Najnovšie články

Mikroplast všade okolo nás

Dalimil Kronika | 16.1.2018 11:48
populivox: čo píšu iní

Otevřený dopis kandidátovi na prezidenta ČR

Dalimil Kronika | 16.1.2018 11:29
populivox: čo píšu iní

P.C.Roberts: Už před 11. zářím 2001 plánovaly USA

Dalimil Kronika | 16.1.2018 11:24
populivox: čo píšu iní

Václav Klaus pro ranní zprávy rádia Impuls

Dalimil Kronika | 16.1.2018 10:51
populivox: rozhovor

Prijmite naše hodnoty, alebo opustite EÚ !

Dalimil Kronika | 16.1.2018 10:37
populivox: čo píšu iní

Archív

Spriatelené weby

Petícia Svetového zväzu Maďarov

čo píšu iní

„Ak by pred šestnástimi rokmi Francúzsko vedelo, s akými skrytými myšlienkami a cieľmi štátnikovzastupujúcimi štát v roku 1919 zabezpečilo "mierové právo a spravodlivosť",ak by to vedelo vtedy, a ak by vedelo dnes, s akými záujmami a zámermi štátnici uvalili podozrenie na dobré meno vlasti a ohrozili našu budúcu bezpečnosť, Francúzsko spolu s celou Európou by nebolo tam, kde je dnes. . .” V júli 1914 bola jediným nepriateľom Francúzska – lož! HENRI POZZI,1935


Spravodlivosť pre Európu!

Maďarská otázka sa už ďalej odkladať nemôže


            Takmer sto rokov uplynulo od konca prvej svetovej vojny, po ktorej víťazné mocnosti realizovali svoje predvojnové plány na mierových rokovaniach vo Versailles. Nespravodlivé podmienky uložené Maďarsku dňa 4. júna 1920 porušujúce koncepcie medzinárodného práva boli jasné už v deň podpisu zmluvy, no do dnešného dňa ich prešetrenie a výkon spravodlivosti nikdy neprebehol. Maďarský národ, ktorý existoval ako súčasť Uhorského kráľovstva, s ústavou napísanou už v roku 1222 slúžiacou ako vzor pre Európu pri usporiadaní ústavného štátu,  bol rozdelený na sedem častí a 3,5 milióna Uhrov bolo bez opýtania a proti svojej vôli prinútených žiť pod cudzou nadvládou.

Maďarský národ, ktorý plnil kľúčovú úlohu ako ochranca Európy s nehynúcimi zásluhami – pamätaný a uznávaný každý deň pri zvonení poludňajších  zvonov - dňa 4. júna 1920 stratil zastúpenie ovplyvňujúce všetkých obyvateľov.

Toto zastúpenie celého maďarského obyvateľstva rozdeleného na sedem častí, kde jedna tretina  bola prinútená žiť pod cudzím vedením jej nepriateľským, bolo získané späť o deväť rokov neskôr, v roku 1929, pod záštitou prvého Svetového kongresu Maďarov.
Druhý Svetový kongres Maďarov, ktorý sa konal v roku 1938, zriadil Svetový zväz Maďarov a vyzval ho, aby fungoval ako orgán s riadnymi zasadnutiami, teda ako aktívne fungujúca organizácia s trvalým chargé d’affaires. Prerušený počas desaťročí komunistickej éry, s činnosťou obnovenou po 54 rokoch, od roku 1992 zastupuje Svetový kongres Maďarov všetkých Maďarov a stretáva sa na pravidelných zasadnutiach každé štyri roky

Pri príležitosti 70. výročia založenia Svetového zväzu Maďarov zasadal VII. Svetový kongres Maďarov od 16. do 20. augusta 2008 s počtom delegátov 1000. Jeho najdôležitejším rozhodnutím bolo prijatie Deklarácie o práve Maďarov na sebaurčenie (Pozri Príloha 1), ktorá vyjadruje nárok práva na sebaurčenie pre celý maďarský národ, zastúpený ako celok Svetovým kongresom Maďarov, a to na základe medzinárodného dokumentu o ľudských a politických právach a dokumentu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach prijatých organizáciou OSN v roku 1966. V odseku 1 stojí: "Všetky národy majú právo na sebaurčenie.Toto právo znamená, že všetky národy majú možnosť vybrať si svoj vlastný politický systém a môžu slobodne zabezpečovať svoj ekonomický, sociálny a kultúrny rozvoj. "
Deklarácia o práve Maďarov na sebaurčenie vydaná VII. Svetovým kongresom Maďarov v samostatnej prílohe informuje a presviedča národy Európy, a to najmä na mladých ľudí a vládu Slovenskej republiky, Ukrajiny, Rumunska, Srbska, Chorvátska, Slovinska a Rakúska, že vlastné sebaurčenie je v očiach maďarského ľudu jeho svätým a nedotknuteľným právom.

Deklarácia o práve maďarského národa na sebaurčenie tvrdí, že bez vyriešenia maďarskej otázky nemôže Európska únia zosobňovať „slobodu a bezpečnosť“.
V rámci VII. Svetového kongresu Maďarov sa viac ako 500 delegátov zúčastnilo konferencie s cieľom opätovného preskúmania trianonskej dohody, ktorá trvala jeden deň. Delegáti prijali návrh na opätovné preskúmanie trianonskej zmluvy z roku 1920 a parížskej zmluvy z roku 1947 a v 7 bodoch požadovali, aby medzinárodné spoločenstvo ukončilo dôsledky trianonskej  zmluvy a parížskej zmluvy, ktoré pripisujú kolektívnu zodpovednosť za vojnové zločiny aj maďarskému národu, a aby tak zabezpečilo spravodlivosť pre Maďarsko!(Pozri Príloha II). Tento návrh ponúka dostatok dôkazov o tom, že mierové zmluvy na konci prvej svetovej vojny boli pre európske národy vytvorené oklamanými politikmi, ktorí dostali klamlivé informácie, čo je dnes jasne viditeľné.

Spojený maďarský národ, ktorý je reprezentovaný Svetovou federáciou Maďarov a  Svetovým kongresom Maďarov, pri siedmom zasadnutí v auguste 2008 prijal rozhodnutia a predkladá nasledovné :  
PETÍCIU,
v ktorej maďarský národ žiada opätovné preskúmanie trianonskej mierovej zmluvy zo 4. júna 1920 podpísanej po prvej svetovej vojny a parížskej zmluvy z 10. februára 1947 podpísanej po druhej svetovej vojne, zastavenie diskriminácie maďarského národa a zabezpečenie spravodlivosti pre maďarský národ. Pri súčasných okolnostiach – berúc do úvahy ich význam a účinky –  to znamená odvolanie sa proti spravodlivosti Európy.

Vyššie uvedenú žiadosť podopierame nasledovným:  
Odôvodnenie
1.     V priebehu mierových rokovaní na konci druhej svetovej vojny, ktoré sa konali vo Versailles, a ktoré boli založené na koncepcii občianstva, sa Maďarsku vzali dve tretiny jeho územia, aby sa vytvorili štáty, ktoré predtým nikdy neexistovali, t.j. Československo, Juhoslávia a rozšírené územie Rumunska. Československo za pomoci historickej koncepcie tak získalo 3 milióny nemeckých občanov. Tieto nové štáty boli založené na koncepcii sebaurčenia. Zároveň však, pokiaľ ide o Maďarsko, toto medzinárodné právo nebolo aplikované.Maďarsku bolo odoprené ako historické, tak národného právo a tiež právo na sebaurčenie.V tomto smere čisto maďarské územia a komunity prešli pod vládu vyššie uvedených nástupníckych štátov.
Je zrejmé, že existuje dvojaký štandard pri aplikácii medzinárodného práva, ktorý diskriminuje tých ľudí, ktorých materinský jazyk je maďarčina. Táto znevýhodňujúca diskriminácia je typická pre rasistický spôsob rozhodovania.

Viac ako 90 rokov po skončení vojny Maďari žijúci v Karpatskej kotline stále nedostali odpovede na otázky týkajúce sa ich osudu. Ak, napríklad, bolo legitímne pripojiť k štátu komunitu, pretože rozprávala slovenským jazykom, prečo nie je legitímne, na rovnakom základe, pripojiť územia z umelo vytvorených štátov, na ktorých sú majoritnou skupinou Maďari hovoriaci maďarským jazykom, späť k Maďarsku?

 2.     Trest uložený Maďarom dňa 4. júna 1920 bol neakceptovateľne nespravodlivý. Je potrebné prijať skutočnosť, že Maďarsko nemôže niesť zodpovednosť za vypuknutie prvej svetovej vojny.V čase vypuknutia prvej svetovej vojny Maďarsko nebolo štátom nezávislým,  ale partnerským štátom Rakúsko-Uhorskej monarchie, a ako také bolo donútené k vojne, pretože od roku 1867 monarchistické Ministerstvo vojny vo Viedni robilo všetky vojenské rozhodnutia, ktoré zainteresovali aj Maďarsko, rovnako ako monarchistické Ministerstvo zahraničných vecí vo Viedni robilo všetky rozhodnutia týkajúce sa zahraničnej  a finančnej politiky. Dňa 7. júla 1914 gróf István Tisza, maďarský predseda vlády v Korunnej rade, bol jedinou osobou, ktorá hlasovala proti vojne, a dokonca nasledujúci deň napísal list cisárovi Františkovi Jozefovi a naliehal naňho, aby nevyhlasoval vojnu. Po tomto vete pri obnovených rokovaniach s úmyslom začať vojnu dňa 14. Júla súhlasil pod nátlakom, že pôjde do vojny, ale  iba s podmienkou, že veľmoci budú upovedomené, že Maďarsko, v prípade, že bude na víťaznej strane, nemá v úmysle vziať akékoľvek územie Srbskému kráľovstvu. (Pozzi, Henri: A A háború visszatér Vojna sa vráti) p.200-201)
Napriek tomuto jeho vyjadreniu, médiá spojeneckých síl vyhlásili do sveta ponižujúcu lož, že gróf István Tisza inicioval vypuknutie prvej svetovej vojny zorganizovaním atentátu v Sarajeve, ktorého obeťou sa stal následník trónu František Ferdinand. Opak bol pravdou, politické sily  v tom čase vedeli a neskôr uznali, že táto akcia bola plánovaná a vykonaná srbskou tajnou službou.

Keď už bolo možné vyvrátiť falošné obvinenie, že Maďarsko začalo vojnu, dňa 31. októbra 1918 bol vo svojom dome pred očami svojich blízkych ohavným spôsobom zavraždený muž, ktorý vojnu vetoval a snažil sa jej zabrániť - maďarský premiér, gróf István Tisza.

 3.     Rozkúskovanie Maďarska bolo – istým spôsobom -  plánované dlho pred vypuknutím I. svetovej vojny. Tento plán a jeho realizácia nebola závislá od výsledku vojny, a preto nemala byť predmetom mierových rokovaní na konci prvej svetovej vojny. Toto vyhlásenie je podopreté nasledujúcimi faktami:
Pred 23. júnom 1914, teda v deň atentátu v Sarajeve, došlo k vojenskej dohode medzi Ruskom, Srbskom a Rumunskom, v ktorej boli Srbsku prisľúbené niektoré maďarské územia, na ktorých Srbi nikdy nežili. Tento sľub splnili Spojenecké štáty v Belehrade dohodou dňa 13. novembra 1918, a to napriek skutočnosti, že v tom čase cárske  Rusko už neexistovalo a Sovietsky zväz, ktorá vznikol na území Ruska, nepatril medzi Spojencov.

Dohoda o prímerí, ktorá ukončila ozbrojený konflikt medzi Rakúsko-Uhorskou monarchiou a Spojencami  a nechala územie Maďarska bez zmien, bola podpísaná 3. novembra 1918 v Padove.
Napriek tomu - alebo možno práve preto - desať dní po 31. októbri 1918, po dni, keď bol zavraždený  predseda vlády gróf István Tisza, sa podarilo po vláde dychtiacemu zradcovi grófovi Mihálymu Károlymu uzavrieť vojenskú dohodu v Belehrade so zástupcom francúzskej armády, čím sa umožnilo nepriateľským silám preniknúť hlboko na územie Maďarska a s oddielmi ísť až po demarkačnú líniu. To všetko prebehlo bez účasti Maďarska, ktoré medzitým nebolo zapojené do žiadneho ozbrojeného konfliktu.

Zradu Mihálya Károlyiho presvedčivo dokazuje aj skutočnosť, že o päť mesiacov neskôr, keď bol donútený vzdať sa svojej moci, utiekol k najväčšiemu nepriateľovi Maďarska, Edvardovi Benešovi, ktorý mu poskytol pas na vycestovanie do sveta. Jeho výdavky boli zaplatené českým bankárom Panastom.

Po podpise dohody o prímerí 3. novembra 1918 v Padove, si Štáty Dohody uvedomili, že dohoda je koncepčne v rozpore so skoršou tajnou dohodou, v ktorej bola Transylvánia prisľúbená Rumunsku. Počas prvej svetovej vojny, Rumunsko zmenilo strany niekoľkokrát a v roku 1916 bolo dokonca  svojimi spojencami napadnuté. V mierovej zmluve s Nemcami, uzavretej 8. mája 1918, sa nakoniec samo vylúčilo zo Štátov Dohody.  Svoju politickú neschopnosť riešilo vojenskými prostriedkami: Päť dní po uzavretí prímeria v Padove si dňa 8. novembra 1918 francúzski vojenskí vodcovia rozdelili svoje jednotky, ktoré boli na území Srbska, a poslali polovicu z nich pod vedením generála Berthelotova do Bukurešti, kde prekonali vládnucu rumunskú vládu zostavenú Nemcami, a vytvorili novú vládu, ktorá bola ochotná dovoliť Rumunsku pripojiť sa k víťazom ako protislužbu za pripojenie Transylvánie k Rumunsku.. (Pozri list od nového predsedu vlády Rumunska Bratianu napísaný 8. novembra 1918 a zaslaný Clemenceau.)

Hoci padovské prímerie deklarovalo ukončenie všetkých vojenských akcií, jeden zo Štátov Dohody, Francúzsko, bez ohľadu na podpísanú dohodu o prímerí, bez vyhlásenia vojny, podnikol proti Maďarsku vojenskú akciu. Taká je skutočnosť, a tá stala sa buď preto, že Francúzsko považovalo Maďarsko za súčasť Rakúsko-Uhorskej monarchie, alebo v zmysle pokynov od Clemenceau, pretože tento Štát Dohody Maďarsko vôbec neuznal a nepovažoval ho ani za existujúci v politickom slova zmysle (!)

Francúzi viedli vojnu, ktorá nebola vyhlásená, s náborom etnických menšín – okrem Srbov -  t. j. menšín, ako sú Rumuni alebo Česi, s ktorými pred prímerím Maďarsko nikdy nebolo vo vojnovom stave. Rumunsko, spojenec Maďarska, na podnet Štátov Dohody sa v samostatnej mierovej dohode stal zradcom a napadol Maďarsko od chrbta, spôsobiac tak vojnový stav. Inými slovami, bojoval v uniforme po boku takých tieňových národných štátov, ako Československo a Srbsko-Chorvátsko-Slovinské-kráľovstvo /čo bola budúca Juhoslávia /, ktoré nikdy predtým nemali občanov, hranice alebo históriu, a ktoré nikdy neboli národmi budujúcimi nejaký štát. Tí vďačia za svoju "existenciu"  mocnostiam v úzadí, ktoré vplývali na lídrov Štátov Dohody, a tiež ambicióznym želaniam hrsti emigrantských politikov neznámych vo svojej vlastnej krajine, ktoré nepatrili k žiadnemu konkrétnemu táboru.

Komplic Mihálya Károlyiho, ďalší zradca Béla Lindner, minister vojny, ktorý na základe belehradskej vojenskej dohody rozpustil uhorskú armádu pred začatím vojenskej akcie Spojencami, utiekol do Juhoslávie, kde žil až do svojej smrti. Na jeho pamiatku tam bola postavená socha.

 4.     V mierovej zmluve z Versailles boli rozhodnutia o Maďarsku urobené ľuďmi, ktorí boli zvedení klamstvami. Lloyd George, britský ministerský predseda, neskôr pripustil, že urobili rozhodnutia založené na klamstvách: "Niektoré z týchto dôkazov, ktoré naši spojenci predložili,, boli lži a skreslenia.Urobili sme rozhodnutia na základe nepravdivých tvrdení. " (Lloyd George, Reč v Queens Hall v Pozzi, Henri: Századunk bunösei (Hriešnici nášho storočia) s. 283)

 5.     Najviac presvedčivým dôkazom o nespravodlivosti trianonskej zmluvy je to, že z územia Maďarska bolo odovzdaných 4026 km2 Rakúsku zodpovednému za začatie vojny. Rakúsko, ktoré bojovalo vo vojne po boku Maďarska ako ten istý štát (monarchia), tiež dostalo z územia Maďarska!

 6.     Čo sa stalo s Podkarpatskou Rusou, je podobné tejto nespravodlivej udalosti s Rakúskom. V Trianone bola Zakarpatská Rus daná Československu, takže Rusíni, ktorí tam boli vo väčšine by zvýšili pomer slovanského obyvateľstva v Československu. Avšak, prezident Beneš, a to bez akéhokoľvek dôvodu, jednoducho postúpil toto územie Sovietskemu zväzu. V dôsledku toho sa po páde Sovietskeho zväzu stala Zakarpatská Rus súčasťou Ukrajiny, krajiny, ktorej nikdy v priebehu dejín nepatrila. Rusínom a Maďarom, ktorí obývali toto územie viac ako tisíc rokov, nebolo dané právo na sebaurčenie.

 7.     V nasledujúcich rokoch, po vyhlásení trianonskej mierovej zmluvy, história ukázala, že aká klamlivá bola propagácia Štátov Dohody rozšírená po všetkých západných krajinách ako forma prípravy na vojnu, v ktorej sa uvádza, že Maďarsko bolo väzením pre národnostné menšiny. Obyvatelia dedín na území pripojenom k Rakúsku neprijali skutočnosť, že sa jedná o pripojenie, a potom, čo im bolo odmietnuté právo na sebaurčenie, vzali zbrane a pokúsili sa vynútiť si rozhodnutie o znovu pripojení k Maďarsku. Desať obcí týmto postupom uspelo v roku 1923. Od doby kráľa (sv.) Štefana I. (1000 n.l.) je maďarská krajina ústretová k cudzincom a dôkazom toho je, že obyvatelia týchto dedín boli prevažne Nemci a Chorváti. Aj preto si nemecky hovoriace dediny priali oddeliť sa od nemecko hovoriaceho Rakúska a vrátiť sa do svojej vlasti, do krajiny svätej koruny, do Maďarska.
Nasleduje desať dedín, ktoré boli znovupripojené k Maďarsku: Alsócsatár, Felsocsatár, Horvátlövo, Kisnarda, Nagynarda, Magyarkeresztes, Németkeresztes, Ólmod, Pornóapáti, Szentpéterfa.

 8.     Nástupnícke štáty v žiadnom prípade nesplnili podmienky podpísaných dohôd, v ktorých sa dohodli, že zaistia Maďarom, ktorí prešli pod ich vládu, dodržiavanie ľudských a národnostných práv.
Naopak, štáty, ktoré vlastnili územia odobrané  Maďarsku – Československo, Rumunsko a Juhoslávia - s jednotnými politickými opatreniami izolovali Maďarsko ekonomicky a politicky, a prijali opatrenia na rozdelenie a asimiláciu maďarského obyvateľstva na týchto územiach. Inými slovami, vykonávali etnické čistky – konfiškáciu majetku pod názvom pozemková reforma, vyvíjali vzdelanostný a kultúrny útlak, nútili k vyhláseniam lojálnosti, kolonizácii, osídleniam cudzincami, falšovaniu údajov zo sčítania ľudu, nevýhodnú diskrimináciu Maďarov a likvidáciu historických a kultúrnych pamiatok.

Celkove môže byť preukázané, že na územiach nástupníckych štátov, počet a pomer Maďarov sa znížil o 50% a ich šanca na prežitie sa zhoršila, preto preskúmanie trianonskej zmluvy nemožno ďalej odkladať.

 9.     Parížska zmluva z 10. februára 1947 bola pre Maďarsko ďalším nadiktovaným mierom, druhým Trianonom, ktorý rozšíril ten prvý. Ďalšie územia boli odobrané Maďarsku. Počas vojny utrpelo Maďarsko veľké straty na životoch – 15% z celkovej populácie - a toto utrpenie ľudí pokračovalo aj ďalším masakrom. Na Zakarpatskej Rusi je v meste Szolyva, maďarskom Osvienčime,  pochovaných v spoločnom hrobe 18.000 ľudí. V Srbsku bolo 40.000 občanov maďarskej národnosti zmasakrovaných na jeseň roku 1944. Počas rokovaní o parížskej zmluve tam o tom nepadlo ani slovo.  V prílohe III parížskej zmluvy je možné nájsť údaje, ktoré ovplyvňujú Maďarsko a Maďarov. ( "Celá komunistická časť zhromaždenia syčala ako had.")

Víťazi prvej svetovej vojny a druhej svetovej vojny využili verejné odsúdenie Maďarov kolektívne vinných ako vojnových zločincov a použili ho ako výborný nástroj na zohavenie národa a krajiny. (Rozhodnutie N. B. Gyulafehérvára, trianonský diktát, a sprievodný list od Milleranda, prezidenta Francúzska a list od Molotova z roku 1943  odmietajú pozitívnejší rozsudok navrhovaný anglickými diplomatmi vo veci úlohy Maďarska medzi satelitnými štátmi, " otrokára etnických menšín“ s označením "posledný satelit "a pod.) To znamená, že udalosti predchádzajúce mieru po oboch svetových vojnách a tiež samotní tvorcovia mieru sú zodpovední za poháňanie nenávisti k Maďarom v 20 storočí.  Dnes sú v štátoch Malej Dohody ohniská nenávisti k Maďarom šíriacej sa ako oheň spolu s nenávistnými rečami voči Maďarom, a preto cítime, že sme oprávnení podať petíciu veľmociam a organizácii OSN, aby oficiálne zakázali tieto akcie a poskytli Maďarom medzinárodnú ochranu.

10.     Maďarský národ nikdy naozaj neprijal presadzovanie mierovej zmluvy, ktoré nasledovalo po oboch svetových vojnách. Maďarský štát uskutočňoval vplyvnú a koncepčnú diplomatickú činnosť proti rozhodnutiu trianonskej zmluvy, čo mu prinieslo ovocie: Medzinárodné súdy vrátili Maďarsku územia obývané Maďarmi. Avšak mierová zmluva, ktorá nasledovala po druhej svetovej vojne, potlačila tieto rozhodnutia.
V nadväznosti na parížsku zmluvu Maďarský komunistický štát "zabudol" na pripojených krajanov, za ktorých bol zodpovedný podľa ústavy. V tej dobe, Maďari na pripojených  územiach, hlavne v Transylvánii, pokračovali v boji proti bezpráviu. Rumunský štát nemilosrdne bojoval proti akejkoľvek opozícii s dobrými mierovými úmyslami.  Kálmána Sassa, pastora z reformovanej cirkvi v Érmihályfalva, odsúdili na smrť a popravili. Na trest smrti odsúdili aj rímskokatolíckeho kňaza Aladara Szoboszlaya v meste Arad spolu s jeho deviatimi spolupracovníkmi a popravili ich, odoprúc rodinám, dokonca aj dnes, informácie o mieste ich telesných pozostatkov. Márton Áron, rímskokatolícky biskup, bol väznený dlhodobo preto, že sa pokúsil podať petíciu na parížske mierové rokovania, kde ponúkol riešenie prijateľnejšie pre Maďarov. István Doba, medzinárodný právnik, bol odsúdený na trest odňatia slobody, pretože v podrobnom a ústupčivom memorande chcel navrhnúť trvalé urovnanie vzťahov medzi Rumunmi a Maďarmi, kde najzložitejšie bolo, že si želal navrhnúť riešenie pre Organizáciu Spojených národov o výmene obyvateľstva. Príloha č. IV tejto petície obsahuje memorandum o transylvánskom prípade v OSN s názvom: „Nech sú požehnaní mierotvorci", ukončené dňa 8. februára 1957.

V prílohe č. V sumarizujeme ďalšie pokusy Transylvánie, zamerané na prešetrenie parížskej mierovej zmluvy, a to na základe výskumu, ktorý vykonal Zoltán Tófalvi za posledných pätnástich rokov.

 11.     V Trianone a Paríži boli mierové rokovania nespravodlivé a ich ustanovenia dodnes postihujú Maďarov v nebývalých rozmeroch. Zmienime sa len o jednom – ukradnuté maďarské lode a infraštruktúra, ktorá mala hodnotu 974.685 kg blížiacu sa k 1.000.000 kg čistého zlata.

 Sotva štyri roky pred vypuknutím prvej svetovej vojny, dňa 2. apríla 1910, Theodore Roosevelt, bývalý prezident Spojených štátov amerických a historik, vo svojom prejave pred maďarským parlamentom uvádza: "Toto je moja príležitosť, aby som vyjadril vďaku maďarskému národu za hrdinstvo, s ktorým bránil európsku civilizáciu s mečom v ruke takmer tisíc rokov. Určením tohto národa v minulosti bola ochrana pred barbarským útokmi z Východu, nielen vlastná ale aj Západu, nielen európskeho Západu, ale aj budúcej Ameriky v lone Európy. Hovorím to, pretože poznám históriu a nebol by som sa považoval za kultivovaného človeka, keby som to nevedel. Ďakujem Vám ešte raz. Požiadal som reprezentantov všetkých regiónov, aby vyhlásili, že Amerika je dlžníkom maďarského ľudu. " (Originál nedostupný, preložené z maďarčiny.)

 V roku 1991 Francois Mitterand, prezident Francúzska, tiež uznal nespravodlivosť trianonskej mierovej zmluvy.
Dodnes nie je jasné, prečo bol maďarský ľud potrestaný tak prísne, a tak nebývalým spôsobom.
V odôvodnení vyššie uvedenom je zrejmé, že vykonanie práva maďarského národa nemôže byť ďalej odkladané, pretože maďarská otázka nie je len otázkou týkajúcou sa Maďarska a jeho susediacich krajín.
Dnes, keď Európska únia chce zosobňovať "slobodu, bezpečnosť a spravodlivosť", nemôže viac tolerovať dvojaký meter, čo i len pre jeden národ.

Preto teraz, keď sa blíži storočné výročie ukončenia prvej svetovej vojny, môžeme povedať: Spravodlivosť pre Maďarsko! V skutočnosti to bude znamenať spravodlivosť pre Európu!

 


Prijaté rozhodnutím najvyššieho orgánu Svetového zväzu Maďarov, zhromaždením delegátov Svetového zväzu Maďarov  
1.-2. mája 2009
v Budapešti
Miklós Patrubány
Prezident Svetového zväzu Maďarov

Článok vložil: Roman Bystrý
Pridané: 8.8.2009 20:48



Pridať diskusný príspevok


Zatiaľ k článku nebol pridaný žiaden diskusný príspevok

peterbulik blog