počiatka oslovil a do Smeru pritiahol práve Kaliňák, ktorý s ním kedysi podnikal. Týmto vzťahom sa dá vysvetliť fakt, že Počiatek ostal vo funkcii aj po neuveriteľnom škandále, keď navštívil súkromnú jachtu J&T v Monaku krátko pred stanovením výmenného kurzu koruny voči zavádzanému euru (ako sa ukázalo, niektoré finančné skupiny zrejme poznali stanovený kurz vopred a túto informáciu náležite využili....). Jednoducho – premiér nemôže zasiahnuť proti tandemu Kaliňák-Počiatek. Výsledok je zaujímavý napríklad z hľadiska biznisu už spomenutého Brhela: po nástupe do funkcie Počiatek presadil, aby jeho rezort riadil peniaze z eurofondov, ktoré poplynú pre informatizáciu, a zároveň dosiahol, aby sa zvýšil objem peňazí, určených pre informatizáciu v rezorte vnútra.
Za člena predstavenstva možno označiť aj Dušana Muňka. V jeho prípade je dôkazom skutočnosť, že napriek škandálu s pašovaním papagájov zo zahraničia v minulom volebnom období sa ho Fico nezbavil, naopak, po voľbách sa stal štátnym tajomníkom na ministerstva životného prostredia, teda v rezorte, cez ktorý tečie veľké množstvo peňazí z eurofondov. A neskôr ho vymenoval do čela Sociálnej poisťovne a tam ostáva napriek skutočnosti, že ním riadená inštitúcia sa evidentne rúti do katastrofy. To sa nedá vysvetliť len skutočnosťou, že kedysi práve Muňko odpredal Ficovi veľmi výhodne preslávený kúsok vinohradu v Bratislave.
Posledná skupina sú zamestnanci. To sú ľudia, ktorí patria do tzv. politického krídla strany Smer. Sami nikdy neboli významnejšími sponzormi, preto nevlastnia akcie firmy Smer-SD a nemajú žiadny skutočný významnejší vplyv na obsadzovanie rozhodujúcich postov. Naopak, často sú to práve oni, ktorí v parlamente a vláde „zastupujú“ vplyvných podnikateľov.
K typickým zamestnancom možno zaradiť absolútnu väčšinu poslancov – výnimkou je tých pár, ktorí sú členmi predstavenstva (napr. Paška, Glvač). Ich úlohou je hlasovať a podporovať všetko, čo dostanú z vlády – aj keby to bola totálna hlúposť. Za to dostanú plat, pocit dôležitosti a spadne im nejaká tá odrobinka navyše, napríklad peniaze z ministerstva práce a sociálnych vecí pre nimi riadenú neziskovú spoločnosť, prípadne schválenie zákona, ktorý pomôže ich biznisu a pracovným aktivitám, či prehliadanie škandálov a škandálikov.
K zamestnancom patria ministri Vážny, Jahnátek, ale aj Marek Maďarič (viaceré ním presadené zákony idú poruke súkromným televíziám, napríklad TV JOJ, ktorá patrí skupine J&T , navyše sa verejne hovorí, že ním naplánovaný mediálny komplex mal nakŕmiť dve veľké ryby súčasne: J&T by bohato zarobila na výstavbe komplexu a do súčasnej budovy STV by sa presťahovala TV TA3, ktorá patrí mediálnemu magnátovi Komtríkovi, tým by sa zároveň uvoľnili priestory bývalých filmových štúdií na Kolibe a mohli sa rozparcelovať na stavebné pozemky).

Typickým zamestnancom je ministerka práce a sociálnych vecí Viera Tomanová a samozrejme aj vicepremiér pre všetky možné oblasti Dušan Čaplovič. V ich prípade je však jedno špecifikum – sú to možno jediní ľudia, ktorých si vybral samotný Fico. Sú to tiež pravdepodobne jediní ľudia, na ktorých sa môže bezvýhradne spoľahnúť a veriť, že ho nepodrazia.
K zaujímavým zamestnancom patrí minister financií Ján Počiatek. Sám je mimoriadne bohatým podnikateľom, takže z krátkodobého hľadiska kariérneho alebo majetkového v podstate účasťou vo vláde stráca. Navyše jeho pozícia vo vláde je neporovnateľne slabšia ako bola pozícia Ivana Mikloša vo vláde Mikuláša Dzurindu. Jeho odborné stanoviská boli vždy až na druhom mieste za stanoviskami politickými (čomu treba rozumieť tak, že ak vyjadril názor, ktorý by z marketingového hľadiska nebol populárny, tak sa na jeho názor neprihliadalo). Postupne preto Počiatek prestal vyjadrovať akékoľvek vlastné názory a svoju činnosť obmedzuje len na údržbu rutinného chodu rezortu. Samozrejme, tým nechceme povedať, že by Počiatek kedykoľvek počas svojho sedenia na poste ministra prekypoval nápadmi a zapálenou horlivosťou – naopak, celkom zreteľne dával najavo, že jemu je vlastne všetko „na saláme“. Teda načo je vlastne taký minister a v čom spočíva význam Počiatka? Nuž, jedine v jeho väzbe na ministra vnútra Kaliňáka. Jeho úlohou vo firme je pravdepodobne presmerovať určité finančné toky do rúk spriatelených podnikateľov.
Kvízová otázka: kam v štruktúre firmy Smer-SD možno zaradiť predsedu politickej strany Smer-SD Roberta Fica? Áno, hádate správne. Je to zamestnanec. Vykonáva funkciu riaditeľa pre reklamu a marketing.
(asdo)

--------------------------------------------------------------------------------

INDEX

leysha@atlas.sk

Autor: ... Reagovat

Podľa pravidiel diskusie 8.1.2010 21:01
na tomto portáli by som asi mal vymazať väčšinu príspevkov, keďže nesúvisia s článkom. Vtipy mi neprekážajú, ak sú vtipné, ak ich zmyslom je pobaviť a nie sprosto urážať. Môžete hociktorého politika a hociktorého človeka aj nenávidieť,pohŕdať ním, no nepovažujem to za dôvod zbabelo anonymne vulgárne a sprosto urážať jeho a jeho blízkych. A je úplne jedno o koho ide. A skúste bez tých vulgarizmov, ak sa dá...

Autor: Peter Bulik, Mgr. Reagovat

a ako je to u nas v sprostakove 8.1.2010 14:08
Primátor Banskej Bystrice Ivan Saktor má päťtisíc eur v hotovosti, aby mohol platiť obedy svojim priateľom. Aj takto vysvetľuje záhadu okolo 55-tisíc eur, ktoré mu pred Vianocami zmizli z kancelárie na Mestskom úrade

Autor: spartak cistic banovce Reagovat

Ano, lebo si to moze dovolit ! 8.1.2010 12:18
Citácia: Predseda hzds \" vypral \" Elektru docista, docista pred 5 rokmi , ked do ceny 60 miloinov za 10% akcii Trend Tatry( ktore kupil za milion od Rezesa )bol zahrnuty \" zapocet za pozicku \" 48milionov .Hlavne , ze sa narod necha ohlupovat a zerie seno , co mu nanosia .

Hadajme, ktore ministerstvo by pripadlo po dalsich volbach Hnutiu Za Devastaciu Slovenska v v jeho vysnivanej konstelacii so Smerom ? A to ma este Harakmina v zalohe...
To je jeho jediny ciel, obhajit nakrdnute miliardy, ziadny iny motiv nema !

Autor: Kubo Reagovat

megazlodej 8.1.2010 09:24
Predseda hzds \" vypral \" Elektru docista, docista pred 5 rokmi , ked do ceny 60 miloinov za 10% akcii Trend Tatry( ktore kupil za milion od Rezesa )bol zahrnuty \" zapocet za pozicku \" 48milionov .Hlavne , ze sa narod necha ohlupovat a zerie seno , co mu nanosia .

Autor: ..... Reagovat

nostradamus ty sa nezmeníš 7.1.2010 21:27
Citácia: Vidíte červený plášť, bývalí červení bratia, prefarbení na modro? Chameleóni a konjukturalisti...
Mečiara ste pomocou spravodajských hier likvidovali na príkaz vašich tútorov. Bol najmä v \"agende\" KDH. Toľko znôšky špiny a podlosti sú schopní iba dolároví Judášikovia, ktorí ešte stále držia v šuflíkoch červené knižky - veď čo ak?!!!


tebe keby aj na hlavu klátili budeš vidieť len svetoobčanov judášov doláre ale existujú aj ruble a asi pre teba najlepšie tie prevoditeľné. nemáš náhodou doma aj ty jedno cd od bmg invest?

Autor: remíáš Reagovat

Dzurindovci soptia 7.1.2010 20:08
Vidíte červený plášť, bývalí červení bratia, prefarbení na modro? Chameleóni a konjukturalisti...
Mečiara ste pomocou spravodajských hier likvidovali na príkaz vašich tútorov. Bol najmä v \"agende\" KDH. Toľko znôšky špiny a podlosti sú schopní iba dolároví Judášikovia, ktorí ešte stále držia v šuflíkoch červené knižky - veď čo ak?!!!

Autor: Slovák Reagovat

Nie som ani modry, ani cerveny 7.1.2010 13:54
Citácia: a Miklošovi modrý brat ?

tajtrlik by mal ist odkial prisiel, aj vdaka nemu nam dnes vladnu kriminalne zivly. Ale tomu, kto ma klapky na ociach, nema zmysel nieco vysvetlovat... !

Autor: banan Reagovat

Tolko taranin v jednom clanku ? 7.1.2010 13:39
Ten clovek musi trpiet progresivnou paralyzou mozgu, inak sa to vysvetlit neda. Detektor lzi by vyrazil poistky. Potesujuce je vsak to, ze tieto \"PR kecy\" zacne vzdy sirit, ked mu tecie do topanok...

Autor: muf Reagovat

Noví poslanci poletia na krídlach Dušana Muňka 7.1.2010 11:35
Noví poslanci poletia na krídlach Dušana Muňka
Zuzana Petková | 7. januára 2010 10:22
Pobočku cestovnej
kancelárie má z parlamentu rodina šéfa Sociálnej poisťovne Dušana Muňka zo Smeru. Spoločnosť Satur, ktorú Muňkovci vlastnia, zarobí na cestách poslancov nielen v tomto volebnom období, ale aj v nasledujúcom.
Noví poslanci poletia na krídlach Dušana Muňka
Dušan Muňko, šéf sociálnej poisťovne.
Autor: Ivan Majerský, Pravda
Zmluvného partnera na štátnu zákazku za 616-tisíc eur (takmer 18,6 milióna korún) hľadala Národná rada pod vedením Muňkovho straníckeho kolegu Pavla Pašku ešte koncom minulého roka. Kontrakt na dodávku leteniek do roku 2013 získali Muňkovci v súťaži, ktorá bola ako šitá na mieru Saturu.

V podmienkach, ktoré si stanovila Národná rada, napríklad bolo, že cestovka musí mať pracovníka vo Viedni či v Budapešti. \"A to má iba Satur. Pritom ide o nezmyselnú požiadavku, lebo ak má niekto na letisku vo Viedni problémy, napríklad so zrušením letu, rieši sa to cez Bratislavu,\" uviedla Oľga Grancová z cestovnej kancelárie GO travel.

Aj GO travel zabezpečuje pre štát letenky, je zmluvným partnerom ministerstva školstva. Podľa Grancovej sa nehlásili do tendra, ktorý vypísala Národná rada, lebo bolo vopred jasné, že vyhrá Satur.

Národná rada aj spoločnosť Satur tvrdia, že všetko bolo v poriadku. \"Naša spoločnosť sa zúčastnila riadnej verejnej súťaže a predložili sme ponuku v zmysle súťažných podkladov,\" reagovala Mária Gallová z cestovnej kancelárie Satur. Podľa Eleny Valovičovej z Kancelárie NR SR si podklady prevzalo až päť záujemcov. Koľkí z nich splnili kritériá a predložili ponuky, už nespresnila.

Hoci ide o letenky, parlament od prípadných záujemcov o štátnu zákazku žiadal aj to, aby vlastnili autobus. Drvivá väčšina cestovných kancelárií ho nemá, v prípade potreby
si autobusy prenajíma. Medzi výnimky patrí Satur, ktorý má aj vlastné.

Podľa člena parlamentného výboru pre európske záležitosti Ivana Štefanca (SDKÚ) poslanci autobusmi na zahraničné cesty nechodia. \"Takmer vždy cestujeme letecky. Keď ideme na kratšie vzdialenosti, využívame autá
alebo mikrobusy Národnej rady. Takto sme boli v Maďarsku či Poľsku,\" dodal Štefanec.

Satur vlastnil šéf Sociálnej poisťovne Muňko, odkedy je v politike, spoločnosť riadi jeho dcéra a manželka. Nejde o prvú zákazku, ktorú získal od Národnej rady. Tá si objednáva služby u zmluvného partnera na zabezpečenie zahraničných ciest poslancov, ktorí sa zúčastňujú na rôznych zasadnutiach najmä v Bruseli, Paríži, Štrasburgu či Mníchove.

Súťaž
na poslanecké letenky vyhral Satur aj v roku 2007. Vtedy na celej veci Muňko nevidel nič podozrivé. \"Za Dzurindovej vlády som spolupracoval s ministerstvom obrany aj s ministerstvom zahraničných vecí a teraz som odtiaľ vypadol. Ako komisia vyhodnotila, tak je,\" povedal Muňko pred tromi rokmi, v stredu nedvíhal mobil.

Dušan Muňko pôsobil v cestovnom ruchu už za bývalého režimu. Bol šéfom cestovnej kancelárie Slovakoturist. Muňka v tom čase v registroch viedla ŠtB ako agenta pod krycím menom Slávik. Podľa spisu, ktorý zverejnil denník Sme, bol Muňko \"nápomocný pri príprave a realizácii preventívnovýchovných opatrení uskutočňovaných so zamestnancami
i externými sprievodcami CK Slovakoturist\".

Po revolúcii Muňko sprivatizoval najväčšiu slovenskú cestovku Satur.

Autor: ... Reagovat

kuš komunistar 7.1.2010 11:31
Citácia: a Miklošovi modrý brat ?

reč je o lenonovi tak čo tu trepeš o mikim tam si hlaď svojho gaunera.....

Autor: sis Reagovat

hovoríš o Dzurindovi 7.1.2010 10:59
Citácia: gauner mutit vodu...? Ved je kazdemu jasne, preco nadalej zostava vo vysokej politike. Nema a nikdy nemal co ponuknut, okrem rozkradania, korupcie a kriminalizacie verejneho zivota. V kazdej slusnej spolocnosti by uz davno sedel v base. Kto ho vobec voli ? Nerozumiem, zrejme len clenovia jeho gangu...

a Miklošovi modrý brat ?

Autor: ... Reagovat

Do kedy tu bude tento 7.1.2010 10:07
gauner mutit vodu...? Ved je kazdemu jasne, preco nadalej zostava vo vysokej politike. Nema a nikdy nemal co ponuknut, okrem rozkradania, korupcie a kriminalizacie verejneho zivota. V kazdej slusnej spolocnosti by uz davno sedel v base. Kto ho vobec voli ? Nerozumiem, zrejme len clenovia jeho gangu...

Autor: banan Reagovat

aj iná stránka jeho charakteru 6.1.2010 11:35
(Alexej Žák, vyšetrovateľ Slušovicegate): Švajčiarska vláda, poskytla politický azyl bývalému riaditeľovi Inšpekcie slovenského ministerstva vnútra, JUDr. Leonardu Čimovi.

Rozhovor s bývalým blízkym spolupracovníkom Vladimíra Mečiara, teraz druhým čs. politickým emigrantom Leonardom Čimom, uskutočnený v Zürichu.




NN: Zač jste trestně stíhán?
ČIMO: Za zneužívanie právomoci verejného činiteľa, že som neoprávnene, v deväťdesiatom roku, pozastavil výkon služby npr. Manovi a ďalej potom za sedem trestných skutkov - ohovárania súdruhov Mečiara, Filkusa, Kňažka, Lastovku, Borodovčáka, Mitra a Pittnera v časopise Slobodný piatok. Je to absurdné, pretože všetko, čo som o nich povedal, je pravda, všetko som procesne podložil dôkazmi. Nielenže by mali biť stíhaní oni, namiesto mňa, ale mali už dávno biť zavretí. Avšak vzhľadom k nášmu \"demokratickému\" súdnictvu a prokuratúre je absurdné, aby dom takýto súdny proces vyhral.
NN: Váš odchod byl chvatný...
ČIMO: 10. júna som dostal Uznesenie a Predvolanie na 12. júna. Obidva dokumenty boli antidatované, z 21. 5. 1992, pretože sa zichrovali a začali ma stíhať až po voľbách. Dostal jsem od priateľa z Prahy avízo, že v momente, kedy se na to predvolanie dostavím, vezmú ma do väzby. Súčasný stav vo väzniciach je údesný, pretože čakajú na ďalšiu amnestiu - Mečiarovú, pretože všetci, vrátane bacharov, stoja za ním. Po konzultácii s rodinou, ktorá odmietla chodiť sa na mňa dívať do väzenia, som emigroval.
NN: Mohl byste informovat, jak to bylo, když Mečiar nechal přes Lastovku sledovat své politické odpůrce?
ČIMO: Konkrétne informácie som poskytoval už v apríli 1991. Tenkrát som ich presne, vrátane dôkazov predložil branno bezpečnostnému výboru SNR.
NN: Františku Javorskému, předsedovi tohoto výboru?
ČIMO: Nie, všetkým členom.
NN: Co se poté odehrálo?
ČIMO. Nič, okrem toho, že som bol odvolaný.
NN: Jaká byla role Svěchoty? (Ředitel bratislavské expozitury Úřadu pro ochranu ústavy a demokracie, později náměstek slovenského ministra vnitra, agent StB - pozn. red.)
ČIMO: Jednoznačne, priehľadná. Mal proste sústrediť, zabezpečiť z Úradu pre ochranu ústavy a demokracie všetky doklady, dokumenty, ktoré kompromitovali ľudí, o kterých mal Mečiar záujem. A ja som procesne vypovedal, a to v januári 1992, že som bol ako svedok prítomný u toho, kedy Svěchota doniesol Mečiarovi tých 6 vytrhnutých strán, o ktorých sa toľko písalo a dávalo do súvislosti so všetkým možným. A doniesol mu vtedy 6 sväzkov tajných spolupracovníkov. Medzi nimi boli zväzky Ivana Čarnogurského, Jána Budaja a Košťu, bývalého ministra spravodlivosti, ktoré mi Mečiar dal čítať.
NN: Mohl byste říct konkrétně, o které osoby měl Mečiar zájem, na které se sbíral kompromateriál?
ČIMO: Prvý, kto ho zajímal, boli osobnosti z evanjelickéj a katolíckej církvi, napríklad arcibiskup Sokol, kardinál Korec, biskup Michalko a Rusíni, pravoslávna cirkev na východe. Súčasne s tým ho zajímali ľudia z jeho okolia, teda z oblasti Trenčína, ktorých potreboval filtrovať a definovať. Musel zablokovať ľudí, ktorí vedeli o tom, že donášal Štátne bezpečnosti na Dubčeka. Ďalší okruh jeho záujmu bola VPN, menovite Ondruš, Porubjak, Gál a celá VPN v Bratislave, ďalej ľudia z KDH, ktorí ho, akože prvoradí protivníci, zajímali snáď ešte viac. A samozrejme všetky osoby, ktoré boli predtým alebo potom vo vláde tzv. národného porozumenia. Vrátil by som sa ale ešte k úlohe Svěchotu, lebo tú prebral potom Pittner. Keď sa Svěchota stal prvým námestníkom Mečiara, prevzal Pittner Úrad pre ochranu ústavy a demokracie. Bol som prítomný, keď Pittner chcel odovzdávať materiály cez Svěchotu Mečiarovi, ten však odmietol s tým, že už sa raz spálil, nech si ich odovzdá sám. Mečiar držal Pittnera tým, že Pittnerov otec bol šéfem záchytného tábora Židov v Malackách, na čo má dokument a vlastne ho tým drží dodnes. A neviem, či sú kádéháci tak hlúpi, či neinformovaní, že majú priamu filtráciu Mečiara na Pittnera, priamo nasadeného v ich srdci, v ich vedení.
NN: Původně jste ale Mečiarovi věřil, vážil si ho.
ČIMO: Myslel som, že je to obojstranná vážnosť, čo sa mi potvrdilo i tým, že mi dal takú vysokú funkciu, pretože riaditeľ Inšpekcie je v podstate pravá ruka ministra. Štyri mesiace to bolo v poriadku, nechcem sa opakovať, často sa ma na to pýtali, ale skončilo to v súvislosti s kauzou Demikát.
NN: Co byste mohl říct o počátečních Mečiarových jízdách po Slovensku, kdy údajně kontaktoval agenty z církví?
ČIMO: Osobne sa poznám s arcibiskupom Sokolom a kardinálom Korcom a na žiadosť Mečiara, pod zámienkou, že chce prejednať spoluprácu polície s cirkvou, som mu sprostredkoval kontakt. Namiesto rokovaní o spolupráci došlo k jednaniam politickým, Mečiar si vzal arcibiskupa Sokola do centra VPN ako starého dobrého známeho, čo mu dopomohlo k tomu, že ho začali brať ako katolíka, za ktorým stojí cirkev i jej vysoko postavené osobnosti. Vtedy ma ani nenapadlo, že to takto využije.
NN: Tímhle tahem odebral křesťanům část voličů.
ČIMO: Samozrejme.
NN: Komu jste sdělil všechny vaše poznatky o Mečiarovi, než jste utekl?
ČIMO: Keď ma vtedy odvolávali, obrátil som sa aj na prezidenta Havla a ten mi do dnešného dňa neodpísal. Písal sem aj na Generálnu prokuratúru ČSFR. Tie dopisy mám. Ale stal sa paradox. Namiesto toho, aby bol Mečiar procesne stíhaný, respektíve aby bol zbavený poslaneckej imunity, parlament \"onemocnel\" a jeho popularita ešte stúpla. Média všetko zahrávajú na Tisovú vilu, ale ľudia nevedia o mnohých ďalších trestných činoch, v ktorých Mečiar ide.
NN: Máte možnost je pojmenovat.
ČIMO: To je trochu komplikované, lebo sa jedná o veci, kde niesom zbavený mlčanlivosti. NN: Ve vašem případě pozbývá tento argument logiku, navíc vzhledem k situaci v ČSFR je třeba promluvit.
ČIMO: Takže - po Tisovej vile môžem pripomenúť prípad Demikát, to bolo celé protizákonne, ďalej nezákonné odpočúvanie a sledovanie ústavných a vládnych činiteľov, kde som predložil jasné dôkazy. Jednalo sa konkrétne o banskobystrickú sledovačku a zvláštny bratislavský útvar. Na toto všetko, o čom hovorím, som procesne predložil dôkazy. Ďalej odvolávanie ministra Andráša - ten prípad upadol viac-menej do pozadia, ale na základe toho sa potom všetko odvíjalo, pretože tým v podstate demonštroval svoju nepriestrelnosť, ukázal svoju silu. Keď si spomínate, podal Mečiar demisiu, štyridsaťosem hodín nebol premiérom a predložil vtedy predsedníctvu jeden doklad, prečo chce odvolať Andráša. Neobsahoval ale žiadne fakty, ani dôkazy. Vtedy ma Andráš požiadal, aby som mu pomohol, pretože už neveril nikomu, mne začal, až keď už bolo neskoro. Vtedy som ten materiál rozpracoval, bod po bode som vyvracal, ale dôkazy. Potom bol z civilno-správneho úseku vyčlenený ešte jeden poradca, aby vyvracal body, ktoré Mečiar uvádzal. Tento celý elaborát potom bol v mojej prítomnosti predaný Andrášovi v byte Jana Čarnogurského - ten vtedy povedal, že je to príliš tvrdo napísane. Andráš však nechcěl zmeniť ani čiarku, a takto to bolo predložene predsedníctvu a faxom zaslané do Slobodnej Európy. Vtedy to kádéháci vyriešili jednoducho a vecne - obetovaním Andráša. Pritom mali Mečiara už po druhý raz na lopate, ako nikdy v živote. Keby toho využili, nedialo by sa v Československu to, čo sa deje.
NN: O Mečiarově spolupráci s StB bylo napsáno mnohé, leč výsledek žádný.
ČIMO: Písalo sa, ale veľmi špatne. Potvrdzuje to vlastne fakt, že sa mu len dokázalo, že bol kandidátom tajnéj spolupráce. Dva týždne na to sa nechal Havel prelustrovať a zistilo sa, že bol rovnako tri mesiace kandidátom. Manévrovanie s tým, že Mečiar mal krycie meno Doktor a vôbec preukazovanie jeho spolupráce s ŠtB bolo prevedené veľmi zle a amatérsky a slovenský národ bol zase presvedčený, že je sa mu ubližuje a krivdí.
NN: Teď máte šanci říct, co o tom víte.
ČIMO: Predložil jem šesť konkrétnych svedkov, ktorí jednoznačne vypovedali procesne - pred vyšetrovateľom federálnej vyšetrovačky, že Mečiar donášal na Dubčekovú rodinu, jeho známe, jeho okolí v rámci Trenčína, Nemšovej, Dubnice. Svedkovia boli vypočutí, informácie odovzdané Dubčekovi. A vtedy bol ten zlom, že Dubček nešil do HZDS, ale k sociálnym demokratom. To bol jediný dôvod Dubčekovho prestupu. Ale cez to všetko Dubček manévroval, prijímal rôzne kompromisy.
NN: Dubčekov švagor údajne dosadil Mečiara do funkcie ministra vnútra.
ČIMO: Mal v tom samozrejme prsty, ale v prvom rade Čič, pretože ten sa poznal s Mečiarem dlhé roky, ešte zo slovenskej advokátskej komory, kedy sa ešte pred tzv. zamatovou revolúciou pripravovali nové kádre na rozhodujúce posty v rámci vlády a parlamentu. Vtedy už sa s Mečiarom na nejakú dobrú funkcii počítalo, konkrétne na ministra vnútra. To mám podložené dvoma svedkami, ktorých som uviedol. Biľak mal veľmi úzky kontakt na Mečiara cez riaditeľa Úradu vyšetrovania slovenského ministerstva vnútra, Mitru, Demikáta a Šustera. Dva mesiace pred revolúciou sedel v hotely Slovan v Košiciach s elitou východoslovenského krajského výboru strany, s Demikátem, Mitrom. Tam mu priniesol Demikát prihlášku do KSČ (ktoré boli očíslované) - tým ho Demikát a Mitro držia. Ale i toto sa procesne uvádzalo.
NN: Mohl byste nám sdělit jména těch šesti svědků, kteří procesně vypovídali, že Mečiar donášel?
ČIMO: To vám nepoviem, pretože by som ich zlikvidoval, aj s ich rodinami. To nenapíše ani Milan Žitný, aj keď ich pozná. Pozná mená aj tých dvoch ktorí boli v tom hotely, a neuverejní ich. Zničilo by ich to. Podstatné je, že sú uvedení v protokoloch.
NN: Mluvil jste o nezákonném Mečiarově odposlouchávání. Údajně byly odposlechy získávány od KGB, když Rusové odjížděli a částečně likvidovali zpravodajskou techniku.
ČIMO: To je kapitola sama o sebe. V druhej polovici februára 1990 prebehlo stretnutie troch mládencov, ktorí sa k týmto veciam dopracovali. Na tomto stretnutí boli okrem mňa ešte generálmajor Sámel, Mečiar a Lastovka. Všetko sa odohrávalo v jednom konšpiračnom byte v strede mesta. Tam títo mladíci odovzdali dva dokumenty. Jeden, ktorý dokazoval, že Ľudové milície neodovzdali dve tretiny výzbroje a uvádzali presne štyri dislokačné miesta, kde sa tieto zbrane nachádzajú. Druhá informácia sa týkala techniky po KGB a opäť presne určili miesto, kde tá technika je, respektíve ako sa odovzdala na ministerstvo vnútra, ešte za predchodcu Mečiara. Chlapci tentoraz presne vysvetlili spôsob, ako sa to v oboch prípadoch urobilo a predložili k tomu dôkazy. Mečiar sa dohodol so Sámelem, že Lastovka, ako vtedajší prezident polície na Slovensku, to rozpracuje - vytvorí tým s tím, že až sa to zistí, bude to obrovská bomba. Po týždni, zhruba, sem sa Lastovku pýtal, ako to pokračuje - vraj to perfektne vychádza. Po nejakých dvoch, troch týždňoch sa začalo hovoriť, že to má Praha, že tam sú nejaké politické problémy, ale že je to všetko zdokumentované a vyjde sa s tím von, až to bude možné. No, a doteraz sa s tým akosi nevyšlo. Lastovka to všetko zadupal. Vôbec najviac o tom vie Sámel.
NN: To je ale jasný důkaz...
ČIMO: To je obrovský dôkaz, to je na zavretie na 15 rokov, len za toto. Napriek tomu, že som mal spustu inéj práce a všetko som nestíhal, som v konečnom dôsledku tieto veci urgoval, pred branno-bezpečnostným výborom, u federálneho i slovenského ministra vnútra. Lenže som nemal právomoci, každý ma odpinkal. Touto špičkovou technikou, ktorá bola a je - nehovorme v minulom čísle - používaná, bolo MVSR, respektíve Štátnou bezpečnosťou zásobená cez zástupcov Sovietskej armády na východnom okruhu. A tieto špeciálne a najmodernejšie prostriedky vlastní Mečiar a všetky sú dislokované v Banskej Bystrici u Šteiningera - dúfam, že už je aspoň plukovník, pretože slúži verne. Teraz jeho súdruhovia zo sledovačky pracujú na mojej manželke. Aspoň mi ju tým ochránia. Že tieto prostriedky sú u Šteiningera, mám overené od jeho podriadených.
NN: Jakým způsobem se používala a používá tato technika?
ČIMO: Niesom technik, ale vyjadrím to inak. Používa sa na toho, na koho je treba. V Bratislave 20 ľudí robí 24 hodín len na politických činiteľoch, všetko je prevádzané na počítačových systémoch. Násobme tromi, to je 60 ľudí, plus náčelník a sekretárky, čo už je 70 ľudí, ktorí sa zaoberajú len touto činnosťou. Konkrétne sa to odohráva v Legerského ulici, v druhom či treťom poschodí. Vtedy, ako šéfovi Inšpekcie sa mi tam nepodarilo vpáliť, ale keby tam niekto vrazil teraz, bude to rovnaké - všetky odposluchy ako na dlani. Opil som šéfa tohoto zvláštneho odboru, Augustýna, tak, že nevedel, čí je. A vtedy rozprával pred civilnými osobami, že dáva odpočúvať kohokoľvek, aby dom si povedal, miesta je pre všetkých dosť, žiadny problém.
NN: Obklopil se, nebo nechal Mečiar ve funkcích příslušníky 2. správy StB?
ČIMO: Na ministerstve vnútra zostali všetci, na ostatné ministerstvá si svojich ľudí dosadil, pretože ich tam nemal. Ale podstatné pre neho bolo MV, však to stačí, nie?! NN: Co ministerstvo spravedlnosti?
(Smiech) Neviem, či by slovo spravodlivosť nemalo vypadnúť zo slovníka ako neprekladateľné.
NN: Armáda - domobrana - vnitro. Skvěle promyšleno - dokonalá provázanost, ve hře tytéž persony.
ČIMO: Na túto vec som upozorňoval pred branno-bezpečnostným výborom v r. 1991. Pri tzv. inšpekcii v Košiciach prebehlo stretnutie Pittnera s Mečiarem a tam vtedy myšlienka vytvoriť domobranu vznikla. Odôvodnenie - zvýšenie kriminality s väčším dopadom na Slovensko. Napadol som vtedy Pittnera, či chce vybudovať druhé PSVB nebo Ľudové milíce. Odpoveď som nedostal. Na tejto porade bol prítomný tiež dnešný minister vnútra, vtedy veliteľ východného okruhu, Tuchyňa. Neviem, či si niekto vôbec uvedomuje, aký je to dynamit, že Tuchyňa je ministrom vnútra?!
NN: Jako velitel východního okruhu má všechny klíče k tzv. obrannému systému Slovenska, samozřejmě i Čech a Moravy.
ČIMO: Všetko má k dispozícii, či už v hlave, dokumentoch, či kľúčoch! Stopercentne je naviazaný na všetkých veliteľov na Slovensku a má vynikajúce známosti s českými veliteľmi. Perfektne ovláda ľudí a presne vie, komu koľko dať, aby bol ich. Tuchyňa je bezpochyby ešte väčší profesionál než Mečiar. Je predurčený k tomu, aby skompletizoval slovenské vojsko, čo dokladuje i to, že civilno-správný úsek sťahujú z ministerstva vnútra a dávajú pod vládu. To bolo ale pripravované už za Mečiarovho ministrovania. Tuchyňa je skutočne vojensky a policajne väčší Boh ako Mečiar a je tiež jediný, kto je schopný Mečiara odpísať. Nie právne, to sa nedá, ale politicky či spoločensky. Na Tuchyňu sa ťažko nájde niečo negatívneho, je dobrý. Opozície i v HZDS, spolieha práve na neho, že Mečiara odpíše.
NN: Je pravda, že Andrejčák se podílel na přípravě polistopadového puče?
ČIMO: Andrejčák nie. Vojaci to robili lepšie ako polícia. Má to hlboké korene. Vojsko je u nás veľmi mazané a ... vojaci na to nabehli tak, ako to mali prikázané pred tzv. revolúciou. Medzi policajtmi boli veľké rozkoly. Mladí sa hrnuli na funkcie, čo je prípad Lastovku. Ten zohráva veľkú úlohu v rámci všetkých machinácií, vrátane DAK MOVA. Napríklad 16. novembra 1989, teda deň pred revolúciou, bol o čiestej u Šlapku, kde on a Mikula, a bohužiaľ si nemôžem spomenúť, kto bol ten tretí, dostali inštrukcie, ako sa majú zachovať, keď vypuknú nepokoje. Lastovka sa mal dostať do vedenia, ísť s revolucionármi, a tak sa dostať ku korytu. Však tiež kandidoval na ministra, bol na kandidátke spolu s Mečiarom. Tým pádom blokoval všetky vyšetrovania voči bývalým straníckym a vládnym funkcionárom. Aj toto je v pražskom protokole uvedené. Tento protokol išiel z Prahy do Bratislavy a keď som sa dotazoval Malečka (zástupcu riaditeľa Úradu vyšetrovania - pozn. red.) a pplk. dr. Semotama, ako je možné, že to bolo odovzdané tým, proti ktorým je to nasmerované, tak odpovedali, že sa to vyriešilo na najvyššej politickej úrovni. Potom v masmédiách prebehlo, že slovenská prokuratúra spis preverila, a nemá s ním už nič spoločného, takže ho predala vojenskej prokuratúre. To sú také absurdity, že to Boh nevidel!
NN: Co tandem Mečiar-Sacher?
ČIMO: Obaja sú skompromitovaní ako dela neznámych rozmerov. Keď som počul o návrhu Sachera na prezidenta ČSFR, omdlieval sem a mal chuť strieľať. Sacher je človek, ktoý doslova zo stola zožerie čokoľvek, aj vaše magnetofóny, keď mu povedia, že je to dobré. Vezme vidličku, bude ich napichovať a jesť. A chrumkať. Hodne sa v istej dobe písalo o fonde Z, ale málokto vie, že vznikol z podnetu Mečiara. Bola to ním pripravená a koordinovaná akcia. Od začiatku si na federálnom ministerstve vytvoril prostredie tým, že Sacherovi dosadil Sámela a Ciklaminiho. Bol som pri tom, keď na MV SR Mečiar, Sámel a Ciklamini akciu premýšľali. Mečiar presne inštruoval Ciklaminiho, akou formou by sa dal prevetrať, teda prelustrovať federálny parlament. Ciklamini sa spojil so Sacherem a urobili to. Prvý, kto dostal zoznamy, bol Mečiar, až po něm je obdržel Sacher. Ciklamini mě pak otravoval, abych mu dosvědčil, že Mečiar bol pôvodcom lustrácií federálneho parlamentu, dokonca odo mňa žiadal čestné prehlásenie s podpisom. Odmietol som, lebo som sa dozvedel, že Ciklamini hrá na dve strany.
NN: Touto blokací byl ovlivněn celý chod událostí příštích.
ČIMO: Iste. Odtiaľ sa začalo všetko odvíjať, tu začal rozklad.
NN: Ciklamini, jakožto první Sacherův náměstek, hrál dost významnou roli.
ČIMO: To iste, a viem o situácii, kedy sa to pokúsil zneužiť v osobnom živote. Pri návrate zo služobnej cesty z Košíc sme boli s vodičom unavení a rozhodli sme sa, že sa ubytujeme v Banskej Bystrici, v hotely Lux. Tam sme stretli starých známych súdruhov, či ako ich nazvať. Bolo pol tretej, keď sme vošli do baru a začali jesť.
ČIMO: Málom som omdlel - do baru vstúpil Ciklamini s dvoma najväčšími banskobystrickými vekslákmi a dvoma kurvami, taktiež najvyhlásenejšími. Poslal som za nimi šoféra, že som tu, aby išiel na chodbu. Ciklamini ho vyhodil, pretože nikoho už nepoznal a chcel sa baviť. V bare hrala nejaká pražská kapela a on poslal tej speváčke svoju vizitku prvého námestníka FMV. Áno, počujete dobre, ja som ten a ten a že sa s nim musí vyspať. Barman s manželom tej speváčky za mnou s tou vizitkou prišli, aby som zasiahol, že vedia, že pracujem na ministerstve. Vedel som, že je zle, ale povedal som si, že každý môže niekedy urobiť prúser a chcel som sa zachovať ako chlap. Šiel som za Ciklaminim, ktorého som vtedy nepoznal, iba som vedel, v akej je funkcii. Obe kurvy aj veksláci, jeden z nich bol bývalý tajomník vedúceho tajomníka OV KSČ v Banskej Bystrici, boli v momente preč. Pokúšal som sa s Ciklaminim komunikovať, ten však stále viedol svoju, že sa musí s tou speváčkou vyspať. To tam nemusíš ale posielať svoju vizitku, hovorím. No, nech vie, že sem prvým námestníkom ministra vnútra! Myslel som, že skolabujem. Jano (šofér, pozn. red.) ho zamkol na izbu, kľúč dal na recepciu, aby ho každú hodinu chodili pozorovať, či sa nezadusil alebo niečo. Lenže medzitým vstúpili do baru štyria ozbrojení policajti, ktorých ešte predtým zavolal rozzúrený manžel onej dámy a ja som sa pokúšal vysvetliť situáciu. Manžel však začal protestovať, že takých prvých námestníkov v republike nechce mať, a to, čo som chlapsky vybavil, sa rozsypalo. Takže výsluch, kompletný materiál ako sa súdruh Ciklamini prostredníctvom vizitky dožadoval spánku so speváčkou, sa zdokumentoval. Ráno som volal Mečiarovi, čo sa stalo za prúser, čo s tým. Vraj, nech okresný náčelník pošle so spisom kuriéra. Chcel som mu ho doniesť sám, on však trval na kuriérovi. Vtedy som Mečiarovi veril a nepremýšľal som, prečo mu spis nemám doniesť sám. Dnes viem, že nechcel, aby som sa k nemu dostal. Bohužiaľnepočítal s tím, že existuje viac korunných svedkov než ja. Neskôr som sa od okresného náčelníka dozvedel, že ten spis bol do týždňa na pokyn ministra skartovaný. Ten pokyn dal Mečiar písomne, takže jasný dôkaz paragrafu stopäťdesiatosem. To by malo stačiť na odvolanie štyroch, nielen jedného ministra.
NN: Co tandem Mečiar-Kňažko?
ČIMO: Kňažko chodil za Mečiarom dosť často už v dobe, keď bol ministrom vnútra, i keď to vehementne popiera. Tvrdí, že ma v živote nevidel. Asi stratil pamäť. Dvadsať rokov sa poznáme a vykrikoval, že sa spoznáme až na súdu. To, čo tvrdil Sámel, že Kňažko donášal Mečiarovi z okruhu Havla, je pravda. Bol som dvakrát pri tom, keď Kňažko Mečiarovi žoviálne hovoril, že mu doniesol veci, ktoré preberali. Donášal mu doslova dokumenty závažného, nielen politického, ale i utajovaného charakteru, ku ktorým sa dostal. Potom fľašou šampusu roztrieskal na Hrade Havlovi benátska zrkadlo, keď bol ožratý. Odtiahla ho ochranka, od ktorej to viem. Vtedy s ním Havel tiež skončil.
NN: Do Mečiarova okruhu se politickými veletoči propracoval Jaroslav Šabata. Dnes, jakožto poradce šéfa parlamentu republiky bez prezidenta, má dost velkou moc.
ČIMO: To je samostatná kapitola, rozhovor na celú noc. Šabata bol a zostal ochrancom a koordinátorom všetkých slušovických mafiánov. A zase sú to len peniaze. O Šabatovi bolo napísane mnoho, ľudia to akosi prestávajú vnímať, naviac sa mu doposiaľ nič nestalo. On má ale dobré kontakty na obidve strany - ako na Mečiara, tak na Klause. Ale musíte si predovšetkým uvedomiť, že infiltrácia Mečiarových ľudí v Prahe a v samotnej českej vláde i v parlamente, myslím v súčasnom, je veľmi silná. Má totiž na ovládanie Čechov obrovské financie. Pred voľbami dostalo HZDS 84 miliónov pôžičky na volebnú kampaň so splatnosťou august 1992 a od sudetských Nemcov 50 miliónov bezúročnej pôžičky. Písalo sa síce o tom, ale čo ďalej?! Ktorá prokuratúra v Československu sa tým zaoberala? NN: Obávám se, že tohle nebude problém pouze HZDS. Ale zajímalo by mě, jakou pozici Mečiar v HZDS má?
ČIMO: Mečiara tri štvrtiny HZDS v podstate nenávidí, pretože ich drží v šachu, tak, ako to robil Nicolaie Ceausescu v Rumunsku alebo vodca líbyjskej revolúcie Muammar Kaddáfí. NN: To je dost natvrdo.
ČIMO: Samozrejme, že každý to robil svojim spôsobom. Bežte v Bratislave do Kláštornej vinárne počúvať čašníkov, pokiaľ tam však ešte sú. Mesiac pred voľbami si tam o mne vedenie HZDS vyprávalo, čo to ta kurva Čimo robí za veci, ešte nakoniec naruší víťazstvo vo voľbách. Na druhej strane ale hovorili, Boha, má pravdu s tými materiálmi, že Mečiar ich kradol a používal. Jožo, aj ty máš, aj proti mne niečo má.... ČIMO: Mečiarovi naleteli rôzne skupiny ľudí, tú prvú práve tvoria tí, na ktorých má kompromateriály a ktorí sa ho boja. Tí mu budú doslova zobať z ruky. Druhú skupinu tvoria tí, ktorí sa v ňom vidia a ktorým sľúbil funkcie, a potom pochopiteľné lumpenproletariát, ktorý zarábal 2500 korún a ďalších sedem tisíc si nakradol v Mečiarovom sociálnom programe vidia títo ľudia pokračovanie toho, načo boli zvyknutí. Tých nejakých 5% inteligencie proti nemu síce tvrdo brojí, ale nemá takmer žiadnu šancu nič presadiť. A čo sa týka federácie - všetci ho podcenili ako totálneho blba. On však presne vie, čo má robiť. Ktorá prokuratúra vyšetrovala podnety, ktoré som dal?! Vrátane jeho výrokov o zatvorení kohútikov s ropou?
NN: To bude nejspíš jedna z hlavních příčin Klausových kompromisů.
ČIMO: To určite. Ale nielen to. Iste viete, že Slováci chcú vybudovať širokorozchodnú - ruskú trať po Bratislavu. Zatiaľ vedie do Čiernej. Práve tato trať a tri vojenské letiská sú predmetom jednania slovenskej vlády. Čo to znamená, je jasné. A zloženie slovenského parlamentu? Keď dvaja ľudia z opozície onemocnejú, je to všetko v háji. A keď neonemocnejú, budú onemocnení.
NN: Mečiar se zřejmě nezastaví před ničím. Jak to bude s Maďary?
ČIMO: Od minulého roku má pripravený presný scenár, ktorý sa týka 12 000 maďarských podnikateľov. Všetko premyslené - od kontroly, cez políciu po prokuratúru. Akonáhle odpíše alebo rozpracuje túto silnú skupinu podnikateľov, potom tých, čo sú na nich odkázaní, bude mať rovnako v rukách. Tých 600000 Maďarov, ktorí na Slovensku sú, sú schopní. Aspoň väčšina z nich. Od poľnohospodárstva až po obchod. Naviac majú kapitál. Ale to nie sú žiadni veksláci, majú to oddrené... A Mečiar ich celkom jednoducho odrovná

Autor: ,,,, Reagovat

peterbulik blog