Najnovšie články

Mikroplast všade okolo nás

Dalimil Kronika | 16.1.2018 11:48
populivox: čo píšu iní

Otevřený dopis kandidátovi na prezidenta ČR

Dalimil Kronika | 16.1.2018 11:29
populivox: čo píšu iní

P.C.Roberts: Už před 11. zářím 2001 plánovaly USA

Dalimil Kronika | 16.1.2018 11:24
populivox: čo píšu iní

Václav Klaus pro ranní zprávy rádia Impuls

Dalimil Kronika | 16.1.2018 10:51
populivox: rozhovor

Prijmite naše hodnoty, alebo opustite EÚ !

Dalimil Kronika | 16.1.2018 10:37
populivox: čo píšu iní

Archív

Spriatelené weby

Mesačná epopeja

aktuality

Zázrak techniky alebo grandiózny podvod?

O objavení ďalších inteligentných bytostí alebo náhradného miesta na život v prípade katastrofy na modrej planéte túži ľudstvo už desaťročia.

Nečudo, že v júli 1969 miliarda ľudí fascinujúco hľadela na televízne obrazovky. Takmer celý svet sledoval dovtedy niečo nepredstaviteľné - prvých ľudí na Mesiaci. Kozmická loď Apollo 11 odštartovala z Mysu Canaveral 16. júla 1969. Účastníkmi unikátnej expedície boli traja Američania: kapitán Neil Armstrong, pilot lunárneho modulu Edwin Aldrin a pilot Michael Collins. Po približne sto hodinách letu sa loď 20. júla dostala na obežnú dráhu Mesiaca. Tu sa rozdelila na dva moduly - veliteľský Columbia a pristávací Eagle. Smerom k Mesiacu vyštartovali len dvaja šťastlivci - Armstrong a Aldrin. Collins zostal vo veliteľskom module na obežnej dráhe Mesiaca.

Záležitosť prestíže
Po pristátí dvojica kozmonautov najprv preverila všetky palubné systémy, vyskúšala imitáciu štartu a pobrala sa von. Prvý z modulu vystúpil Armstrong, 21. júla štyri minúty pred štvrtou hodinou ráno stredoeurópskeho času. Na povrchu Mesiaca bol dve hodiny aj desať minút, Aldrin zhruba hodinu a pol.
Nainštalovali prístroje na meranie zmien v dráhe Mesiaca a zobrali vzorky hornín. Potom do mesačného povrchu s námahou zapichli americkú zástavu a nechali pri nej pamätnú tabuľu so svojimi podpismi. Všetko snímala kamera pripevnená na module a kozmonauti sa dokonca spojili so Zemou. Tieto zábery vysielali televízie takmer na celom svete. Po 21 hodinách pobytu na Mesiaci modul vyštartoval na spiatočnú cestu. V ďalších rokoch sa Američania na Mesiac dostali údajne sedem ráz, naposledy v roku 1972, a na Mesiaci bolo celkovo 12 ľudí. Toľko oficiálne fakty.
Spomínané dôkazy mali byť dostatočné na to, aby sme pristátie na Mesiaci pokladali za skutočnosť. Okrem nadšenia však počuť aj hlasy, že let na Mesiac bol obyčajný podvod.
Amerika a Sovietsky zväz medzi sebou počas studenej vojny súperili vo všetkých oblastiach. Prvenstvo v letoch do vesmíru bolo vecou prestíže. Už v máji 1961 prezident USA Kennedy vyhlásil plán uskutočniť do konca desaťročia let na Mesiac s ľudskou posádkou. Táto honba za prvenstvom bez ohľadu na nedostatočnú techniku si vyžiadala aj ľudské obete. Hoci mala kozmická loď Apollo 1 technické nedostatky, predsa v januári 1967 vyštartovala. Vznikol požiar, pri ktorom zahynuli traja kozmonauti.

Miesto činu: Hollywood
Prečo vlastne vznikli pochybnosti o pobyte kozmonautov na Mesiaci? Už od sedemdesiatych rokov sa často hovorí o tom, že všetky zábery nakrútili Američania vo filmových štúdiách. Dôkazov je podľa skeptikov hneď niekoľko, stačí sa vraj pozrieť na fotografiu z prvého pobytu na Mesiaci. Americká zástava na fotkách veje, na Mesiaci však nie je atmosféra, teda ani vietor. Okrem toho na fotografii nevidno jej tieň. Vidno, že povrch Mesiaca je osvetlený z rôznych strán. Pripomína to osvetlenie pri nakrúcaní filmov. Argumentom proti pravdepodobnosti pristátia kozmonautov na Mesiaci je ďalej tvrdenie, že by neprežili rádioaktívne žiarenie pri prechode Van Allenovými pásmi pri vychádzaní z obežnej dráhy Zeme.
Pochybnosti našli svoj odraz aj vo videofilme novinára a bádateľa Jima Kollera s názvom Je to všetko iba papierový Mesiac. Už na začiatku 60. rokov sa vraj rozbehli prípravy na fingovaný let ľudskej posádky na Mesiac, aby USA celý svet ohromili svojím technickým pokrokom. Všetky potrebné zariadenia aj rekvizity majú byť v tajnom výskumnom zariadení NASA Langley.
Teóriu podvodu rozvádza vo svojej knihe aj Bill Keising v roku 1974. Podľa neho bola príčinou tohto grandiózneho podvodu túžba Američanov poraziť ZSSR v ideologickom súboji. Sám šéf NASA Dan Goldin v jednom rozhovore vyhlásil, že človek sa nemôže dostať na obežnú dráhu Zeme pre ohrozenie rádioaktívnym ožiarením. Asi zabudol, že v tom čase bolo oficiálne už 27 kozmonautov za touto hranicou.
Manželka Stanleyho Kubricka pri príležitosti jeho 80. narodenín novinárom na prosbu porozprávať o filme 2001: Vesmírna odysea povedala, že existujú až dva slávne mesačné moduly - jeden v múzeu letectva a kozmonautiky vo Washingtone a ďalší v Hollywoode, kde sa nakrúcali niektoré scény pristátia na Mesiaci. Pre lepšiu názornosť ich pridali k tým autentickým. Kubrick nakrútil, ako Armstrong otvára dvere na rakete po pristátí a schádza dolu po rebríku. Boli to naozaj jediné nepravé zábery? Štart kozmickej lode bol skutočný, sledovalo ho množstvo ľudí. Údajne však krúžila len po obežnej dráhe Zeme. Vtedajšia technológia NASA nebola taká vyspelá, aby zvládla pristátie na Mesiaci. Podozrivé je aj to, že Neil Armstrong za celých 40 rokov poskytol len dve televízne interview a nikdy nenapísal knihu. Nezúčastňuje sa ani na oslavách slávneho výročia. Keďže presvedčivé dôkazy chýbajú, vlastne ani nevieme, či 40 rokov neoslavujeme len fikciu, vymyslenú na posilnenie americkej hrdosti...

Fotografia:
Neil Armstrong na Mesiaci. Mnohí pochybovači sa pýtajú, ako je možné, že sa od roku 1972 neuskutočnil nijaký ďalší let na Mesiac, keďže odvtedy sa technika neporovnateľne zdokonalila.

Boris Mihálik
www.extraplus.sk
Článok vložil: Roman Bystrý
Pridané: 6.8.2009 21:07



Pridať diskusný príspevok


Zatiaľ k článku nebol pridaný žiaden diskusný príspevok

peterbulik blog