Najnovšie články

Atapana:Přírodu nepřetvářejme,jen se o ni starejme

Peter Bulik, Mgr. | 15.8.2018 15:46
populivox: čo píšu iní

Keď prekážajú iba niektorí...

Dalimil Kronika | 25.7.2018 14:34
populivox: čo píšu iní

Svoboda slova v ohrožení

Dalimil Kronika | 24.7.2018 17:34
populivox: čo píšu iní

Stanovisko Petra Marčeka k ceste na Krym

Dalimil Kronika | 24.7.2018 17:20
populivox: čo si o tom myslím

Z tohto sa vám zatočí hlava...

Dalimil Kronika | 24.7.2018 16:47
populivox: čo píšu iní

Archív

Spriatelené weby

Päť agrárnych omylov EÚ

čo si o tom myslím

Päť agrárnych omylov EÚ, päť výziev pre reformu spoločnej poľnohospodárskej politiky EU...

Gradujúci sled globálnych kríz nie je náhodný. „Plynulý“ hospodársky rast bol za ostatné desaťročia hlavným argumentom pre bagatelizovanie varovných signálov vyzývajúcich na otvorenú diskusiu, permanentnú reflexiu a korekciu mechanizmov finančných, hospodárskych politík, poľnohospodárske politiky nevynímajúc.

Potravinová kríza, energetická kríza, finančná kríza a následná hospodárska recesia nás trestajú za našu doterajšiu laxnosť a smerujú preto až k „megadominovému dňu“. V širokej škále názorov na ďalší celkový globálny vývoj narastajú oprávnené obavy, že hĺbka celkovej krízy sa môže preniesť do krízy až kolapsu globálnej potravinovej bezpečnosti. Dopady by boli fatálne v niekoľkonásobnom raste cien, v špekuláciách a v celkovom nedostatku ponuky na trhu potravín. Globálny miléniový záväzok - znížiť počet hladujúcich o polovicu do roku 2015 - sa nielenže neplní, ale naopak, reálne sa očakáva nárast až na jednu miliardu hladujúcich vo svete. Potravinová kríza sa teda prehlbuje.

Celosvetová konferencia FAO - OSN v tomto roku urobila záver, že homeostatické princípy trhu sami nestačia na zabezpečenie potrebnej výživy ľudstva. Dosiahnuť požadovaný dvojnásobný nárast výroby potravín bude v nasledujúcich desaťročiach možný len pri lepšom organizovaní tohto procesu.

Krízy sú vždy zlé, ale môžu urýchliť doteraz odkladané riešenia. V kontinuite doterajších požiadaviek na systémové prehodnotenie mechanizmov SPP, o to naliehavejšie v tejto krízovej situácii, musí EÚ principiálne zreformovať SPP. Nejde len o hodnotenie postupných reforiem či čiastočné korekcie v prebiehajúcej zdravotnej prehliadke SPP. To, čo mohlo byť v harmonických podmienkach akceptovateľné, sa môže v krízových podmienkach ukázať ako fatálne omyly. Ako najakútnejšie dôvody pre zmeny sa ukazujú rastúca volatilita agrárnych trhov, vysoké výrobné náklady fariem v EÚ, podceňovanie role pôdohospodárstva, nesystémová organizácia SPP a rozklad poľnohospodárstva v NČŠ.

1/ Rastúca volatilita agrárnych trhov.
Nástroje súčasnej SPP nie sú prioritne cielené na stabilizáciu prirodzene nestabilných agrárnych trhov. Agrárne trhy sú nestabilné od prírody, ale aj v dôsledku ľudských vplyvov (finančné špekulácie, technické a bioenergetické využitie biomasy - osobitne v súčasných, rozkolísaných finančných a energetických trhoch). Už biblický príbeh o siedmych tučných a siedmych chudých kravách hovorí o večnej potrebe, ale aj o možnostiach efektívnej eliminácie tejto prirodzenej volatility.

Úlohou poľnohospodárskej politiky nemôže byť len následné eliminovanie dôsledkov kríz ex post tak, ako sa to robí v reformách SPP doteraz. Výstižne to dokumentuje tiež príklad z tridsiatych rokov minulého storočia, keď prezident USA Rooswelt dokonca v rozpore s americkou ústavou prijal stabilizačné opatrenia pre organizáciu agrárneho trhu, čo významne ovplyvnilo aj zastavenie najväčšej svetovej hospodárskej krízy.

Objektívnym zmyslom a prvotnou úlohou agrárnej politiky je zabezpečovať primárnu potrebu ľudstva - stabilné zásobovanie s potravinami - predchádzaním krízam ex ante. Tvorba a používanie nevyhnutných zásob potravín tvoria podstatnú zložku celkovej organizácie agrárneho trhu, ktorý má čeliť rizikám nestabilných agrárnych trhov.

Reformy SPP a ich hodnotenie musíme vidieť v tomto svetle a priorizovať elimináciu nestabilných agrárnych trhov ako najvýznamnejšiu úlohu našej SPP.

2/ Vysoké výrobné náklady fariem v EU.
Súčasná SPP zotrváva v omyle o nadprodukcii potravín v EÚ. Nepredajnosť agrárnych produktov EÚ na globálnom trhu predsa spôsobili naše vysoké ceny a nie fyzická neschopnosť globálneho trhu absorbovať tieto produkty. V dôsledku takéhoto mylného záveru sa nástroje SPP orientovali namiesto podpory opatrení, smerujúcich k svetovým cenám, na opatrenia chrániace nekonkurenčné systémy hospodárenia. Fiktívna sloboda, podporami zaručujúca farmárom dobrý život, aj keď sa rozhodnú, že radšej nebudú vyrábať nič, ak by to nevedeli predať, znamená v skutočnosti dotovanie nevýroby.

Je preto potrebné nástroje SPP presmerovať z podpory nevýroby prioritne na opatrenia zabezpečujúce globálnu konkurencieschopnosť predovšetkým vyrovnaním sa svetovým cenám, ale aj v kvalite a v marketingu.

3/ Podceňovanie role pôdohospodárstva.
Reformy SPP odrážajú mylný názor, že význam pôdohospodárstva v spoločnosti klesá. Je to omyl vyplývajúci z takzvaného „nového postavenia poľnohospodárstva vo vidieckej politike“ prezentovaného OECD. Mýli sa tu cieľ s prostriedkami. Pôdohospodárstvo nie je predsa nástrojom vidieckej politiky, ale prosperujúce pôdohospodárstvo je cieľom vidieckej politiky. Predstava fungujúceho vidieka pri krachujúcom poľnohospodárstve je nezmyselná. Nič na tomto princípe nemení ani fakt, že rastie rozmer prímestských vidieckych oblastí.

Neopodstatnene sa v dokumentoch EÚ zdôrazňuje klesajúci podiel agrárneho sektora na HDP. Dokonca aj znižovanie počtu pracovníkov a znižovanie počtu fariem sa prezentujú ako znaky upadania agrárneho odvetvia, pritom ide o dôkaz pozitívneho rastu produktivity a koncentrácie výrobných faktorov. Za dvadsať rokov sa preto agrárne výdavky EÚ znížili z 80-percentného podielu na celkovom rozpočte EÚ iba na polovicu. Dokonca rozdiel medzi nárokmi a platbami v agrárnom rozpočte EÚ sa plánuje pre budúci rok až 30 %.

Zabezpečovanie výživy obyvateľstva musíme verejnosti predstavovať ako komplex s vnútornou dynamikou proporcií medzi prvovýrobou, spracovaním a službami. Z čisto hospodárskeho hľadiska je pritom pôdohospodárstvo ako komplex najväčším rezortom EÚ s 13-percentným podielom na HDP (pri 11 % automobilového priemyslu a 9 % chemického priemyslu). Zároveň ide aj o 15-percentnú zamestnanosť v tomto komplexe. Z hľadiska mimoprodukčných funkcií pôdohospodárstva vo verejnom záujme sme taktiež svedkami špekulatívneho nedoceňovania jeho finančne ťažko merateľných, pritom však nenahraditeľných funkcií.

Výzvou pre SPP je preto vyargumentovať a presadiť v spoločnosti pozíciu odvetví pôdohospodárstva ako nenahraditeľného a jedinečného, trvalo prioritného a výnimočnú pozornosť zasluhujúceho rezortu.

4/ Nesystémová organizácia SPP
SPP nie je systémovo organizovaná, lebo nie je inštitucionalizovaná. Po polrokoch sa meniace predsedníctvo v Rade EÚ nie je schopné zabezpečiť líderstvo, ktoré si takýto spoločný, veľmi organizačne zložitý projekt vyžaduje. Dôsledkom je úplná absencia dlhodobých vízií, prognóz, programov, spoločných projektov a celej sústavy dlhodobého plánovania. Líderstvo je založené na vizionárstve, ktoré ale v prípade SPP chýba. SPP sa v jednotlivých štátoch neuplatňuje jednotne, prehlbuje sa jej nacionalizácia.

Výzvou pre SPP je preto vytvoriť z orgánov EÚ inštitucionalizované fórum pre dlhodobé plánovanie rozvoja pôdohospodárstva a vidieka v EÚ, ktoré by nadväzovalo na dlhodobé rozvojové globálne agrárne plány, ako je napríklad Projekt tisícročia Svetovej federácie združení OSN.

5/ Rozklad poľnohospodárstva v nových členských štátoch EU (NČŠ)
Diskriminačný charakter prístupových zmlúv s novými členskými štátmi dehonestuje ich postavenie v rámci SPP so zničujúcimi dopadmi na ich poľnohospodárstvo a vidiek Historický princíp stanovenia nároku na priamu podporu pre farmárov NČŠ sa vypočítal z referenčného obdobia za roky, ktoré boli v NČŠ rokmi najväčšieho úpadku poľnohospodárstva v dôsledku transformácie. Navyše, z takto zníženého základu mali NČŠ v prvom roku len štvrtinový nárok na podporu z rozpočtu EÚ. V skutočnosti to pre väčšinu farmárov v NČŠ nezabezpečovalo ani 15 % priamej podpory oproti farmárom EÚ 15.

Stanovené nízke výrobné kvóty, uplatnenie princípu krížového plnenia v NČŠ pred tým, než by sa mohli pomocou podpôr EÚ prispôsobiť tomuto systému, ale aj predčasná modulácia a ďalšie kroky vyplývajúce z reforiem a zdravotnej prehliadky, vyvolávajú opodstatnené obavy z úplného rozvratu mnohých vidieckych regiónov v NČŠ. Ak nedokážeme udržať v agrárnych regiónoch prosperujúce pôdohospodárstvo, tak stráca zmysel aj podpora rozvoja vidieka.

Tento proces sa, žiaľ, realizuje podľa projektu nacionalizujúceho, nespoločného a diskriminujúceho nastavenia SPP, ktorý sa pred rozširovaním EÚ nikdy neuplatňoval. Pred šiestimi rokmi napríklad Viedenský inštitút pre ekonomické porovnávanie predstavil cieľ rozšírenia ako nasledovný biznis - postupné obsadenie trhu v NČŠ potravinami zo štátov pôvodnej pätnástky aspoň vo výške jednej tretiny a znehodnotené farmy v NČŠ skupovať lacno zahraničnými investormi.

Tento duálny, pre NČŠ diskriminujúci, systém uplatňovania SPP treba neodkladne eliminovať a nahradiť aj preto, že sa nenaplnili podmienky, ktorými bol odôvodňovaný - teda obavou o mohutný dovoz lacných potravín z NČŠ do štátov pôvodnej pätnástky. V skutočnosti sa, naopak, dovozy potravín do NČŠ zo štátov EU pätnástky zvýšili o desiatky percent. Taktiež dôvod, že poľnohospodári NČŠ by mali pri rovnakých podporách neúmerne vysoké príjmy oproti ostatným občanom, je neopodstatnený, lebo ich skutočné príjmy nedosahujú ani trojštvrtinovú priemernú úroveň miezd v týchto štátoch. O hlbokom prepade medzi skutočnou a potrebnou jednoduchou reprodukciou výrobných fondov ani nehovoriac.

Výzva pre SPP v tomto smere je preto jednoznačná: z nevyužívaných rozpočtových financií SPP v prvom kroku dvojnásobne posilniť revitalizáciu hospodárstiev NČŠ v I. osi rozvoja vidieka a postupne takúto podporu zvyšovať. Až 30-percentné rozdiely medzi nárokmi a platbami v agrárnom rozpočte EÚ, ale aj doterajšie miliardové nečerpanie agrárneho rozpočtu, sú jednoznačným dôkazom potenciálnych možností promptného riešenia tohto neblahého stavu.

Týmto by sa aspoň čiastočne eliminoval negatívne dôsledky neokoloniálneho charakteru prístupových zmlúv a súčasnej SPP. Je dôvodné očakávať, že väčšina NČŠ bude podporovať takú zmenu SPP po roku 2013, ktorá sa bude jednotne aplikovať pre všetkých farmárov v EÚ, bez historického princípu, pri rovnakej podpore na jednotku plochy vo všetkých štátoch EÚ rovnako. Štáty V4 sa musia postaviť na čelo spoločného, intenzívneho tlaku všetkých zainteresovaných NČŠ na presadenie týchto oprávnených nárokov. Ukazuje sa, že takýto jednotný postup nemá alternatívu a má šance na úspech. ČR by v tomto počas svojho predsedovania v Rade EÚ mohla urobiť rozhodujúce kroky.

Bez revitalizácie poľnohospodárstva v NČŠ nemôže EÚ splniť svoje miléniové záväzky, ale zároveň podmínováva svoju potravinovú bezpečnosť. Poľnohospodári EÚ potrebujú spojiť svoje sily pre úspešný zápas na globálnom trhu namiesto vzájomného boja o administratívne stanovené, trh deformujúce podmienky vzájomnej súťaže.

Nasledujúci tabuľkový prehľad doteraz prezentovaných zásadných postojov k reforme
SPP ukazuje, že konzervatívne aj liberálne postoje poskytujú priestor pre dobrú dohodu o funkčnej, spravodlivej a perspektívnej podobe SPP. Priamo či nepriamo pozitívne reagujú na vyššie uvedené výzvy. Keďže ide o prioritné otázky, je opodstatnené zdôrazniť ich tu navrhovaným spôsobom. Osobitne sú vyznačené tie postoje, ktoré sú v súlade so záujmami Slovenska.

Peter Baco
poslanec EP
Článok vložil: Peter Bulik, Mgr.
Pridané: 6.11.2008 22:14



Pridať diskusný príspevok


Zatiaľ k článku nebol pridaný žiaden diskusný príspevok

peterbulik blog